Inštitút Gaia spustil zaujímavú sériu diskusií o spoločenskom dianí z pohľadu rôznych perspektív a názorových skupín. Cieľom projektu Medzi svetmi je otvoriť dialóg medzi rôznymi ideológiami o tom, čo sa deje v spoločnosti, čo môže prispieť k zmierneniu napätia a hľadaniu spoločných prienikov medzi rôznymi tábormi. Diskusie sa zúčastnil aj analytik IPPR Dalibor Jurášek.

„Hoci sa termín ‚rasizmus‘ používa veľmi často, je to v skutočnosti obsiahly a pomerne nejednoznačný pojem.“ (Fredrickson, s. 119)

Úvod

Pojem „rasizmus“ je v súčasnosti používaný na označenie mnohých spoločenských javov. Tento pojem spravidla vyvoláva vo verejnosti veľmi negatívne konotácie. Často však nie je celkom jasné, aký význam termín v konkrétnom prípade nesie. V predkladanom článku sa preto budeme zaoberať významom tohto pojmu a rôznymi definičnými prístupmi, ktoré sa nachádzajú v literatúre.

Kniha Ondreja Kaščáka a Branislava Pupalu stručne predstavuje základné teórie, paradigmy či prístupy k vzdelávaniu, ktoré autori rámcujú do šiestich diskurzov. Je určená nielen študentom pedagogiky, ale všetkým, ktorí majú hlbší záujem o filozofické základy pedagogických prístupov.

Ľuboš Blaha, v súčasnosti podpredseda Smeru-SD, je verejnosti známy viac ako kontroverzný politik. V minulosti bol však známy skôr odbornej verejnosti svojou publikačnou tvorbou na pomedzí politológie a filozofie s nosnou témou sociálnej spravodlivosti.

Nacionalizmus patrí medzi pojmy, ktoré sú vo verejných diskusiách často používané, avšak nie vždy je zrejmé, čo znamenajú. Aj preto je dôležité vedieť, ako je nacionalizmus vnímaný vedcami, ktorí sa ním intenzívne zaoberajú. Nejde len o jeho definovanie, ale aj o zodpovedanie otázky, odkiaľ sa nacionalizmus berie a ako sa najčastejšie člení.

Na Západe je stále hmatateľnejší vývoj represívnych tendencií, ktoré dostávajú označenia ako neliberálny liberalizmus, progresívny liberalizmus, dogmatický liberalizmus či dokonca liberálny fašizmus.

V tejto časti popíšeme, v čom sa táto nová ideológia líši od liberálnej demokracie, uvedieme jej základné východiská i ich kritiku a spomenieme aj, v čom spočíva jej škodlivosť.

Presadzovanie sa zúženej liberálnej demokracie a inkluzivizmu by nebolo možné, keby nemalo zázemie u ľudí, ktorí spoločne disponujú dostatkom sily na zabezpečenie jeho vzostupu. To zázemie tvorí širšia škála priamo alebo nepriamo podporných ideológií. U ich nositeľov sú determinované v rôznej miere najmä bio-psycho-socio-ekonomickým faktormi. 

Z minimalizmu sa stáva stále trendovejší a tým aj vyprázdnenejší výraz. Keď sa niekto krotí v nezmyselnom konzume či plytvaní, nazve to minimalizmom. To však minimalizmus nie je. 

Minimalizmus sa tiež zamieňa so zámerom nakupovať ekologickejšie alebo žiť ekologicko-asketicky, napr. v podobe bezodpadovej domácnosti ap. 

Ken Wilber je americký filozof a aktivista, zakladateľ integrálnej filozofie. Vo svojej najnovšej knihe Trump a postpravdový svet rozoberá aktuálne politické dianie v USA, ale aj vo svete. Nešetrí demokratov ani republikánov, liberálov ani konzervatívcov, nacionalistov ani globalistov, poukazuje na obmedzenia oboch táborov a naznačuje, akým smerom by sa ľudstvo mohlo pohnúť ďalej.

