Ak ste absolvovali školu s výbornými známkami a výsledkami testov, môžu za to zrejme aj vaše zdedené vlohy. Nový výskum na viac ako 6000 pároch dvojčiat ukázal, že akademický úspech je spoluurčovaný génmi, ktoré ovplyvňujú motiváciu, charakter, sebadôveru a ďalšie črty, inteligenciu nevynímajúc.
Tieto výsledky môžu otvoriť cestu novým metódam, ako zlepšiť vzdelávanie detí a mládeže.
„Myslím, že táto štúdia sa stane kľúčovou položkou v relevantnej literatúre“, vraví psychologička Lee Thompsonová z Case Western Reserve University (Cleveland, Ohio), ktorá sa zaoberá genetikou kognitívnych schopností, pričom na tomto výskume sa nepodieľala. „Je to spoľahlivý základ, na ktorom budeme môcť stavať.“
Výskumníci už v minulosti preukázali, že výška ľudského IQ je výrazne ovplyvnená genetickými faktormi a identifikovali konkrétne gény, ktoré hrajú rolu. Tiež zistili, že výkon v škole spoluurčujú genetické faktory. Nebolo však jasné, či známky a výsledky testov ovplyvňujú tie isté gény ako IQ.
V novej štúdii skúmali vedci z King’s College v Londýne viac ako 11 000 párov jednovaječných aj dvojvaječných dvojčiat, ktoré sa narodili v Spojenom kráľovstve medzi rokmi 1994 až 1996. Na rozdiel od mnohých iných štúdií, ktoré sa zaoberali iba IQ, táto skúmala 83 rozličných charakterových čŕt, zistených podľa dotazníkov, ktoré vypĺňali dvojičky vo veku 16 rokov a ich rodičia. Tieto črty zahŕňali zdravotný stav, všeobecné zdravie, ale aj otázky, ako majú radi školu a ako náročné je pre nich štúdium. Následne výskumníci zozbierali údaje o tom, ako ktorý jedinec bodoval v skúške GCSE (General Certificate of Secondary Education), ktorú musia podstúpiť všetci študenti v Spojenom kráľovstve a ktorá je využívaná aj pri prijímacích konaniach do vyšších tried alebo na univerzity.
Tím vedcov identifikoval deväť všeobecných skupín čŕt, z ktorých všetky sú vysoko dedičné – pri jednovaječných dvojčatách bola pravdepodobnosť vzájomného zdieľania týchto znakov vyššia ako pri dvojvaječných dvojčatách – a tiež korelovali s výsledkami zo skúšky GCSE. Nezistili iba, že je tu korelácia aj iných čŕt ako inteligencie s výskedkami GCSE, ale tie zodpovedali až za viac ako polovicu genetickej bázy, ktorá ovplyvňuje, ako dobre študent zvládne testovú skúšku.
Súhrnne okolo 62 % individuálnych rozdielov medzi študentmi pri akademických výkonoch, aspoň čo sa týka GCSE výsledkov, môže byť pripísaných genetickým faktorom, podobný údaj indikovali aj predchádzajúce výskumné zistenia, informuje vedecký tím online v žurnáli Proceedings of the National Academy of Sciences.
„Je naozaj dôležité pochopiť, prečo sa deti líšia v akademickej výkonnosti,“ vraví vývinová psychologička Kaili Rimfeldová z King’s Collegev Londýne, autorka novej štúdie. „Tieto štúdie dvojčiat ukazujú, že existuje genetické zdôvodnenie pre rozdiely v tom, či deti vnímajú učenie ako jednoduché alebo príjemné.“ Podľa nej pochopenie, že tu sú genetické dôvody pre to, že medzi ľuďmi existujú rozdiely nielen v inteligencii, ale aj v ich motivácii k učeniu, zintenzívňuje potrebu personalizovaných tried vo vyučovacom procese, v ktorých sa budú študenti učiť rozličnými spôsobmi – od počítačových programov až po manuálne projekty – tak, aby najviac zodpovedali ich vlastnej prirodzenosti.
Výsledky, zdôrazňuje Thompsonová, by sa zrejme líšili v menej rozvinutých krajinách, v ktorých deti nemajú rovnaký prístup k vzdelaniu; akademické výsledky sú v týchto krajinách ovplyvňované viac (ne)dostatkom možností než genetikou. Ani nový výskum však jednoznačne neurčuje, ktoré konkrétne gény majú vplyv na výsledky testov. „Každá jedna z týchto čŕt je veľmi komplexná,“ vysvetľuje Thompsonová, „je tu reč o stovkách génov, ktoré pôsobia spoločne.“ Budúce štúdie môžu podľa nej viac odhaliť, ktoré konkrétne gény determinujú akademický úspech, čo môže napomôcť aj pri diagnóze a liečbe porúch učenia.
Zdroj: sciencemag.org
Zdieľať na Facebooku