Konšpiračné teórie, respektíve vhodnejšie teórie o sprisahaní, sú typické tým, že povyšujú špekulácie na fakty, deformujú pravidlá logiky pri vyvodzovaní záverov a zároveň spravidla predkladajú, že niekto vplyvný chce, aby obsah týchto teórií ostal pred verejnosťou skrytý.
Konšpirativizmus je viac spôsob myslenia a narábania s informáciami s neistým výsledkom ako konkrétny jednotný rozsiahlejší súbor postojov.
Príklon ku konšpiračným teóriám je hnaný najmä nadobudnutím výraznej nedôvery k elitám či ťažko zhmotniteľnej hybnej sile spoločenských zmien.
Nadobudnutie nedôvery k elitám spôsobujú neustále politické kauzy tzv. štandardných politikov, kroky Európskej únie či USA, jednostrannosť hlavoprúdových médií v niektorých významných témach, ale aj nenaplnené vlastné očakávania.
V dôsledku toho mnohí ľudia intuitívne a veľmi nekriticky začali inklinovať k rôznym alternatívnym vysvetleniam reality.
Názory konšpirátorov sú vo väčšej či menšej miere prezentované niektorými tzv. alternatívnymi médiami rôzneho druhu.
Na Slovensku môžeme konšpirátorov veľmi zjednodušene rozdeliť na pravicových a ľavicových, hoci neraz sa rôzne prekrývajú.
Pravicoví konšpirátori
Jedným z hlavných proponentov liberálnej demokracie a otvorenej spoločnosti bol filozof Karl Popper. George Soros bol jeho zanieteným študentom a je človekom, ktorý už zhruba štyri desaťročia investuje obrovské peniaze, aby túto koncepciu cez sieť mimovládnych organizácií pretláčal do spoločností po celom svete.
Obaja majú židovský pôvod a pre mnohých je lákavé všetky negatívne vnímané javy súvisiace s nimi presadzovanou politikou považovať za zlý úmysel ich hlavných protagonistov – teória židovského sprisahania.
Tým, že existuje vzťah medzi politickým systémom Západu a medzi poklesom vplyvu a počtu ľudí západnej civilizácie, niektorí konšpirátori v týchto politikách nevidia iba príčinu úpadku Západu, ale aj zákerný zámer.
Nevedia si inak vysvetliť, ako civilizácia či rasa na vojenskom, intelektuálnom a mocenskom vrchole môže zrazu bez vonkajšieho pričinenia spieť k záhube.
Skutočnosť, že samotní predstavitelia vládnucej paradigmy tento vývoj popierajú, bagatelizujú alebo ignorujú, iba zvyšuje u protistrany znepokojenie a zároveň istotu, že sú bojovníkmi za potláčanú pravdu.
Toto je typické myslenie skôr pre mladších konšpirátorov a reagujú tak na globalizátormi či inkluzivistami pretláčaný multikulturalizmus a zároveň príliš nízku pôrodnosť bielych ľudí sprevádzanú vzostupom antinatalitných hnutí na Západe.
Ignorujú pritom skutočnosť, že nikto im nebráni rozmnožovať sa a že objektívne na to ľudia nemali nikdy jednoduchšie predpoklady. Ak aj ľudia, ktorí veria v takéto súvislostí, nedosahujú reprodukciu na úrovni záchovnej hodnoty, potom logicky musia faktory toho javu ležať aj niekde inde.
Ak títo konšpirátori poukážu na vyšší podiel Židov prítomných práve pri týchto civilizáciu oslabujúcich politikách (teória židovského sprisahania), tým, že pripisujú Židom zlé úmysly, sa dostávajú na úroveň antisemitizmu a tento bod je zdrojom najväčšieho napätia medzi konšpirátormi a inkluzivistami.
Táto skupina konšpirátorov tak považuje inkluzivistov za mentálnych otrokov židovského sprisahania a inkluzivisti považujú týchto konšpirátorov za potenciálnych staviteľov plynových komôr.
Ľavicoví konšpirátori
Ľudia, ktorí sa narodili na Slovensku v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia, sú najčastejšie vyznávačmi tých konšpiračných či alternatívnych teórií, ktoré pokrývajú geopolitické a ekonomické témy. Ich socializácia totiž prebehla z geopolitického hľadiska v tzv. východnom, socialistickom bloku.
Boli jednostranne utvrdzovaní v tom, že kapitalizmus je chorý systém obsahujúci motivačné mechanizmy smerujúce najmä k páchaniu zla. Zánik socializmu po roku 1989 bol pre ich vnútorný svet veľmi náročný na spracovanie.
Boli vo veku, kedy sa predovšetkým ťaží z nadobudnutej pozície, hoci reálne nasadenie nemusí stúpať. Od nich sa však zrazu vyžadovala veľká miera adaptability a nárast produktivity. Ťažké transformačné roky a s tým spojené sklamania ich vo svojich východiskách iba utvrdili.
Ich protikapitalistické myslenie je inšpirované marxizmom a vychádza z nasledujúcich predpokladov:
- Motív vytvárať zisk je silnejší ako robiť dobro.
- Najefektívnejší spôsob obohacovania spočíva v robení zlých vecí, lebo pri tých dobrých je príliš veľká konkurencia, a tak nižší zisk.
