Vysoké Tatry sú jedným z najkrajších prírodných úkazov Slovenska. Nadchýnajú nielen Slovákov, ale aj zahraničných turistov. Bohužiaľ, návštevník Tatier si za ostatné roky mohol všimnúť rozmach neželaného javu – komercializácie.
Turizmus by mal byť možnosťou zažiť unikátnu atmosféru krajiny alebo regiónu, zžiť sa s ňou, vcítiť sa do jej histórie, hodnôt, prírody. Takto by človek poznával nové obzory, rozvíjal svoju skúsenosť so svetom a stával sa rozhľadenejšou osobnosťou.
Pod vplyvom globálnej konzumnej kultúry sa ale turizmus v rôznych oblastiach sveta stáva stále podobnejším. Dominujú mu svetové značky, všadeprítomné moderné technológie a profesionálne, ale bezduché služby nadnárodných korporácií. Cestovateľský zážitok má čoraz viac príchuť plastu.
Je dosť zlé, ak tento jav postihuje mestá. Je však ešte horšie, ak to platí o prírode.
J & T-atry
Najväčším nositeľom konzumizácie Tatier je spoločnosť Tatry Mountain Resorts, ktorá z Tatier systematicky robí biznis už niekoľko rokov. V tejto spoločnosti má rozhodujúci vplyv finančná skupina J & T.
Tatry Mountain Resorts sa profiluje ako „top prevádzkovateľ horských stredísk a turistických služieb v regióne strednej a východnej Európy“, s cieľom dosiahnuť vedúce postavenie v regióne a expandovať aj do iných krajín. Vlastní okrem iného viacero ubytovacích stredísk a reštaurácií (Grand Hotel Starý Smokovec, Hotel Fis Štrbské Pleso, Grand Hotel Praha), lyžiarske trate Starý Smokovec, Štrbské Pleso a Tatranská Lomnica, aquapark Tatralandia a prevádzkuje všetky tri funkčné lanové dráhy vo Vysokých Tatrách. Za posledných 10 rokov TMR investovala viac ako 200 miliónov eur na „podporu turistického ruchu“ a „skvalitnenie služieb“ v oblasti Tatier.
Vo všetkých zariadeniach, ktoré TMR vlastnia, rozbiehajú komerčný biznis s využitím synergických efektov, osádzajú reklamy a zavádzajú služby, ktoré sú síce profesionálne, ale so skutočnou atmosférou Tatier často nemajú nič spoločné. Tohto roku napr. TMR investovali do surfovacieho trenažéru v aquaparku Tatralandia alebo nového módneho outletu v Starom Smokovci. Plno z nich má zbytočne anglické názvy (indoor fun park, hero season pass, hurrican factory, summer tubing). TMR vlastní aj strediská v Nízkych Tatrách a často tieto služby prepája s tými vo Vysokých Tatrách, napr. na jeden lyžiarsky lístok sa môžete lyžovať v Jasnej aj na Štrbskom plese.
Na stránke www.vt.sk, prevádzkovanou Tatry Mountain Resorts, sa dočítate o zábavných parkoch, zľavách pri zakúpení viacerých vstupov, top ponukách, cenníkoch a mobilnej aplikácii. V sekcii informácie ale nenájdete žiadne informácie o tatranskej prírode, histórii a kultúre. „Hory zážitkov“ – hlavný marketingový „titul“, pod ktorým J & T Tatry progaguje – sú o službách, ponukách a zábave.
Zhruba povedané, Tatry Mountain Resorts chcú premeniť Tatry na komerčné stredisko, kde hlavným ukazovateľom je výnosnosť a ochrana prírody a tradícií regiónu sú prakticky irelevantné. Igor Rattaj, terajší predseda dozornej rady Tatry Mountain Resorts, to jasne vyjadril v rozhovore pre Hospodárske noviny. Pochválil sa tým, že „model, ktorý sme urobili v Tatrách, to nie je vymyslené“, ale ho „odkukal z Ameriky“. Ďalej povedal, že Rakúšania nevedia v Alpách podnikať, lebo „robia biznis takým spôsobom, aby udržali tú dedinu alebo tú oblasť, aby žila, ale nerobia to pre biznis, aby im to zarábalo“.
Hory zážitkov vs. zážitok hôr
Podľa Tatry Mountain Resorts sú Vysoké Tatry „hory zážitkov“. Súhlasím, ale pod zážitkom myslím čosi iné ako J & T.
Každá ľudská aktivita – jazda na motorke, lukostreľba, surfovanie, turistika – má svoju kultúrnu, ba až duchovnú hodnotu. Ak ju človek zažije, pochopí jej kontext, zreflektuje ju a vykoná určitú námahu s ňou spojenú, môže byť pre neho obohacujúca.
Problém konzumizmu je v tom, že v honbe za senzáciou prezentuje zážitky vytrhnuté z ich kontextu. Ponúka výsledok bez námahy, ale takýto zážitok je falošný. Je zbavený hĺbky, autenticity a intelektuálneho obsahu. Stáva sa čistou zábavou, zážitkom iba pre zážitok.
Nieže by sa pri určitej snahe z takéhoto zážitku nedalo nič vyťažiť, alebo že by bol bezcenný. Ale pokiaľ je zážitok zasadený do kontextu a hlbšie pochopený, jeho prínos pre človeka je väčší, trvalejší a napĺňajúcejší. Nie je len chvíľkovou zábavou, ale dá sa integrovať do zvyšku života.
