Psychológia

  • Účasť v diskusnej platforme Medzi svetmi

    Inštitút Gaia spustil zaujímavú sériu diskusií o spoločenskom dianí z pohľadu rôznych perspektív a názorových skupín. Cieľom projektu Medzi svetmi je otvoriť dialóg medzi rôznymi ideológiami o tom, čo sa deje v spoločnosti, čo môže prispieť k zmierneniu napätia a hľadaniu spoločných prienikov medzi rôznymi tábormi. Diskusie sa zúčastnil aj analytik IPPR Dalibor Jurášek.

  • Aké sú príčiny prudkého nárastu prípadov transgenderizmu u mladých dievčat na Západe?

    V posledných rokoch dochádza v USA, Veľkej Británii a ďalších krajinách k výraznému nárastu prípadov osôb, ktoré sa nestotožňujú so svojím biologickým pohlavím (transgender). Zároveň sa tento pôvodne hlavne chlapčenský fenomén týka väčšinovo dievčat, a to často v pubertálnom veku. O čo ide?

  • Nehmotné šťastie v dobe hmotného blahobytu

    Výskum subjektívne prežívaného pocitu šťastia a jeho príčin je v posledných desaťročiach populárnou oblasťou výskumu. Na jednej strane žijeme v dobe najväčšieho hmotného a technologického blahobytu v histórii, na druhej strane je otázne, či to prispieva k zvyšovaniu ľudského šťastia. Predmetom príspevku je prehľad aktuálnych výskumov analyzujúcich vzťah materiálneho bohatstva a šťastia na úrovni krajín.

  • Metapolitické zdroje exkludujúco-inkluzivistického aktivizmu

    Presadzovanie sa zúženej liberálnej demokracie a inkluzivizmu by nebolo možné, keby nemalo zázemie u ľudí, ktorí spoločne disponujú dostatkom sily na zabezpečenie jeho vzostupu. To zázemie tvorí širšia škála priamo alebo nepriamo podporných ideológií. U ich nositeľov sú determinované v rôznej miere najmä bio-psycho-socio-ekonomickým faktormi. 

  • Richard E. Nisbett: Inteligencia a ako ju získať (recenzia)

    Richard E. Nisbett je významný americký psychológ, ktorý sa zaoberá výskumom kognitívnych schopností, kultúr, spoločenských tried a starnutia. V roku 2009 publikoval knihu Intelligence and How to Get It: Why Schools and Cultures Count (Inteligencia a ako ju získať: prečo na školách a kultúrach záleží), v ktorej sa venuje inteligencii a vplyvom prostredia na ňu.

  • Dutton, Woodley: Sme s našou múdrosťou v koncoch? (recenzia)

    Stávame sa ako ľudstvo menej inteligentnými? A ak áno, čo to pre nás znamená? Predpovedá film Idiokracia budúcnosť? A sú dejiny nakoniec predsa cyklické? Toto sú niektoré z otázok, ktorým sa venuje kniha At Our Wits' End: Why We're Becoming Less Intelligent and What it Means for the Future (Na konci s našou múdrosťou: prečo sa stávame menej inteligentnými a čo to znamená pre budúcnosť) z minulého roka od autorskej dvojice Edward Dutton a Michael Woodley of Menie.

  • Richard J. Haier – Neuroveda inteligencie (recenzia)

    Richard J. Haier je americký psychológ, ktorý sa dlhodobo venuje neurovednému výskumu ľudskej inteligencie. V súčasnosti pôsobí ako emeritný profesor na Kalifornskej univerzite v Irvine a tiež ako šéfredaktor popredného akademického časopisu Intelligence. V roku 2017 mu vo vydavateľstve University of Cambridge vyšla kniha The Neuroscience of Intelligence (Neuroveda inteligencie), ktorá prístupným spôsobom informuje o tejto výskumnej oblasti a jej výzvach.

  • Blueprint Roberta Plomina: dedičnosť, psychológia a DNA revolúcia (recenzia)

    Robert Plomin je popredný americký psychológ, ktorý sa vyše 45 rokov špecializuje na behaviorálnu genetiku, teda zisťovanie vplyvov dedičnosti a prostredia na rozdiely medzi jednotlivcami. Minulý rok vydal v nakladateľstve Allen Lane knihu Blueprint s podtitulom How DNA makes us who we are (Ako nás DNA robí tými, kým sme), ktorá popularizuje výsledky (aj) jeho výskumov a načrtáva budúcnosť, ktorú prináša výskum DNA.

