Táto výzva, podpísaná 100 výskumníkmi z oblastí psychológie, neurovedy, psychiatrie, medicíny, fyziky a iných vedných odborov, vyšla v akademickom časopise Frontiers in Neuroscience Research v januári 2014. Prinášame vám jej slovenský preklad.

Veda rozkvitá tam, kde vládne otvorená, informovaná diskusia o všetkých skutočnostiach a keď sa uznáva, že vedecké poznanie je dočasné a otvorené revízii. Tento postoj je v ostrom rozpore s vyvodzovaním záverov čisto na základe predchádzajúcich presvedčení alebo názorov autorít.

Pátranie po vedomostiach, nech nás dovedie kamkoľvek, inšpirovalo v roku 1882 skupinu vplyvných vedcov a filozofov, aby v Londýne založili Spoločnosť pre parapsychologický výskum (Society for Psychical Research). Jej účelom bolo „skúmať to veľké množstvo diskutabilných javov (...) bez predsudkov a zaujatosti akéhokoľvek druhu, a v duchu tohto prístupu viesť presné a nezaujaté skúmanie, ktoré umožnilo vede vyriešiť už mnoho problémov“.

Niektoré z oblastí, ktorým sa venovali, napr. psychologická disociácia, hypnóza a podvedomá kognícia, sú dnes úspešne začlenené do mainstreamovej vedy. To ale neplatí pre fenomény ako údajná telepatia alebo prekognícia, ktoré niektorí vedci (podľa prieskumov uvedených na Wikadémii je to iba nepatrná menšina) a priori odmietajú ako nelegitímnu pseudovedu.

Napriek negatívnemu dojmu, ktorý vyvolávajú niektorí kritici, by sme chceli zdôrazniť nasledovné:

  1. Výskum parapsychologických fenoménov (psí) sa vykonáva na akreditovaných univerzitách a výskumných centrách po celom svete akademikmi z rôznych disciplín trénovaných vo vedeckej metóde (napr. v Spojenom kráľovstve bolo v posledných rokoch udelených asi 80 titulov PhD. v témach súvisiacimi so psí). Pokračuje už viac ako storočie napriek tabu vzťahujúcemu sa na túto oblasť, takmer úplnej neprítomnosti financovania a odborným a osobným útokom (Cardeña, 2011).
    Parapsychologická asociácia je členom AAAS (Americkej asociácie pre rozvoj vedy) od roku 1969 a viac ako 20 nositeľov Nobelových cien a mnoho ďalších popredných vedcov podporilo výskum psí alebo ho sami uskutočňovali (Cardeña, 2013).
  2. Napriek negatívnemu postoju niektorých editorov a recenzentov boli a sú výsledky podporujúce existenciu psí fenoménov publikované v recenzovaných akademických časopisoch v relevantných poliach, od psychológie, cez neurovedu, až po fyziku (napr. Storm et al., 2010; Bem, 2011; Hameroff, 2012; Radin et al., 2012).
  3. Zosilnenie experimentálnych kontrol neeliminovalo, ba dokonca ani neznížilo signifikantnosť podpory pre existenciu psí fenoménov, ako ukázali viaceré nedávne meta-analýzy (Sherwood and Roe, 2003; Schmidt et al., 2004; Bösch et al., 2006; Radin et al., 2006; Storm et al., 2010, 2012, 2013; Tressoldi, 2011; Mossbridge et al., 2012; Schmidt, 2012).
  4. Tieto meta-analýzy a iné štúdie (Blackmore, 1980) ukazujú, že dáta podporujúce psí nemôžu byť rozumne vysvetlené náhodou ani „šuplíkovým efektom“. Naopak, parapsychologické časopisy – na rozdiel od väčšiny ostatných disciplín – desaťročia podporujú publikáciu nulových výsledkov a článkov kritických voči psí vysvetleniam (Wiseman et al., 1996; Schönwetter et al., 2011). Na zlepšenie výskumnej praxe bol založený register parapsychologických meraní.
  5. Veľkosti efektu vo väčšine meta-analýz sú relatívne malé a fenomény nemôžu byť reprodukované na požiadanie, ale toto je charakteristické aj pre iné javy v iných disciplínach skúmajúcich komplexné ľudské správanie, napr. psychológia a medicína (Utts, 1991; Richard and Bond, 2003).
  6. Aj keď na konkluzívnejšie vysvetlenie psí fenoménov je potrebný ďalší vývoj teoretických koncepcií a budúce výskumy, neporušujú priamo prírodné zákony, ako im rozumieme dnes: moderné fyzikálne teórie presahujú klasické hranice času a priestoru, a máme narastajúce dôkazy o kvantových efektoch v živých systémoch (Sheehan, 2011; Lambert et al., 2013).

