Ľuďom v rámci západnej civilizácie sa so slovom hrozba spájajú krajiny ako Rusko, Čína či Irán. Ľudia z určitého civilizačného okruhu však majú tendenciu na svet nahliadať svojou optikou, ktorá môže byť ovplyvnená ich záujmami či dominujúcimi naratívmi, a tak skresľovať realitu. Západná civilizácia navyše tvorí početne menšinu sveta. V rámci rozšírenia obzorov a komplexného pochopenia je preto zaujímavé pozrieť sa na to, ktoré štáty vníma ako hrozbu zvyšok sveta.
Celosvetových prieskumov s otázkou, kto je najväčšia hrozba pre svet, sa uskutočnilo niekoľko. Stručne si ich zrekapitulujme.
WIN/Gallup International (2013): najväčšia hrozba USA
Prvým prieskumom tohto typu je prieskum WIN/Gallup International z roku 2013, ktorý sa pýtal 67 806 respondentov zo 65 krajín. Každý respondent mohol označiť jednu ľubovoľnú krajinu, ktorá je podľa neho najväčšou hrozbou pre svetový mier.
Po zohľadnení odpovedí všetkých respondentov boli za najväčšie hrozby pre svetový mier označené tieto krajiny:
- USA (24 %),
- Pakistan (8 %),
- Čína (6 %),
- Severná Kórea, Izrael, Irán (5 %).
Výsledky podľa jednotlivých krajín sa dajú nájsť tu (Slovensko medzi nimi nie je). Nižšie uvedená mapa ukazuje, koho jednotlivé štáty vnímajú ako najväčšiu hrozbu:
Z metodologického hľadiska treba uviesť, že výsledné percentá sú prepočítané aj podľa počtu obyvateľov jednotlivých krajín. Teda hoci bolo do prieskumu zapojených približne 1 000 Američanov a 1 000 Indov, názor Indov mal vo výsledku väčšiu váhu, pretože India má niekoľkonásobne viac obyvateľov. (Práve hodnotenie Indie, kde najviac ľudí označilo za najväčšiu hrozbu Pakistan, rozhodlo o tom, že Pakistan sa umiestnil na druhom mieste.)
Otázka o najväčšej svetovej hrozbe bola súčasťou celosvetového prieskumu, ktorý WIN/Gallup robil každoročne v rokoch 2013 – 2016. Táto otázka však bola položená len v prvom ročníku. Gallup robí celosvetové prieskumy od roku 1977, avšak nepodarilo sa nám nájsť iné ročníky, kde by sa pýtali túto otázku.
Pew Research Center (2013): najväčšia hrozba USA tesne pred Čínou, ale i iránsky a severokórejský jadrový program
V tomto prieskume sa pýtali na názory 37 653 respondentov zo 40 krajín. Na rozdiel od toho predchádzajúceho tu nebola otvorená otázka pýtajúca sa to, ktorá krajina je najväčšou hrozbou.
Boli tu však dve analogicky formulované otázky: či je „sila a vplyv“ Číny, resp. USA hrozbou pre danú krajinu. Na iné krajiny sa týmto spôsobom nepýtali. Respondenti mohli označiť obe krajiny.
Vo výsledku považovalo USA za hrozbu 61 % respondentov (z toho 32 % za veľkú hrozbu) a Čínu považovalo za hrozbu 58 % respondentov (z toho 27 % za veľkú hrozbu).
Prieskum sa však pýtal aj na iné hrozby, hoci otázky boli formulované rôzne. Pýtal sa napríklad, či je hrozbou nestabilná situácia v Pakistane, klimatická zmena či islamské extrémistické skupiny.
Pre nás relevantné sú otázky o severokórejskom a iránskom jadrovom programe. Severokórejský považovalo za hrozbu 64 % (39 % za veľkú hrozbu) a iránsky považovalo za hrozbu 68 % (42 % za veľkú hrozbu).
Tieto percentá sú o niečo vyššie ako tie v prípade USA a Číny, avšak nie sú priamo porovnateľné, pretože otázka je inak položená.
Pew Research Center (2017): najväčšia hrozba ISIS, hneď za ním USA
Pew Research Center sa v roku 2017 pýtalo 41 953 respondentov z 38 krajín na najväčšie svetové hrozby.
Išlo o podobný prieskum ako ten predchádzajúci. V tomto ročníku však medzi respondentmi neboli ľudia z Číny. Z arabského sveta sa zúčastnili len Jordánsko, Libanon a Tunisko. Z Európy sa zúčastnilo 10 štátov, z Afriky 6, hoci Afrika má takmer dvojnásobnú populáciu. Podobne ako takmer všetky prieskumy, aj tento privilegoval skôr západný pohľad na svet.
Respondentov sa opäť pýtali na najväčšie hrozby pre svet. Možnosti boli zmiešané, niektoré z nich boli krajiny, ale bola tam aj zmena klímy, stav svetovej ekonomiky alebo veľký počet utečencov. Respondenti mohli zvoliť aj viac možností.
Tri otázky ohľadom štátov boli položené konzistentne: či je „sila a vplyv“ USA/Číny/Ruska hrozbou. Za veľkú hrozbu boli označené:
- USA (35 %),
- Rusko (31 %),
- Čína (31 %).
