Matica slovenská vyhlásila rok 2022 za rok odkazu štúrovcov. Aj v tejto súvislosti je vhodné si pripomenúť seriál Štúrovci. Je už starší, možno aj zabudnutý, ale stále aktuálny, inšpiratívny a predstavuje kvalitné a historicky verné filmové dielo.
Základný prehľad
Seriál bol natočený v roku 1991. Produkovala ho Slovenská televízia a skladá sa z piatich dielov, každý má niečo vyše hodiny, takže celková dĺžka cyklu je necelých 6 hodín. V rámci roku Ľudovíta Štúra (2015) ho RTVS propagovala krátkou upútavkou.
Herecké obsadenie tvorí množstvo známych osobností. V hlavných roliach sú Dušan Jamrich (Štúr), Štefan Kožka (Hurban) a František Kovár (Hodža), no aj vo vedľajších sa vyskytujú známe mená ako medzi inými Pavol Mikulík (gróf Zay; jeho brat Peter je zároveň režisérom), Vladimír Hajdu (Ján Kalinčiak) či Jaro Filip. Hurbanovu manželku Aničku Jurkovičovú hrá vtedy 21-ročná Diana Mórová.
Seriál zobrazuje kľúčové okamihy Štúrovho života od jeho príchodu do Bratislavy: študentský aktivizmus, prísaha na Devíne, štúdiá v Nemecku, slovenský prestolný prosbopis, zákaz pôsobenia na evanjelickom lýceu, založenie aj zrušenie Slovenských národných novín, Štúr na uhorskom sneme, vypuknutie revolúcie, slovanský zjazd, dobrovoľnícke výpravy a život po roku 1848.
Zo známejších udalostí nie je ani krátka scéna venovaná akurát pamätnému výstupu na Kriváň z roku 1836, čo je škoda.
Vernosť histórii
Seriál sa vo všeobecnosti verne drží historických reálií. Mnohé prejavy (napr. Štúrove vystúpenia na uhorskom sneme) sú takmer doslovne prevzaté zo zapísaných záznamov, hojne sú využívané aj historické priestory, kde sa dané udalosti skutočne stali.
Značne sa čerpá z Hurbanových Rozpomienok (Hurban vystupuje ako rozprávač celej série), časté sú tiež citáty z listov či básní, pri odchode študentov z Prešporku znie dobová verzia budúcej slovenskej hymny (Ponad Tatrou blýska).
Bystré oko milovníka histórie však potešia aj drobné detaily. Napríklad na čele Štúrovho pohrebného sprievodu idú dvaja mladíci, ktorí majú na šabliach nastoknuté citróny a za nimi panna s vencom na tanieri, presne ako to opísal Štúrov súčasník Daniel Lačný (hoci počet horiacich faklí po stranách rakvy nesedí). Zobrazené sú hodiny šermu v Halle, či sa spomína prepadnutie poukazu na 900 pušiek, ktoré Štúrovi venoval srbské knieža Michal Obrenović na podporu slovenského povstania. Všetko v súlade s historickými prameňmi.
Pochopiteľne, mnohé scény sú vymyslené (či skôr domyslené), ale tvorcom sa podarilo vyhnúť bulvarizácii a nadmernej dramatizácii. Napríklad, hoci sa v Štúrovom živote vyskytlo množstvo dramatických až život ohrozujúcich situácií (historik Peter Podolan o nich napísal celý vedecký článok), nedočkáte sa žiadnych obrovských explózií, prehnane akčných scén ani situácií „na poslednú chvíľu“.
Oceňujem tiež, že sa tvorcovia vyhli domýšľavosti tam, kde mohli realitu trochu prisladiť. Mnohí si napríklad idealizujú vzťah Štúra s Adelou Ostrolúckou a robia z nich zaľúbený pár. Hovorí sa, že Štúr jej v bratislavskom Grasalkovičovom paláci vyznal lásku, na pamätnej tabuli v Zemianskom Podhradí je dodnes označená ako „životná láska“.
Seriál ich vzťah vyobrazuje ako silnú vzájomnú náklonnosť a priateľstvo (o čom svedčia dochované pramene a ako to presnejšie ukazuje táto pamätná tabuľa), no vyhýba sa špekuláciám a nerobí z neho umelú romantickú zápletku.
Realita je zobrazená verne, s pokorou, vediac, že aj skutočné zobrazenie ľudských osudov bez prikrášľovania je dostatočne napínavé. Je tým zachovaná aj úcta k divákovi, u ktorého sa predpokladá dostatočná miera kultivovanosti a ktorého pozornosť tak nie je potrebné udržiavať vizuálne pôsobivými, no bezduchými scénami.
Porada na Hodžovej fare pred vyhlásením Žiadostí slovenského národa.
Zo súkromia národovcov
Dĺžka seriálu poskytuje priestor vyobraziť aj mnohé osobné aspekty života štúrovcov. Vďaka tomu sú vykreslení ako živí ľudia z mäsa a kosti: žijúci národným ideálom, ale zároveň sa medzi sebou vadiaci, niekedy klesajúci na duchu a ľutujúci sa. Spoznáme tak napríklad všetkých Štúrových súrodencov, rodiny Hurbana aj Štúrovho staršieho brata Karola.
Aj vďaka takémuto komornému, no komplexnému vyobrazeniu sa tvorcovia vyhli mytizácii osoby Štúra; aspoň z väčšej časti. Štúr je vykreslený ako rozhodná a charizmatická osobnosť, čo zodpovedá popisom súčasníkov a v tomto smere treba oceniť herecký výkon Dušana Jamricha, ktorý Štúrovej postave vdychuje dušu. Seriál ale verne zobrazuje aj jeho negatívnejšie stránky (prísnosť, sklon k autoritárskemu riadeniu, pohŕdanie národovcami, ktorí sa oženili).