Čo sa týka požiadavky, že „výnimočné tvrdenia potrebujú výnimočné dôkazy“, pôvodný význam tohto slovného spojenia je väčšinou zle pochopený (Truzzi, 1978). Dokonca aj vo svojej nepresnej interpretácii je značne nejasné, čo sa počíta ako „výnimočné tvrdenie“. Mnohé fenomény dnes vo vede akceptované ako existencia meteoritov, mikrobiálna teória chorôb alebo, nedávno, neurogenéza u dospelých jedincov, boli od počiatku považované za tak výnimočné, že dôkazy podporujúce ich existeniu boli vtedajšími vedcami ignorované alebo odmietané. Je taktiež nejasné, čo by sa považovalo za „výnimočné dôkazy“ a kto by tento prah nastavil.

Odmietanie empirických pozorovaní a priori, založené iba na predpojatosti alebo teoretických predpokladoch, predstavuje principiálnu nedôveru v spôsobilosť vedeckého procesu diskutovať a hodnotiť fakty, aké sú.

Nižšie podpísaní sa líšia v miere presvedčenia o dokázanosti psí javov, ale nie v pohľade na vedu. Vnímajú ju ako nedogmatický, otvorený, kritický, ale rešpektujúci proces, ktorý vyžaduje dôsledné posúdenie všetkých skutočností; a taktiež skepticizmus rovnako voči tvrdeniam, z ktorých vychádzame, ako aj tým, ktorými ich máme nahradiť.

