Politika

  • Inkluzivizmus – nová paradigma po liberálnej demokracii

    inkluzívna spoločnosť

    Na Západe je stále hmatateľnejší vývoj represívnych tendencií, ktoré dostávajú označenia ako neliberálny liberalizmus, progresívny liberalizmus, dogmatický liberalizmus či dokonca liberálny fašizmus.

    V tejto časti popíšeme, v čom sa táto nová črtajúca sa paradigma líši od liberálnej demokracie, uvedieme jej základné východiská i ich kritiku a spomenieme aj, v čom spočíva jej škodlivosť.

  • Metapolitické zdroje exkludujúco-inkluzivistického aktivizmu

    Presadzovanie sa zúženej liberálnej demokracie a inkluzivizmu by nebolo možné, keby nemalo zázemie u ľudí, ktorí spoločne disponujú dostatkom sily na zabezpečenie jeho vzostupu. To zázemie tvorí širšia škála priamo alebo nepriamo podporných ideológií. U ich nositeľov sú determinované v rôznej miere najmä bio-psycho-socio-ekonomickým faktormi. 

  • Zhodnotenie vyjadrení politikov k výsledkom PISA 2018

    Oblasť vzdelávania je v politickom diskurze veľmi akcentovaná a tvorí aj jednu z ústredných tém predvolebného boja. Výsledky medzinárodnej štúdie PISA 2018, do ktorej sa zapojili aj slovenskí žiaci, boli publikované v decembri 2019 a politické strany ich preto hojne komentovali. V tomto článku si rozoberieme konkrétne vyjadrenia politikov (koaličných aj opozičných) a poukážeme si na ich jednostrannosti.

  • Výsledky Slovenska v testovaní PISA – analýza vyjadrení odborníkov a médií

    Výsledky Slovenska v medzinárodnom testovaní výkonov 15-ročných žiakov PISA sú diskutovanou témou medzi politikmi, odborníkmi aj laikmi. Výsledky z roku 2018 ukázali, že 9 rokov trvajúci prepad slovenských žiakov sa zastavil, avšak stále zostávame pod priemerom OECD. V článku uvádzame vyjadrenia odborníkov a médií k výsledkom PISA a podávame ich kritické zhodnotenie.

  • Eric Kaufmann – Whiteshift: populizmus, imigrácia a budúcnosť bielych väčšín (recenzia)

    Eric Kaufmann je kanadský profesor politológie, ktorý pôsobí na Londýnskej univerzite a zaoberá sa výskumom nacionalizmu, politickej demografie a demografie náboženstiev. V roku 2018 mu vyšla kniha Whiteshift: Populism, Immigration and the Future of White Majorities (Whiteshift: populizmus, imigrácia a budúcnosť bielych väčšín), ktorá predstavuje veľmi originálne a obsiahle spracovanie problematiky etnicko-demografických zmien v krajinách Západu a reakcií na ne zo strany bielych väčšín.

  • Koľko je na svete bohatstva a ako je rozdelené?

    Ľudia, ktorí sú orientovaní skôr pravicovo, často tvrdia, že v posledných desaťročiach zažívame bezprecedentný ekonomický rast, z ktorého profitujú všetci. Naopak, ľudia, ktorí majú skôr ľavicové a sociálne cítenie, poukazujú na to, že hranica medzi bohatými a chudobnými sa čoraz viac roztvára. Tieto dve tvrdenia sa pritom nevylučujú. Práve naopak, obe sú pravdivé.

  • Ken Wilber: Trump a postpravdový svet (recenzia)

    Ken Wilber je americký filozof a aktivista, zakladateľ integrálnej filozofie. Vo svojej najnovšej knihe Trump a postpravdový svet rozoberá aktuálne politické dianie v USA, ale aj vo svete. Nešetrí demokratov ani republikánov, liberálov ani konzervatívcov, nacionalistov ani globalistov, poukazuje na obmedzenia oboch táborov a naznačuje, akým smerom by sa ľudstvo mohlo pohnúť ďalej.

  • Odkiaľ sa vzal národný populizmus?

    Trump keep America great again

    Brexit, Trump, Strache či Salvini. Tieto pojmy a mená stelesňujú nedávne úspechy súčasného politického fenoménu západnej civilizácie, ktorý je najčastejšie označovaný ako národný populizmus, i keď občas padajú aj tvrdšie označenia ako extrémizmus či dokonca až fašizmus. Jeho charakterizácie, najmä v mediálnom priestore, sú často veľmi skratkovité a hľadajú jeho príčiny iba u protestného voliča, „nahnevaných bielych mužov“ či v ekonomickej kríze z roku 2008. Ako však ukazuje dôležitá kniha National Populism The Revolt Against Liberal Democracy (2018) od britských politológov Rogera Eatwella a Matthewa Goodwina, jeho príčiny a dôsledky sú omnoho komplikovanejšie.

  • Uberá sa slovenská veda správnym smerom?

    Slovenská akadémia vied

    Trendom súčasného smerovania vedy a výskumu je prevažujúca orientácia na podporu technických vied, ekonomiky a materiálneho pohľadu na svet. V našej analýze ukazujeme, ako ju odzrkadľujú aj najvyššie strategické dokumenty Slovenska a Európskej únie. Náš potenciál je však, práve naopak, vo vyváženom smerovaní vedy medzi vnútorným a vonkajším rozmerom bytia človeka a spoločnosti.