Zaujímavo je zobrazený dlhodobý spor medzi Hurbanom a Štúrom o tom, či sa majú národovci ženiť. Film ani jedného z nich nezobrazuje ako „víťaza“, ale bez podsúvania ukazuje úskalia oboch ciest: Štúrovu samotu, ale aj daň, ktorú si na Hurbanovom manželstve vybral národný aktivizmus.
Čiernobiele vykreslenie Maďarov
Vytknúť však možno dosť čiernobiele vykreslenie maďarských postáv. Takmer vo všetkých prejavoch hovoria o maďarizácii. Vyznievajú ako fanatici, ktorí okrem maďarizácie v živote nič iné nerobia.
Prejav Kossutha na uhorskom sneme, hoci vychádza z historických prepisov, je vystrihnutý tak, že na prvý pohľad vyzerá, ako keby podporoval zachovanie poddanstva. Hoci v tejto veci patril Kossuth – spolu so Štúrom – k najradikálnejším liberálom doby.
Niektorým maďarizačným predstaviteľom ich manželky dohovárajú (ako keby reprezentovali istý skrytý hlas svedomia), aby boli voči slovenským národovcom ústretovejší. Neviem, do akej miery to vychádza z písomných prameňov, no príde mi to skôr nepravdepodobné. Maďarské postavy sú zobrazené prevažne plocho.
Príchod slovenských dobrovoľníkov na slovensko-moravskú hranicu v rámci prvej dobrovoľníckej výpravy na jeseň 1848 (celá scénka na Youtube).
Jazyk a hudba
Ďalšiu výhradu možno mať k jazykovej stránke. Seriál je prakticky celý nahovorený po slovensky. Pôsobí trochu zvláštne, ak vrcholný maďarizátor hovorí o potrebe pomaďarčiť všetky národy Uhorska zapálene, no ľubozvučnou slovenčinou. Podobne cisár hovorí po slovensky, nie nemecky. V jednej scéne sa Štúr pripravuje na vystúpenie na sneme – v nej hovorí po maďarsky, na samotnom sneme však reční už po slovensky. Rovnako Kossuth.
Rozumiem komplikáciám, ktoré by nastali, keby mala byť zachovaná jazyková vernosť; ak slovenskí herci hrajú Maďarov, mali by prízvuk, prípadne by museli byť dabovaní. Na druhej strane, týchto scén nebolo až tak veľa a Štúr by s prízvukom hovoriť mohol.
Nevidím ani zásadný dôvod, prečo by scény, kedy sú štúrovci na audiencii u cisára alebo Štúr hovorí na sneme, nemohli byť nahovorené v príslušných jazykoch. Okrem iného by ukázali aj vzdelanosť a rozhľadenosť Štúra a pôsobili by omnoho viac atmosfericky.
Zatiaľ čo pri maďarských postavách sa poslucháč dovtípi, že v skutočnosti by hovorili po maďarsky, mierne zavádzajúce to môže byť pri Adele Ostrolúckej. V seriáli hovorí, samozrejme, po slovensky, čím sa podsúva, že ide o jej rodnú reč. Avšak Adela Ostrolúcka, hoci javila pre slovenskú vec veľký záujem, po slovensky veľmi dobre nehovorila a Štúr ju (okrem iných jazykov) doučoval práve zo slovenčiny.
Snom do budúcna a obrovským kultúrnym počinom by bolo natočenie filmového diela o štúrovcoch nielen v dobových jazykoch, ale aj so zachovaním špecifík reči 19. storočia.
Atmosféru seriálu dokresľuje hudba od Svetozára Štúra, ktorý je pravnukom Samuela Štúra, Ľudovítovho brata. Je emočne podnecujúca, no nevtieravá a vyskytuje sa len v niektorých dôležitejších scénach, napriek tomu dodáva seriálu vhodný podtón a umocňuje vizuálne scény.
Záver
Seriál Štúrovci približuje život Ľudovíta Štúra, jeho rodiny a jeho najbližších spolupracovníkov. Aj keď hýbe citmi diváka, nemusí sa spoliehať na bulvarizáciu, dramatizáciu či akčnosť. Pritom sa drží faktov výrazne viac ako iné historické filmy a okrem umeleckej hodnoty pôsobí aj náučne.
Odkaz štúrovcov je natoľko hlboký a aktuálny aj dnes, že po viac ako 30 rokov by si zaslúžili nové filmové spracovanie. Žiaľ, v súčasnej slovenskej kultúrnej obci na to zjavne nielenže neexistuje vôľa, ale zrejme ani tvorcovia, ktorí by súzneli so Štúrovým odkazom natoľko, aby boli schopní takéto dielo vytvoriť.
Od roku 1991 tak vzniklo zopár celkom podarených dokumentov (tiež tu a tu), v rámci roku Ľudovíta Štúra (2015) dramatizovaný dokument True Štúr, ktorý sa snaží Štúra priblížiť modernému divákovi. Hoci nie je zlý, seriálu Štúrovci sa rovnať zďaleka nemôže.
Pokým nebude štúrovcom venovane nový kvalitný veľkofilm, seriál Štúrovci je dôstojnou alternatívou a doposiaľ tým najlepším filmovým spracovaním života tejto generácie. Je zároveň predznačením toho, čo by slovenská kultúra mohla dokázať, ak by dostala príležitosť a nechala sa viesť svojím poslaním.
Zdroj obrázkov: Archív RTVS
Zdieľať na Facebooku