- Skupiny disponujúce najväčším bohatstvom, ktoré zarobili na zlých veciach, disponujú zároveň aj mocou (majú kúpené médiá, aby im vytvárali pozitívnu reputáciu, a tiež politikov, aby im zabezpečovali obchodné príležitosti z verejných zdrojov).
- Svoju moc ďalej uplatňujú takým spôsobom, aby opäť iba zvyšovali svoje bohatstvo, čiže robením zlých vecí.
Tí najbohatší muži sveta preto podľa niektorých konšpirátorov presadzujú politiky, z ktorých vedia ťažiť. Napríklad multikulturalizmus v zmysle hesla „rozdeľuj a panuj“, nadnárodné giganty, ktoré dočasným cenovým dumpingom pohlcujú malých hráčov na trhu, vojenské intervencie s cieľom zmocniť sa obmedzených prírodných zdrojov, rozpútavanie vojen s cieľom predaja zbraní a liekov a pod.
Hoci časť kapitalistov môže ťažiť z multikulturalizmu, vojny, zranení či chorôb, nie vždy sú spúšťačmi týchto javov, pričom konšpirátori ich často vidia ako hybnú silu aj nad rámec dôkazov.
To, že kapitalizmus považujú za zlo a zároveň sú si vedomí aj nedostatkov socializmu, v ktorom žili, v nich v oblasti ekonomického svetonázoru vytvorilo vákuum, ktoré nevedia ničím serióznym zaplniť. V ekonomických otázkach tápu, nevedia ich poriadne uchopiť, spracovávajú ich cez emócie, čo prerastá do frustrácie alebo rôznych utopistických alternatívnych ekonomických konceptov.
Zároveň ľudia blízki tomuto mysleniu ťažko znášajú, že slovanské národy, ktoré boli východným socialistickým blokom zjednotené, sú zrazu geopoliticky rozdelené a z najväčšieho slovanského národa sa vytvára nepriateľ. Ruského hegemóna, prirodzene, považujú za menší problém ako hegemóna amerického. Neraz Rusko aj nekriticky obdivujú.
Spochybniteľné a neoveriteľné teórie o sprisahaní
Konšpiračné teórie tvoria obrovskú množinu rôznych presvedčení a môžeme ich deliť, napr. podľa náročnosti ich spochybniť, resp. overiť.
Konšpirátori prostredníctvom povyšovania dojmov či indícií nad fakty a následného implikačného reťazenia pochybných premís prinášajú vo svojich výstupoch niekedy až monštruózne absurdnosti (chemtrails, reptiliáni ap.), ktoré sa dajú prekonať kritickým myslením a falzifikačným uvažovaním nad témou v širších súvislostiach.
Medzi najľahšie spochybniteľné konšpiračné teórie patria tvrdenia typu, že mesiac nie je hornina, lebo hornina neodráža svetlo. Pomocou základných vedomostí o tom, že hornina odráža svetlo v závislosti od svojej svetlosti, možno považovať tvrdenie za pochybné.
Okrem takýchto konšpiračných teórií existujú aj výrazne poctivejšie varianty postavené na serióznych faktoch, ktoré môžu byť pre spoločenskú debatu prínosom. Ich jedinou skresľujúcou črtou môže byť iba to, že pripisujú negatívne vnímané javy kohosi zlým úmyslom nad rámec poskytnutých dôkazov.
Keďže zlé úmysly ľudia väčšinou taja, z povahy veci je ich overiteľnosť prakticky nemožná, avšak toto dôkazné bremeno ostáva konšpirátorom.
Prirodzená inklinácia ku konšpirativizmu a alternatívne východisko myslenia
Mnohí ľudia hľadajú vo veciach zmysel a chcú odpovedať na otázku prečo, nie iba ako.
Veľká časť spoločenských elít na Západe (novinári, politici, akademici, aktivisti...), ktoré sú zároveň hybnými silami spoločenských zmien, často zdieľa iné hodnoty, resp. ideológiu ako väčšinové obyvateľstvo. To u nemalej časti bežných ľudí vytvára odôvodnený pocit, že tieto elity nezastupujú ich záujmy, ktoré, prirodzene, stotožňujú s morálnou kategóriou dobra. Z toho vyplýva, že elity zastupujú zlo.
Tieto východiská vytvárajú prirodzené predpoklady k inklinácii ku konšpiračným teóriám rôzneho druhu ako utvrdzujúci doplnok vlastného svetonázoru.
Ideológie vychádzajú z idealizmu. Preto u protagonistov jednotlivých ideológií treba hľadať predovšetkým dobré úmysly, pričom príčinou odlišných východísk či politických postojov bývajú spravidla odlišné záujmy.
Namiesto relatívnych kategórií dobra a zla je vhodnejšie pracovať s identifikovaním odlišných záujmov v závislosti od identity, podmienok, postavenia či konkrétnych životných príbehov jednotlivcov.
Je to spoľahlivejšia metóda na spoznávanie celostnej pravdy a širších súvislostí ako pripisovanie zlých úmyslov.
Efektívne bojovať za to, aby ľudia konšpirátorské naratívy opustili, dokážu najmä tí, ktorí prezentujú komplexnú pravdu a ideálne, ak sú zároveň v základných záujmoch v súlade s nositeľmi konšpirativistických naratívov.
Text bol z väčšej časti pôvodne publikovaný 21. 8. 2018 na portáli Medium.com. 10. 5. 2020 bol nanovo publikovaný s úpravami a doplnením.
Zdieľať na Facebooku