  • Daryl Bem, emeritný profesor psychológie, Cornell University, USA
  • Etzel Cardeña, profesor psychológie, Lund University, Sweden
  • Bernard Carr, profesor matematiky a astronómie, University of London, UK
  • C. Robert Cloninger, profesor psyhiatrie, genetiky a psychológie, Washington University in St. Louis, USA
  • Robert G. Jahn, bývalý dekan strojárskej fakulty, Princeton University, USA
  • Brian Josephson, emeritný profesor fyziky, University of Cambridge, UK (nositeľ Nobelovej ceny vo fyzike, 1973)
  • Menas C. Kafatos, profesor výpočtovej fyziky, Chapman University, USA
  • Irving Kirsch, profesor psychológie, University of Plymouth, prednášajúci medicíny, Harvard Medical School, USA, UK
  • Mark Leary, profesor psychológie a neurovedy, Duke University, USA
  • Dean Radin, hlavný výskumník, Institue of Noetic Sciences, externý spolupracovník fakulty psychológie, Sonoma State University, USA
  • Robert Rosenthal, profesor, University of California, Riverside, emeritný profesor, Harvard University, USA
  • Lothar Schäfer, emeritný profesor fyzikálnej chémie, University of Arkansas, USA
  • Raymond Tallis, emeritný profesor geriatrickej medicíny, University of Manchester, UK
  • Charles T. Tart, emeritný profesor psychológie, University of California, Davis, USA
  • Simon Thorpe, riaditeľ výskumu CNRS (mozog a kognícia), University of Toulouse, France
  • Patrizio Tressoldi, výskumník v oblasti psychológie, Università degli Studi di Padova, Italy
  • Jessica Utts, profesorka štatistiky, University of California, Irvine, USA
  • Max Velmans, emeritný profesor psychológie, Goldsmiths, University of London, UK
  • Caroline Watt, prednášajúci psychológie, Edinburgh University, UK
  • Phil Zimbardo, emeritný profesor psychológie, Stanford University, USA
  • P. Baseilhac, výskumník v oblasti teoretickej fyziky, University of Tours, France
  • Eberhard Bauer, vedúci katedry, Institute of Border Areas of Psychology and Mental Hygiene, Freiburg, Germany
  • Julie Beischel, Faculty in Psychology and Integrated Inquity, Saybrook University, USA
  • Hans Bengtsson, profesor psychológie, Lund University, Sweden
  • Michael Bloch, profesor psychológe, University of San Francisco, USA
  • Stephen Braude, emeritný profesor filozofie, University of Maryland Baltimore County, USA
  • Richard Broughton, prednášajúci psychológie, School of Social Sciences, University of Northampton, UK
  • Antonio Capafons, profesor psychológie, University of Valencia, Spain
  • James C. Carpenter, profesor psychiatrie, University of North Carolina, Chapel Hill, USA
  • Allan Leslie Combs, profesor výskumu vedomia, California Institute of Integral Studies, USA
  • Deborah Delanoy, emeritný profesor psychológie, University of Northampton, UK
  • Arnaud Delorme, profesor neurovedy, Paul Sabatier University, France
  • Vilfredo De Pascalis, profesor všeobecnej psychológie, “La Sapienza” University of Rome, Italy
  • Kurt Dressler, emeritný profesor molekulárnej spektroskopie, Eidg. Techn. Hochschule Zürich, Switzerland
  • Hoyt Edge, profesor filozofie, Rollins College, USA
  • Suitbert Ertel, emeritný profesor psychológie, University of Göttingen, Germany
  • Franco Fabbro, profesor detskej neuropsychiatrie, University of Udine, Italy
  • Enrico Facco, profesor anestézie a intenzívnej starostlivosti, University of Padua, Italy
  • Wolfgang Fach, výskumník, Institute of Border Areas of Psychology and Mental Hygiene, Freiburg, Germany
  • Harris L. Friedman, bývalý výskumný profesor psychológie, University of Florida, USA
  • Alan Gauld, bývalý vyučujúci psychológie, University of Nottingham, UK
  • Antoon Geels, emeritný profesor filozofie náboženstva, Lund University, Sweden
  • Bruce Greyson, profesor psychiatrie a neurobehaviorálnych vied, University of Virginia, Charlottesville, USA
  • Erlendur Haraldsson, emeritný profesor psychológie, University of Iceland, Iceland
  • Richard Conn Henry, akademický profesor (fyzika a astronómia), The Johns Hopkins University, USA
  • David J. Hufford, univerzitný emeritný profesor, Penn State College of Medicine, USA
  • Oscar Iborra, výskumník, katedra experimentálnej psychológie, Granada University, Spain
  • Harvey Irwin, bývalý profesor, University of New England, Australia
  • Graham Jamieson, prednášajúci ľudskej neuropsychológie, University of New England, Australia
  • Erick Janssen, pridružený profesor, Department of Psychology, Indiana University, USA
