ZHRNUTIE:Načrtnutý globálny systém univerzálneho osobného emisného prídelu predstavuje jednoduchý a priamy spôsob na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Od uhlíkovej neutrality sa predpokladá zastavenie globálneho otepľovania, s ktorým sa spája veľa negatívnych javov.

Súčasné antiemisné politiky narábajú so súborom rôznorodých nástrojov, ktoré majú limitovaný efekt a regionálnu rozdrobenosť čo do záväzkov, pričom vo výsledku zďaleka nedosahujú potrebné poklesy produkcie emisií.

Známy akademik, spoločenský kritik a aktivista Noam Chomsky sa okrem iného preslávil aj „modelom propagandy“, popisujúcim mediálne manipulácie. Nedávno mu vyšla nová kniha, ktorej názov je rovnako provokatívny ako obsah: „Kto vládne svetu?“

ZHRNUTIE:Text prichádza s potrebou realizácie populačnej politiky na Slovensku s cieľom aspoň zmierniť nepriaznivý demografický vývoj.

Potreba populačnej politiky je legitimizovaná cez načrtnutý koncept demografickej sociálnej spravodlivosti.

Výskum subjektívne prežívaného pocitu šťastia a jeho príčin je v posledných desaťročiach populárnou oblasťou výskumu. Na jednej strane žijeme v dobe najväčšieho hmotného a technologického blahobytu v histórii, na druhej strane je otázne, či to prispieva k zvyšovaniu ľudského šťastia. Predmetom príspevku je prehľad aktuálnych výskumov analyzujúcich vzťah materiálneho bohatstva a šťastia na úrovni krajín.

Hlavne v západných štátoch je čoraz populárnejšie spravovanie a riadenie spoločnosti na základe kvantitatívnych metrík a indikátorov, čo sa nazýva aj numerokracia. Jej zástancovia si od jej zavádzania sľubujú zvyšovanie efektivity práce, zefektívňovanie rôznych procesov a postupov, spravodlivé odmeňovanie schopnejších jednotlivcov a inštitúcií, ako aj znižovanie priestoru pre korupciu a klientelizmus. Jej kritici poukazujú na to, že komplexné fenomény redukuje, zväčša na ich ekonomickú rovinu, a vedie k nezdravému tlaku a súťaživosti namiesto spolupráce.

V súčasnosti sú populárne rôzne rebríčky kvality škôl i vzdelávania. Najznámejším a najväčším z týchto projektov je medzinárodná štúdia kvality vzdelávania PISA, ktorú realizuje OECD. PISA má svojich horlivých zástancov, ale i presvedčených odporcov. V tomto článku stručne uvádzame, aké sú ich hlavné argumenty.

Ľuboš Blaha, v súčasnosti podpredseda Smeru-SD, je verejnosti známy viac ako kontroverzný politik. V minulosti bol však známy skôr odbornej verejnosti svojou publikačnou tvorbou na pomedzí politológie a filozofie s nosnou témou sociálnej spravodlivosti.

Ľudia, ktorí sú orientovaní skôr pravicovo, často tvrdia, že v posledných desaťročiach zažívame bezprecedentný ekonomický rast, z ktorého profitujú všetci. Naopak, ľudia, ktorí majú skôr ľavicové a sociálne cítenie, poukazujú na to, že hranica medzi bohatými a chudobnými sa čoraz viac roztvára. Tieto dve tvrdenia sa pritom nevylučujú. Práve naopak, obe sú pravdivé.

Z minimalizmu sa stáva stále trendovejší a tým aj vyprázdnenejší výraz. Keď sa niekto krotí v nezmyselnom konzume či plytvaní, nazve to minimalizmom. To však minimalizmus nie je. 

Minimalizmus sa tiež zamieňa so zámerom nakupovať ekologickejšie alebo žiť ekologicko-asketicky, napr. v podobe bezodpadovej domácnosti ap. 

Odlesňovanie (deforestácia) je proces, pri ktorom dochádza k odstraňovaniu lesa bez jeho obnovy. Miera odlesňovania rapídne narástla od polovice 19. storočia. Odvtedy bolo zničených 60 % svetových dažďových pralesov, pričom len v rokoch 1945 – 1990 to bolo 30 %. Aké sú príčiny, dôsledky a pozadie tohto javu?

Téma ničím nepodmieneného základného príjmu pre každého občana je niečo, o čom sa v priebehu posledných rokov občas niečo napíše. Zdá sa, že táto idea získava stále viac priaznivcov vo vyspelých ekonomikách nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku.

Je to atraktívna téma na úrovni paradigmy nielen pre ekonómiu, ale dovolím si tvrdiť, že najmä pre sociálnu politiku. V tomto článku sa na ňu bližšie pozrieme.

Vysoké Tatry sú jedným z najkrajších prírodných úkazov Slovenska. Nadchýnajú nielen Slovákov, ale aj zahraničných turistov. Bohužiaľ, návštevník Tatier si za ostatné roky mohol všimnúť rozmach neželaného javu – komercializácie.

Abstrakt: V tomto príspevku sa zaoberáme otázkou, do akej miery je obyvateľstvo Slovenska kompatibilné s trhom práce a tiež, ako bude táto kompatibilita vyzerať v budúcnosti. Túto problematiku dávame do globálnych súvislostí, čo nám pomáha predikovať vývoj.

Keďže efektívna pronatalitná politika sa považuje za príliš ekonomicky nákladnú, býva práve imigrácia najčastejšie predkladaná ako možné riešenie alebo vhodné sprievodné riešenie nepriaznivého štrukturálneho vývoja regresívnych populácií (pozri napr. Vašečka, 2009; Vaňo et al., 2002).

11. októbra 2011 došlo parlamentom k vysloveniu nedôvery vláde Ivety Radičovej. Tým došlo aj k zastaveniu zavedenia plánovanej daňovo-odvodovej reformy, proti ktorej sme vytvorili online petíciu. Pod našu petíciu sa podpísalo vyše 1 000 ľudí. Za tento aktívny občiansky postoj im vyjadrujeme vďaku. Zaujímavosťou je, že medzi podpísanými sú výrazne zastúpené profesie ekonómov či mzdových účtovníkov, čo považujeme za profesie najviac kompetentné sa k danej téme vyjadriť. Zároveň vyjadrujeme vďaku všetkým jednotlivcom ako aj tvorcom tých internetových stránok, ktoré sa pričinili o propagáciu našej petície.

Vláda 19. 8. 2011 posunula do parlamentu návrh zaviesť tzv. superhrubú mzdu, ktorá by mala výrazne navýšiť daň z príjmu pracujúcim ľuďom. 13. 9. prešiel návrh rozsiahlej reformy do II. čítania.

V týchto dňoch rezonuje téma superhrubej mzdy, ktorá je zároveň podľa Sulíka „technická príprava pre zavedenie Odvodového bonusu, nášho najdôležitejšieho sľubu“. Vláda sa teda zrejme odvodového bonusu nevzdala.

Abstrakt: Práca sa zaoberá koncepciou systému odvodového bonusu v podobe, ako bola predstavená v publikácii Richarda Sulíka Odvodový bonus z roku 2006. Koncepcia systému odvodového bonusu je teoretické rozpracovanie náhrady takmer celého súčasného systému sociálneho zabezpečenia. Ide o systém, ktorý v porovnaní so súčasným má svoj počet premenných zredukovaný na menej ako desatinu.