ZHRNUTIE:Načrtnutý globálny systém univerzálneho osobného emisného prídelu predstavuje jednoduchý a priamy spôsob na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Od uhlíkovej neutrality sa predpokladá zastavenie globálneho otepľovania, s ktorým sa spája veľa negatívnych javov.

Súčasné antiemisné politiky narábajú so súborom rôznorodých nástrojov, ktoré majú limitovaný efekt a regionálnu rozdrobenosť čo do záväzkov, pričom vo výsledku zďaleka nedosahujú potrebné poklesy produkcie emisií.

Inštitút Gaia spustil zaujímavú sériu diskusií o spoločenskom dianí z pohľadu rôznych perspektív a názorových skupín. Cieľom projektu Medzi svetmi je otvoriť dialóg medzi rôznymi ideológiami o tom, čo sa deje v spoločnosti, čo môže prispieť k zmierneniu napätia a hľadaniu spoločných prienikov medzi rôznymi tábormi. Diskusie sa zúčastnil aj analytik IPPR Dalibor Jurášek.

Už od roku 2020 platí právna úprava, podľa ktorej nemožno nazývať nové ulice po predstaviteľoch komunistických, fašistických a nacistických režimov. Podľa návrhu novely, ktorý aktuálne prejednáva parlament, by museli byť premenované aj už existujúce ulice. Tento návrh má viacero problémov.

Známy akademik, spoločenský kritik a aktivista Noam Chomsky sa okrem iného preslávil aj „modelom propagandy“, popisujúcim mediálne manipulácie. Nedávno mu vyšla nová kniha, ktorej názov je rovnako provokatívny ako obsah: „Kto vládne svetu?“

Ľuďom v rámci západnej civilizácie sa so slovom hrozba spájajú krajiny ako Rusko, Čína či Irán. Ľudia z určitého civilizačného okruhu však majú tendenciu na svet nahliadať svojou optikou, ktorá môže byť ovplyvnená ich záujmami či dominujúcimi naratívmi, a tak skresľovať realitu. Západná civilizácia navyše tvorí početne menšinu sveta. V rámci rozšírenia obzorov a komplexného pochopenia je preto zaujímavé pozrieť sa na to, ktoré štáty vníma ako hrozbu zvyšok sveta.

Hlavne v západných štátoch je čoraz populárnejšie spravovanie a riadenie spoločnosti na základe kvantitatívnych metrík a indikátorov, čo sa nazýva aj numerokracia. Jej zástancovia si od jej zavádzania sľubujú zvyšovanie efektivity práce, zefektívňovanie rôznych procesov a postupov, spravodlivé odmeňovanie schopnejších jednotlivcov a inštitúcií, ako aj znižovanie priestoru pre korupciu a klientelizmus. Jej kritici poukazujú na to, že komplexné fenomény redukuje, zväčša na ich ekonomickú rovinu, a vedie k nezdravému tlaku a súťaživosti namiesto spolupráce.

„Hoci sa termín ‚rasizmus‘ používa veľmi často, je to v skutočnosti obsiahly a pomerne nejednoznačný pojem.“ (Fredrickson, s. 119)

Úvod

Pojem „rasizmus“ je v súčasnosti používaný na označenie mnohých spoločenských javov. Tento pojem spravidla vyvoláva vo verejnosti veľmi negatívne konotácie. Často však nie je celkom jasné, aký význam termín v konkrétnom prípade nesie. V predkladanom článku sa preto budeme zaoberať významom tohto pojmu a rôznymi definičnými prístupmi, ktoré sa nachádzajú v literatúre.

Nacionalizmus patrí medzi pojmy, ktoré sú vo verejných diskusiách často používané, avšak nie vždy je zrejmé, čo znamenajú. Aj preto je dôležité vedieť, ako je nacionalizmus vnímaný vedcami, ktorí sa ním intenzívne zaoberajú. Nejde len o jeho definovanie, ale aj o zodpovedanie otázky, odkiaľ sa nacionalizmus berie a ako sa najčastejšie člení.

Politické označovanie (nálepkovanie je spravidla vnímané len negatívne), pokiaľ ho chápeme ako nástroj na klasifikovanie rôznych politikov či politických subjektov vzhľadom na ich ideologickú náplň, môže byť užitočné pre ľahšiu orientáciu na politickej scéne. Musí však byť vykonávané dôsledne a poctivo. Ak sa však používa nedôsledne, môže prispievať k dezorientácii a kriveniu verejnej diskusie. Ukážeme si to na príklade pojmu „krajná pravica“.

V roku 2019 pribudla na slovenský knižný trh prvá veľká slovenská kniha venovaná problematike fašizmu s jednoduchým názvom Fašizmus z pera mladého historika Jakuba Drábika a od vydavateľstva Premedia. Samotný pojem „fašizmus“ je aj v slovenskom diskurze veľmi často používaný, avšak jeho význam je napriek tomu mnohým nejasný. Drábikova kniha môže napomôcť pochopiť, čo vlastne toto slovo znamená, a zároveň aj podnietiť diskusiu na tú istú tému.

