Podrobnosti
Kategória: Analýzy a štúdie
úsilie bez schopností neprináša výsledok

Ľuboš Blaha, v súčasnosti podpredseda Smeru-SD, je verejnosti známy viac ako kontroverzný politik. V minulosti bol však známy skôr odbornej verejnosti svojou publikačnou tvorbou na pomedzí politológie a filozofie s nosnou témou sociálnej spravodlivosti.

Podrobnosti
Kategória: Analýzy a štúdie

Nacionalizmus patrí medzi pojmy, ktoré sú vo verejných diskusiách často používané, avšak nie vždy je zrejmé, čo znamenajú. Aj preto je dôležité vedieť, ako je nacionalizmus vnímaný vedcami, ktorí sa ním intenzívne zaoberajú. Nejde len o jeho definovanie, ale aj o zodpovedanie otázky, odkiaľ sa nacionalizmus berie a ako sa najčastejšie člení.

Podrobnosti
Kategória: Analýzy a štúdie
viacgeneračná rodina

Iniciatívu zaviesť štvrtý dôchodkový, tzv. rodičovský, pilier reflektujem od roku 2009. Vtedy s ňou prišli protagonisti KDS František Mikloško, Vladimír Palko, Pavol Minárik a Rudolf Bauer. Cieľom malo byť zlepšiť demografický vývoj.

Podrobnosti
Kategória: Komentáre a úvahy

Politické označovanie (nálepkovanie je spravidla vnímané len negatívne), pokiaľ ho chápeme ako nástroj na klasifikovanie rôznych politikov či politických subjektov vzhľadom na ich ideologickú náplň, môže byť užitočné pre ľahšiu orientáciu na politickej scéne. Musí však byť vykonávané dôsledne a poctivo. Ak sa však používa nedôsledne, môže prispievať k dezorientácii a kriveniu verejnej diskusie. Ukážeme si to na príklade pojmu „krajná pravica“.

Podrobnosti
Kategória: Recenzie

V roku 2019 pribudla na slovenský knižný trh prvá veľká slovenská kniha venovaná problematike fašizmu s jednoduchým názvom Fašizmus z pera mladého historika Jakuba Drábika a od vydavateľstva Premedia. Samotný pojem „fašizmus“ je aj v slovenskom diskurze veľmi často používaný, avšak jeho význam je napriek tomu mnohým nejasný. Drábikova kniha môže napomôcť pochopiť, čo vlastne toto slovo znamená, a zároveň aj podnietiť diskusiu na tú istú tému.

Podrobnosti
Kategória: Konflikt nových paradigiem
inkluzívna spoločnosť

Na Západe je stále hmatateľnejší vývoj represívnych tendencií, ktoré dostávajú označenia ako neliberálny liberalizmus, progresívny liberalizmus, dogmatický liberalizmus či dokonca liberálny fašizmus.

V tejto časti popíšeme, v čom sa táto nová črtajúca sa paradigma líši od liberálnej demokracie, uvedieme jej základné východiská i ich kritiku a spomenieme aj, v čom spočíva jej škodlivosť.

Podrobnosti
Kategória: Konflikt nových paradigiem

Presadzovanie sa zúženej liberálnej demokracie a inkluzivizmu by nebolo možné, keby nemalo zázemie u ľudí, ktorí spoločne disponujú dostatkom sily na zabezpečenie jeho vzostupu. To zázemie tvorí širšia škála priamo alebo nepriamo podporných ideológií. U ich nositeľov sú determinované v rôznej miere najmä bio-psycho-socio-ekonomickým faktormi. 

Podrobnosti
Kategória: Recenzie

Má svoje miesto v spoločenských vedách aj biológia alebo je za všetkými medziľudskými rozdielmi socializácia, teda kultúra? Otázka príroda vs. výchova (nature vs. nurture), teda či je ľudské správanie determinované prostredím a/alebo génmi, je stále aktuálna a prestupuje okrem sféry spoločenských vied aj politiku. Jej citlivosť významne narastá, keď našu pozornosť z rozdielov medzi jednotlivcami prenesieme k rozdielom medzi skupinami. Líšia sa pohlavia, rasy či spoločenské triedy? A ak áno, prečo?

Podrobnosti
Kategória: Analýzy a štúdie

Oblasť vzdelávania je v politickom diskurze veľmi akcentovaná a tvorí aj jednu z ústredných tém predvolebného boja. Výsledky medzinárodnej štúdie PISA 2018, do ktorej sa zapojili aj slovenskí žiaci, boli publikované v decembri 2019 a politické strany ich preto hojne komentovali. V tomto článku si rozoberieme konkrétne vyjadrenia politikov (koaličných aj opozičných) a poukážeme si na ich jednostrannosti.

Podrobnosti
Kategória: Analýzy a štúdie

Výsledky Slovenska v medzinárodnom testovaní výkonov 15-ročných žiakov PISA sú diskutovanou témou medzi politikmi, odborníkmi aj laikmi. Výsledky z roku 2018 ukázali, že 9 rokov trvajúci prepad slovenských žiakov sa zastavil, avšak stále zostávame pod priemerom OECD. V článku uvádzame vyjadrenia odborníkov a médií k výsledkom PISA a podávame ich kritické zhodnotenie.