Otázka bola venovaná aj ISIS, ktorý však nebol všeobecne považovaný za štát (ale za protoštát či teroristickú skupinu). Táto otázka však bola položená inak: či je hrozbou „islamistická militantná skupina známa ako ISIS“, preto bola sugestívna a jej výsledky nemožno dobre porovnať s ostatnými otázkami. Za veľkú hrozbu ISIS označilo 62 % respondentov. Bola to najviac označovaná zo všetkých možností.
Pre kontext, ako druhá najväčšia hrozba bola vnímaná globálna zmena klímy (61 %), kyberútoky z iných krajín (51 %) a stav svetovej ekonomiky (51 %). 39 % respondentov označilo za veľkú hrozbu veľké množstvo utečencov z Blízkeho východu (len v jedinej krajine vnímali toto ako najväčšiu hrozbu – v Maďarsku).
Tieto otázky boli súčasťou pravidelného prieskumu Global Attitudes Survey, ktorý sa koná pravidelne každoročne minimálne od roku 2009. Z výsledkov tých ročníkov, ktoré sa nám podarilo nájsť online (2009 – 2013, 2017), sa len v rokoch 2013 a 2017 pýtali na hrozby na úrovni krajín.
Democracy Perception Index (2021): najväčšia hrozba pre demokraciu je USA
Posledný prieskum je z trochu iného súdka, pretože sa nepýta na vojenskú či bezpečnostnú hrozbu, ale na najväčšiu hrozbu pre demokraciu. Prieskum sa volá Democracy Perception Index (index vnímania demokracie, DPI).
Odpovede získavala v roku 2021 Alliance of Democracies Foundation v spolupráci s Latana od 50 000 respondentov z 53 krajín.
Respondenti mali na výber z rôznych možností, ktoré boli formulované rôznorodo: ekonomická nerovnosť, obmedzovanie slobody prejavu, manipulácie volieb, vplyv veľkých technologických firiem a pod. Mohli označiť aj viaceré možnosti.
Za najväčšiu hrozbu pre demokraciu bola považovaná ekonomická nerovnosť (túto možnosť označilo 64 % ľudí) a druhá v poradí obmedzovanie slobody prejavu (53 %).
Nás však zaujímajú štáty. V možnostiach boli ponúknuté iba USA, Čína a Rusko. Ako najväčšia hrozba vyšlo opäť USA so 44 %, potom Čína s 38 % a Rusko s 28 % (detailné výsledky tu).
Na druhej strane však, paradoxne, platí, že až 49 % respondentov si myslí, že USA má pozitívny vplyv na demokraciu na svete a 35 % si myslí, že USA má negatívny vplyv na demokraciu na svete. Pre iné štáty takáto otázka položená nebola.
Merania Democracy Perception Index sa uskutočnili aj v rokoch 2018 – 2020, ale v týchto rokoch neboli položené otázky o tom, ktoré krajiny ohrozujú demokraciu (podrobné výsledky: 2018, 2019, 2020).
Zhodnotenie
Uvedené prieskumy treba, ako vždy, vnímať s rezervou a byť opatrný pri interpretácii. Pre ich správne pochopenie si treba uvedomiť niekoľko skutočností.
Počet a výber krajín. Hoci sa takéto prieskumy označujú za „celosvetové“, v skutočnosti je do nich zapojená len menšina krajín. Ich selekcia je navyše väčšinou silne naklonená smerom k západnému svetu. Z Afriky a arabského sveta je často zapojené len minimum krajín, čo je, samozrejme, dané aj obťažnosťou získavania odpovedí.
Formulácia otázok. Ďalším problémom je formulácia otázok. Ak sa pýtame na úrovni štátov, väčšina respondentov má tendenciu označiť za najväčšiu hrozbu USA. Ak sa ale napr. pýtame na jadrový program Severnej Kórey, tento za väčšiu hrozbu môže považovať viac ľudí ako USA. Paradoxne, samotná Severná Kórea môže byť považovaná za oveľa menšiu hrozbu ako jej jadrový program, hoci ide o prakticky neoddeliteľné javy.
Prepočítavanie výsledkov. Vyvstáva tiež otázka, ako výsledky prepočítať. Má to byť na úrovni krajín, alebo sa má započítavať aj to, koľko v daných krajinách žije ľudí?
Manipulatívne informácie. To súvisí aj s problémom, že ľudia sú ľahko manipulovateľní. Ak je napr. vyše miliardy Číňanov ovplyvnená jednostrannou protiamerickou propagandou, majú mať 3-násobne väčší „hlas“ ako Spojené štáty americké, kde je pluralita názorov väčšia? Na druhej strane, ľudia sú ľahko manipulovateľní aj v demokracii. Aj v západných demokraciách často chýba pluralita názorov na úrovni hlbších súvislostí.
Pravidelnosť výskumov. Bolo by taktiež veľmi zaujímavé, keby sa takéto prieskumy uskutočňovali častejšie, ideálne každý rok, s konzistentnou metodológiou a vyváženou vzorkou štátov. Žiaľ, podarilo sa nám nájsť len zopár izolovaných prieskumov. Tie, ktoré sa konali každoročne, otázku o hrozbe na úrovni štátu neopakovali každý rok.
A iba jeden z prieskumov, ktoré sme našli, dal respondentom na výber označiť ľubovoľnú krajinu.
Záverom môžeme konštatovať, že ak chceme pochopiť svetové udalosti komplexne a hĺbkovo, musime sa zriecť čiernobieleho pohľadu.
Zdroj obrázku: https://brilliantmaps.com/threat-to-peace/
Zdieľať na Facebooku