Na Západe je stále hmatateľnejší vývoj represívnych tendencií, ktoré dostávajú označenia ako neliberálny liberalizmus, progresívny liberalizmus, dogmatický liberalizmus či dokonca liberálny fašizmus.

V tejto časti popíšeme, v čom sa táto nová ideológia líši od liberálnej demokracie, uvedieme jej základné východiská i ich kritiku a spomenieme aj, v čom spočíva jej škodlivosť.

Presadzovanie sa zúženej liberálnej demokracie a inkluzivizmu by nebolo možné, keby nemalo zázemie u ľudí, ktorí spoločne disponujú dostatkom sily na zabezpečenie jeho vzostupu. To zázemie tvorí širšia škála priamo alebo nepriamo podporných ideológií. U ich nositeľov sú determinované v rôznej miere najmä bio-psycho-socio-ekonomickým faktormi. 

Oblasť vzdelávania je v politickom diskurze veľmi akcentovaná a tvorí aj jednu z ústredných tém predvolebného boja. Výsledky medzinárodnej štúdie PISA 2018, do ktorej sa zapojili aj slovenskí žiaci, boli publikované v decembri 2019 a politické strany ich preto hojne komentovali. V tomto článku si rozoberieme konkrétne vyjadrenia politikov (koaličných aj opozičných) a poukážeme si na ich jednostrannosti.

Výsledky Slovenska v medzinárodnom testovaní výkonov 15-ročných žiakov PISA sú diskutovanou témou medzi politikmi, odborníkmi aj laikmi. Výsledky z roku 2018 ukázali, že 9 rokov trvajúci prepad slovenských žiakov sa zastavil, avšak stále zostávame pod priemerom OECD. V článku uvádzame vyjadrenia odborníkov a médií k výsledkom PISA a podávame ich kritické zhodnotenie.

Eric Kaufmann je kanadský profesor politológie, ktorý pôsobí na Londýnskej univerzite a zaoberá sa výskumom nacionalizmu, politickej demografie a demografie náboženstiev. V roku 2018 mu vyšla kniha Whiteshift: Populism, Immigration and the Future of White Majorities (Whiteshift: populizmus, imigrácia a budúcnosť bielych väčšín), ktorá predstavuje veľmi originálne a obsiahle spracovanie problematiky etnicko-demografických zmien v krajinách Západu a reakcií na ne zo strany bielych väčšín.

Ľudia, ktorí sú orientovaní skôr pravicovo, často tvrdia, že v posledných desaťročiach zažívame bezprecedentný ekonomický rast, z ktorého profitujú všetci. Naopak, ľudia, ktorí majú skôr ľavicové a sociálne cítenie, poukazujú na to, že hranica medzi bohatými a chudobnými sa čoraz viac roztvára. Tieto dve tvrdenia sa pritom nevylučujú. Práve naopak, obe sú pravdivé.

Ken Wilber je americký filozof a aktivista, zakladateľ integrálnej filozofie. Vo svojej najnovšej knihe Trump a postpravdový svet rozoberá aktuálne politické dianie v USA, ale aj vo svete. Nešetrí demokratov ani republikánov, liberálov ani konzervatívcov, nacionalistov ani globalistov, poukazuje na obmedzenia oboch táborov a naznačuje, akým smerom by sa ľudstvo mohlo pohnúť ďalej.

Brexit, Trump, Strache či Salvini. Tieto pojmy a mená stelesňujú nedávne úspechy súčasného politického fenoménu západnej civilizácie, ktorý je najčastejšie označovaný ako národný populizmus, i keď občas padajú aj tvrdšie označenia ako extrémizmus či dokonca až fašizmus. Jeho charakterizácie, najmä v mediálnom priestore, sú často veľmi skratkovité a hľadajú jeho príčiny iba u protestného voliča, „nahnevaných bielych mužov“ či v ekonomickej kríze z roku 2008. Ako však ukazuje dôležitá kniha National Populism The Revolt Against Liberal Democracy (2018) od britských politológov Rogera Eatwella a Matthewa Goodwina, jeho príčiny a dôsledky sú omnoho komplikovanejšie.

Trendom súčasného smerovania vedy a výskumu je prevažujúca orientácia na podporu technických vied, ekonomiky a materiálneho pohľadu na svet. V našej analýze ukazujeme, ako ju odzrkadľujú aj najvyššie strategické dokumenty Slovenska a Európskej únie. Náš potenciál je však, práve naopak, vo vyváženom smerovaní vedy medzi vnútorným a vonkajším rozmerom bytia človeka a spoločnosti.

Konšpiračné teórie, respektíve vhodnejšie teórie o sprisahaní, sú typické tým, že povyšujú špekulácie na fakty, deformujú pravidlá logiky pri vyvodzovaní záverov a zároveň spravidla predkladajú, že niekto vplyvný chce, aby obsah týchto teórií ostal pred verejnosťou skrytý.