Brexit, Trump, Strache či Salvini. Tieto pojmy a mená stelesňujú nedávne úspechy súčasného politického fenoménu západnej civilizácie, ktorý je najčastejšie označovaný ako národný populizmus, i keď občas padajú aj tvrdšie označenia ako extrémizmus či dokonca až fašizmus. Jeho charakterizácie, najmä v mediálnom priestore, sú často veľmi skratkovité a hľadajú jeho príčiny iba u protestného voliča, „nahnevaných bielych mužov“ či v ekonomickej kríze z roku 2008. Ako však ukazuje dôležitá kniha National Populism The Revolt Against Liberal Democracy (2018) od britských politológov Rogera Eatwella a Matthewa Goodwina, jeho príčiny a dôsledky sú omnoho komplikovanejšie.

Trendom súčasného smerovania vedy a výskumu je prevažujúca orientácia na podporu technických vied, ekonomiky a materiálneho pohľadu na svet. V našej analýze ukazujeme, ako ju odzrkadľujú aj najvyššie strategické dokumenty Slovenska a Európskej únie. Náš potenciál je však, práve naopak, vo vyváženom smerovaní vedy medzi vnútorným a vonkajším rozmerom bytia človeka a spoločnosti.

Konšpiračné teórie, respektíve vhodnejšie teórie o sprisahaní, sú typické tým, že povyšujú špekulácie na fakty, deformujú pravidlá logiky pri vyvodzovaní záverov a zároveň spravidla predkladajú, že niekto vplyvný chce, aby obsah týchto teórií ostal pred verejnosťou skrytý. 

Stále viac ľudí začína vnímať, že súčasné smerovanie, ale najmä inkluzivizmus, transformujúci liberálnu demokraciu, sú pre spoločnosť škodlivé. 

Skúsime načrtnúť zopár východiskových téz v podobe novej paradigmy. Nazveme ju metapolitický naturalizmus a zameriame sa najmä na zdôrazňovanie toho, čím sa odlišuje od ostatných známych ideológií či nastupujúcich nezdravých trendov. 

Mohou stroje myslet jako, či dokonce lépe než lidé? Soudobé populární přesvědčení je, že to již není otázka možnosti, ale pouze času. Názor, že stroje myslet nemohou a nikdy myslet nebudou, se dnes pomalu propadá do pomyslné oblasti dobou překonaných předsudků. Bližším rozborem této dnes populární teze však zjistíme, že věc není tak jednoduchá.

Téma ničím nepodmieneného základného príjmu pre každého občana je niečo, o čom sa v priebehu posledných rokov občas niečo napíše. Zdá sa, že táto idea získava stále viac priaznivcov vo vyspelých ekonomikách nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku.

Je to atraktívna téma na úrovni paradigmy nielen pre ekonómiu, ale dovolím si tvrdiť, že najmä pre sociálnu politiku. V tomto článku sa na ňu bližšie pozrieme.

Pri čítaní odborných aj beletristických textov sa môžeme stretnúť s rôznymi latinskými výrazmi, často bez vysvetlenia alebo prekladu. Pripravili sme preto pre vás preklad najčastejších vyskytujúcich sa latinských výrazov v slovenských textoch. Doplnené sú aj výslovnosťou a pre lepšie pochopenie sme niekedy uviedli aj príklady použitia.

Anglický biológ Rupert Sheldrake si v knihe Vedecký blud kladie otázku: stojí naša súčasná vedecká paradigma na dostatočne pevných základoch? Keby sme jej základné predpoklady nepoňali ako samozrejmé, ale ako hypotézy, obstáli by vo svetle dôkazov?

Rozdiel medzi diskusiou a debatou býva často ten, že diskusia hľadá spoločné riešenia, pričom cieľom debaty je najmä presvedčiť oponenta alebo sledovateľov debaty o svojom vlastnom názore.

V tomto článku v stručnosti predstavíme rôzne náhľady na pojem ľudských práv a popíšeme niekoľko základných koncepcií ľudských práv. Zamyslíme sa tiež nad normatívnou povahou ľudských práv a základnými otázkami ich interpretácie.

V tomto článku zdôrazníme význam procedurálnej spravodlivosti pri konštrukcii nástrojov sociálnej politiky. Princíp čistej procedurálnej spravodlivosti opisuje Rawls (1995) odvolávajúc sa na Briana Barryho. V procedurálnej spravodlivosti rozlišuje dokonalú a nedokonalú.