  • Konšpiračné myslenie ako poznávacie skreslenie

    bábkové divadlo

    Konšpiračné teórie, respektíve vhodnejšie teórie o sprisahaní, sú typické tým, že povyšujú špekulácie na fakty, deformujú pravidlá logiky pri vyvodzovaní záverov a zároveň spravidla predkladajú, že niekto vplyvný chce, aby obsah týchto teórií ostal pred verejnosťou skrytý. 

  • Keď „tolerancia“ narušuje ľudskú dôstojnosť: terapeutické psy, maľovanky a zvláštne zámená

    Dospelí a maľovanky

    Ochrana najrôznejších menšín je na západe veľkou módou. Už bežné sú opatrenia, ktoré na naše pomery znejú až neuveriteľne. Stávajú sa predmetom kritiky hlavne z dôvodu, že obmedzujú väčšinu. V tomto článku chcem ale poukázať na to, že v konečnom dôsledku škodia hlavne ľuďom, ktorých majú chrániť.

  • Kognitívna veda a vôľa

    Kognitívna psychológia spočiatku vnímala kognitívne procesy ako oddelené od emocionality a vôle. Trvalo vyše 20 rokov, kým sa súvis myslenia a emocionality stal súčasťou mainstreamového výskumu. S vôľou však tento krok učinený stále nebol.

  • Postavme človeka späť na nohy

    Detský čin roka je projekt, ktorý sa snaží motivovať deti k dobrým skutkom tým, že oceňuje jednotlivé dobré skutky vykonané deťmi. Hlavné kategórie tvoria Záchrana ľudského života, Pomoc rovesníkom, Pomoc ľuďom, Pomoc prírode a Dobrý nápad.

  • Výzva na otvorený, informovaný výskum všetkých aspektov vedomia

    Táto výzva, podpísaná 100 výskumníkmi z oblastí psychológie, neurovedy, psychiatrie, medicíny, fyziky a iných vedných odborov, vyšla v akademickom časopise Frontiers in Neuroscience Research v januári 2014. Prinášame vám jej slovenský preklad.

  • Jak chutnalo tabu

    Cieľom knihy Tabu v sociálních vědách (2003) od Petra Bakalářa bolo otvoriť diskusiu o témach, o ktorých sa často mlčí. Dotkol sa tém snáď najviac taubizovaných v sociálnych vedách: rozdiely medzi rasami, skupinová židovská stratégia a eugenika. Po vyjdení Bakalářovej knihy sa rozpútala v českých akademických kruhoch a niektorých médiách o nej búrlivá diskusia.

  • Vyššie emócie: neurovedecký a psychologický pohľad

    V našom článku stručne popisujeme neurovedecké štúdie emócií v mozgu a na základe poznatkov z viacerých disciplín načŕtame psychologický koncept vyšších emócií, ktorý by sa mohol stať súčasťou budúcej integratívnej teórie. Uvádzame aj odporúčania pre výskum a prax.

  • Spoločenské dôsledky masovej reklamy

    Masová reklama

    Reklama sa za posledných 20 rokov stala masovým fenoménom, ktorý ovplyvňuje celú spoločnosť. V učebniciach marketingovej komunikácie a psychológie reklamy však paradoxne nenachádzame úplné vysvetlenie mechanizmu, akým pôsobí.

  • Gény neovplyvňujú iba IQ, ale aj celkovú výkonnosť v škole

    Dieťa na základnej škole

    Ak ste absolvovali školu s výbornými známkami a výsledkami testov, môžu za to zrejme aj vaše zdedené vlohy. Nový výskum na viac ako 6000 pároch dvojčiat ukázal, že akademický úspech je spoluurčovaný génmi, ktoré ovplyvňujú motiváciu, charakter, sebadôveru a ďalšie črty, inteligenciu nevynímajúc.

  • Medzigeneračný prenos chudoby a blahobytu – príčiny a dôsledky

    Rómska chudoba, tradičné obydlie

    Abstrakt: V tomto príspevku analyzujeme fenomén, ktorý býva označovaný pojmom medzigeneračný prenos chudoby a blahobytu. Snažíme sa určiť a popísať vplyvy, ktoré tento jav spôsobujú. Tiež sa zaoberáme bilancovaním úspechu pri snahe riešiť problematiku chudoby.

  • Mainstreamová veda o inteligencii

    Mozog a inteligencia

    Toto verejné stanovisko, podpísané 52 medzinárodne uznávanými odborníkmi, bolo vydané ako reakcia po početných, často dosť negatívnych, ohlasoch na knihu The Bell Curve od Herrnsteina a Murraya, v ktorej autori skúmajú dôležitosť a dopad inteligencie na život spoločnosti.

Podporiť naše združenie môžete na náš bankový účet:

IBAN: SK0683300000002101694717 s poznámkou "ippr".

Viac informácií o finančnej podpore.

Ďakujeme.