V roku 2019 Greta Thunbergová vzbudila vášne svojím kontroverzným prejavom, v ktorom opakovaným výkrikom „how dare you“ („ako sa opovažujete?“) vytýkala svetovým elitám, že ich nezaujíma ekológia, ale len ekonomický rast. Reagoval som na to úvahou, z ktorej vyplynulo, že nie je až takým problémom skrotiť ekonomický rast, ale zhoršilo by to plošne životnú úroveň, pričom chudobné časti sveta by to uvrhlo do existenčnej chudoby. 

Z minimalizmu sa stáva stále trendovejší a tým aj vyprázdnenejší výraz. Keď sa niekto krotí v nezmyselnom konzume či plytvaní, nazve to minimalizmom. To však minimalizmus nie je. 

Minimalizmus sa tiež zamieňa so zámerom nakupovať ekologickejšie alebo žiť ekologicko-asketicky, napr. v podobe bezodpadovej domácnosti ap. 

Odlesňovanie (deforestácia) je proces, pri ktorom dochádza k odstraňovaniu lesa bez jeho obnovy. Miera odlesňovania rapídne narástla od polovice 19. storočia. Odvtedy bolo zničených 60 % svetových dažďových pralesov, pričom len v rokoch 1945 – 1990 to bolo 30 %. Aké sú príčiny, dôsledky a pozadie tohto javu?

Parkovacia politika pre Bratislavu sa rodí dlho a ťažko. Aj keď základné všeobecné záväzné nariadenie mesta bolo už schválené, ťažko povedať, kedy začne v Bratislave parkovacia politika reálne v praxi fungovať. Je to citlivá téma, v ktorej pre odbornú diskusiu absentujú hlbšie dáta. Táto téma rozdeľuje susedov, kolegov a možno i rodiny. To ju robí politicky háklivou pre zastupiteľstvá a vedenia mestských častí aj mesta.

Vysoké Tatry sú jedným z najkrajších prírodných úkazov Slovenska. Nadchýnajú nielen Slovákov, ale aj zahraničných turistov. Bohužiaľ, návštevník Tatier si za ostatné roky mohol všimnúť rozmach neželaného javu – komercializácie.

Slovensko môže postihnúť obrovská ekologická katastrofa – najväčšej studnici pitnej vody v strednej Európe hrozí kontaminácia jedovatými látkami. O toxickej skládke v bratislavskej Vrakuni sme sa rozprávali s Ing. Milanom Šindlerom, bývalým predsedom Dozornej rady Bratislavskej vodárenskej spoločnosti.