  • Konšpiračné myslenie ako poznávacie skreslenie

    bábkové divadlo

    Konšpiračné teórie, respektíve vhodnejšie teórie o sprisahaní, sú typické tým, že povyšujú špekulácie na fakty, deformujú pravidlá logiky pri vyvodzovaní záverov a zároveň spravidla predkladajú, že niekto vplyvný chce, aby obsah týchto teórií ostal pred verejnosťou skrytý. 

  • Základné tézy metapolitického naturalizmu

    let vtákov

    Stále viac ľudí začína vnímať, že súčasné smerovanie, ale najmä inkluzivizmus, transformujúci liberálnu demokraciu, sú pre spoločnosť škodlivé. 

    Skúsime načrtnúť zopár východiskových téz v podobe novej paradigmy. Nazveme ju metapolitický naturalizmus a zameriame sa najmä na zdôrazňovanie toho, čím sa odlišuje od ostatných známych ideológií či nastupujúcich nezdravých trendov. 

  • Bude narastajúci ideologický rozkol v USA viesť k národnému rozdeleniu?

    vlajka Spojených štátov amerických

    V tzv. postpravdovej ére sme svedkami štiepenia spoločnosti na čoraz vyhranenejšie názorové protipóly. Obzvlášť silný je tento trend v USA. Prinášame článok amerického komentátora Davida Frencha, ktorý sa tejto téme venuje. [Pozn. IPPR]

  • SND v hre Rodáci sterotypizuje Slovákov a nehľadá tvorivé riešenia (recenzia)

    Rodáci

    Hra Rodáci reflektuje zrejme všetky aktuálne spoločenské kontroverzie. Je dobré, ak umenie približuje a komentuje aktuálny spoločenský vývoj. Je však zlé, ak to robí jednostranne a nehľadá konštruktívne spôsoby, ako spoločnosť pozdvihnúť.

  • Keď „tolerancia“ narušuje ľudskú dôstojnosť: terapeutické psy, maľovanky a zvláštne zámená

    Dospelí a maľovanky

    Ochrana najrôznejších menšín je na západe veľkou módou. Už bežné sú opatrenia, ktoré na naše pomery znejú až neuveriteľne. Stávajú sa predmetom kritiky hlavne z dôvodu, že obmedzujú väčšinu. V tomto článku chcem ale poukázať na to, že v konečnom dôsledku škodia hlavne ľuďom, ktorých majú chrániť.

  • Prečo NEbojovať proti extrémizmu

    Andrej Kiska – výzva proti extrémizmu

    Posledný rok sa to protiextrémistickými iniciatívami len tak hemží. Najnovšie Andrej Kiska vyhlásil „prezidentský hackathon“ na boj proti „rastúcemu extrémizmu“.

    V nedávnom článku som sa pokúsil poukázať na to, že spoločnosť je už týmto protiextrémistickým honom presýtená a začína to pôsobiť kontraproduktívne.

  • Koľko „extrémistov“ vyrobia za jeden týždeň?

    Sheila vzatá do väzby

    Minulý týždeň sa udialo niekoľko vecí, ktoré keď postavíme vedľa seba, vyjde z toho zvláštna rovnica. „Štandardných“ politikov ani „štandardné“ médiá iste nepotešia.

  • Dajme parkovacej politike v Bratislave zmysluplný cieľ

    Začiatok parkovania

    Parkovacia politika pre Bratislavu sa rodí dlho a ťažko. Aj keď základné všeobecné záväzné nariadenie mesta bolo už schválené, ťažko povedať, kedy začne v Bratislave parkovacia politika reálne v praxi fungovať. Je to citlivá téma, v ktorej pre odbornú diskusiu absentujú hlbšie dáta. Táto téma rozdeľuje susedov, kolegov a možno i rodiny. To ju robí politicky háklivou pre zastupiteľstvá a vedenia mestských častí aj mesta.

  • Postpravdová éra: výraz účelovo vykopaný

    Post-truth, slovo roka 2016

    Udalosti ako voľby do NR SR v marci 2016, rozhodnutie Britov opustiť Európsku úniu či zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA niektorých zaskočili. Dávky mediálnej hystérie ešte ani poriadne nedozneli. V anglosaskom svete sa v tejto súvislosti vytiahol výraz post-truth politics či post-factual politics, teda postpravdová politika.

  • Novela trestného zákona: stanete sa aj vy extrémistom?

    Sloboda prejavu odtiaľ potiaľ

    Parlament v utorok schválil vládnu novelu trestného zákona účinnú od 1. januára 2017. Jej deklarovaným cieľom je sprísniť boj proti extrémizmu. Čo ale ukazuje bližší pohľad na jej ustanovenia?

  • Jak chutnalo tabu

    Cieľom knihy Tabu v sociálních vědách (2003) od Petra Bakalářa bolo otvoriť diskusiu o témach, o ktorých sa často mlčí. Dotkol sa tém snáď najviac taubizovaných v sociálnych vedách: rozdiely medzi rasami, skupinová židovská stratégia a eugenika. Po vyjdení Bakalářovej knihy sa rozpútala v českých akademických kruhoch a niektorých médiách o nej búrlivá diskusia.

Podporiť naše združenie môžete na náš bankový účet:

IBAN: SK0683300000002101694717 s poznámkou "ippr".

Viac informácií o finančnej podpore.

Ďakujeme.