Najlepší je taký zážitok, ktorý prirodzene ladí s atmosférou miesta. Predstava, že človek sa dovezie autom do turistického rezortu, nastúpi na lanovku polepenú reklamami, v bufete pri plese si dá Coca Colu, a večer sa zabaví v aquaparku na umelých vlnách a surfovacom trenažéri sa k Tatrám nehodí.
Podstatou zážitku Tatier je zžitie sa s prírodou, reflexia nad jej veľkoleposťou, a fyzická námaha na zušľachtenie tela. Alternatíva voči vyššie popísanému je to, že človek vstane skoro ráno, vyrazí na túru, na chate si dá bylinkový čaj, vychutná si pohľad z vrcholu a večer si prečíta niečo o prírode alebo Slovensku, navštívi múzeum, prípadne pokojný koncert alebo kostol.
Kriváň. Zdroj obrázku: Wikimedia Commons; autor obrázku: Achemar
Čo konkrétne sa dá robiť inak
Ako by podľa mňa mal vyzerať autentický zážitok našich veľhôr?
- Všetky verejné komunikácie (asfaltové cesty) by končili v podtatranských osadách.
- V podtatranských osadách by bol úplný zákaz bilbordov a nadbytočného prezentovania značiek (napr. na visačkách a slnečníkoch barov).
- Všetky vysokohorské chaty by boli zásobované výhradne vysokohorskými nosičmi.
- Vo vysokohorských chatách by sa podávali najmä tradičné výrobky z tatranského regiónu. Najlepšie by bolo sa úplne vyhnúť typickým zahraničným sladkostiam ako Twix, Mars, atď. Čaje by boli z byliniek z regiónu a s medom zo Slovenska, resp. Poľska.
- Prezentované atrakcie by nejakým spôsobom súviseli s duchom Tatier. Jazda horskou károu po asfaltke spod Skalnatého Plesa mi do toho akosi neladí.
- V žiadnom podniku, nieto ešte vo vysokohorskej chate, by nezneli pesničky z prvých priečok amerických hitparád.
- Súčasťou zážitku z Tatier by mala byť istá fyzická námaha, jeho predpokladom zdravá kondícia. Človek by mal byť pripravený na istý diskomfort, lebo ten mu umožňuje viac sa zžiť s okolitou prírodou.
- Výsledkom takejto dovolenky by bolo, že človek by bol celý čas telom aj duchom prítomný v Tatrách. Nebol by rozptyľovaný nesúvisiacimi zábavkami. Bol by aktívny aj intelektuálne. Hoci by na prvý pohľad nezažíval toľko zábavy, odniesol by si so sebou čosi hlbšie, čo by ho v konečnom dôsledku oveľa viac inšpirovalo a naplnilo.
Táto vízia môže vyzerať dosť „radikálne“ v zmysle, že narúša aktuálny trend. Nejde o to, aby Tatry hneď vyzerali tak, ako píšem vyššie, ale mali by sme diskutovať o alternatívach. Mali by sme mať alebo hľadať jasnú víziu o tom, o čom má turizmus byť a kam smeruje. Zisky by nemali byť jediným kritériom, a určite nie tým hlavným.
Predstavitelia vlády aj záujmové združenia by sa mali jednoznačne ohradiť proti koncepcii turizmu, kde príroda je vnímaná ako objekt zábavy pre klientov a zárobok pre vlastníkov a presadzovať model, ktorý ponúka hlbší zážitok a rozvíja vzťah k prírode. Mnohé z opatrení, ktoré uvádzam vyššie, sú realizovateľné aj v súčasnom právnom rámci (obmedzenie výstavby, dopravy, reklamy (vizuálneho smogu), šírenie osvety). V súčasnosti by ich pravdepodobne ešte stále podporila väčšina ľudí.
Bez hlbšej reflexie však bude súčasný trend komercializácie pokračovať a ukotvovať sa v podvedomí ľudí. Ľudia budú prechádzať okolo zábavných stredísk, navštevovať ich, postupne si na ne zvyknú. Dá sa argumentovať, že tieto komerčné, moderné služby chcú – sami si ich zaplatia, zariadenia sa uživia a sú ziskové. Nejaké odrobinky možno investujú do opravy turistických chodníkov, čím zlepšia svoju reputáciu v očiach verejnosti.
Treba pritom dodať, že pokiaľ súkromná spoločnosť už v Tatrách čosi vlastní, je nesmierne ťažké získať to naspäť alebo mať dopad na to, čo so svojím majetkom robí. Najzávažnejšie je dlhodobé hľadisko – ak trend nezvrátime, budú firmy presadzujúce komercializáciu toho akumulovať čoraz viac. A návštevníci Tatier sa budú stále menej pozastavovať nad tým, že reklamy v národnom parku sú niečím zvláštnym – budú to brať ako samozrejmosť.
Galéria
Reklamná obrazovka, Audi a vzadu smutný Huncovský štít. Na obrazovke sa opakuje asi patnásťminútová slučka rôznych reklám.
Informačná tabuľa v Tatranskej Lomnici informuje o obchodných partneroch Tatry Mountain Resorts.
Hlavná stránka hlavnej stránky J & T o Tatrách pripomína dizajn kasína.
Slobodu na horách ťažko zažiť bez zakúpenia výhodného lyžiarskeho lístku.
Z časopisu Tatry Magazín, ktorý vydáva Tatry Mountain Resorts. Na Medzinárodnom veľtrhu ITF Slovakiatour v Bratislave získal cenu za Inováciu v cestovnom ruchu od Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Zdieľať na Facebooku