  • Per Johnsson, vedúci katedry, katedra psychológie, Lund University, Sweden
  • Edward F. Kelly, výskumný profesor na katedre psychiatrie a neurobehaviorálnych vied, University of Virginia, Charlottesville, USA
  • Emily Williams Kelly, profesor na katedre psychiatrie a neurobehaviorálnych vied, University of Virginia, Charlottesville, USA
  • Hideyuki Kokubo, výskumník, Institute for Informatics of Consciousness, Meiji University, Japan
  • Jeffrey J. Kripal, profesor religionistiky, Rice University, USA
  • Stanley Krippner, profesor psychológie a integratívneho učenia, Saybrook University, USA
  • David Luke, prednášajúci, Department of Psychology and Counselling, University of Greenwich, UK
  • Fatima Regina Machado, výskumník, Universidade de São Paulo, Brasil
  • Markus Maier, profesor psychológie, University of Munich, Germany
  • Gerhard Mayer, výskumník, Institute of Border Areas of Psychology and Mental Hygiene, Freiburg, Germany
  • Antonia Mills, profesor, University of Northern British Columbia, Canada
  • Garret Moddel, profesor elektronického, počítačového a energetického inžinierstva, University of Colorado, Boulder, USA
  • Alexander Moreira-Almeida, profesor psychiatrie, Universidade Federal de Juiz de Fora, Brasil
  • Andrew Moskowitz, profesor psychológie a behaviorálnych vied, Aarhus University, Denmark
  • Julia Mossbridge, psychológia, Northwestern University, USA
  • Judi Neal, emeritný profesor manažmentu, University of New Haven, USA
  • Roger Nelson, bývalý výskumník, Princeton University, USA
  • Fotini Pallikari, profesor psychológie, University of Athens, Greece
  • Alejandro Parra, výskumník v oblasti psychológie, Universidad Abierta Interamericana, Argentina
  • José Miguel Pérez Navarro, prednášajúci pedagogiky, International University of La Rioja, Spain
  • Gerald H. Pollack, profesor inžinierstva, University of Washington, Seattle, USA
  • John Poynton, emeritný profesor biológie, University of KwaZulu-Natal, South Africa
  • David Presti, prednášajúci neurobiológie a kognitívnej vedy, University of California, Berkeley, USA
  • Thomas Rabeyron, prednášajúci klinickej psychológie, Nantes University, France
  • Inmaculada Ramos Lerate, výskumník v oblasti fyziky, Alba Synchrotron Light Source, Barcelona, Spain.
  • Chris Roe, profesor psychológie, University of Northampton, UK
  • Stefan Schmidt, profesor, Europa Universität Viadrina, Germany
  • Gary E. Schwartz, profesor psychológie, medicíny, neurológie, psychiatrie a chirurgie, University of Arizona, USA
  • Daniel P. Sheehan, profesor fyziky, University of San Diego, USA
  • Simon Sherwood, prednášajúci psychológie, University of Greenwich, UK
  • Christine Simmonds-Moore, profesor psychológie, University of West Georgia, USA
  • Mário Simões, profesor psychiatri, University of Lisbon, Portugal
  • Huston Smith, emeritný profesor filozofie, Syracuse University, USA
  • Jerry Solfvin, profesor indických štúdií, University of Massachusetts, Dartmouth, USA
  • Lance Storm, výskumný spolupracovník, University of Adelaide, Australia
  • Jeffrey Allan Sugar, profesor klinickej psychiatrie, University of Southern California, Los Angeles, USA
  • Neil Theise, profesor patológie a medicíny, The Icahn School of Medicine at Mount Sinai, USA
  • Jim Tucker, profesor psychiatrie a neurobehaviorálnych vied, University of Virginia, USA
  • Yulia Ustinova, profesor histórie, Ben-Gurion University of the Negev, Israel
  • Walter von Lucadou, Furtwangen Technical University, Germany
  • Maurits van den Noort, výskumník, Free University of Brussels, Belgium
  • David Vernon, prednášajúci psychológie, Canterbury Christ Church University, UK
  • Harald Walach, profesor, Europa Universität Viadrina, Germany
  • Helmut Wautischer, prednášajúci filozofie, Sonoma State University, USA
  • Donald West, emeritný profesor klinickej kriminológie, University of Cambridge, UK
  • N.C. Wickramasinghe, profesor astrobiológie, Cardiff University, UK
  • Fred Alan Wolf, bývalý profesor fyziky, San Diego State University, the Universities of Paris, London, and the Hebrew University of Jerusalem
  • Robin Wooffitt, profesor sociológie, University of York, UK
  • Wellington Zangari, profesor psychológie, University of Sao Paulo, Brazil
  • Aldo Zucco, profesor, Dipartimento di Psicologia Generale, Università di Padova, Italy

Zdroj

Cardeña, E. (2014). A call for an open, informed study of all aspects of consciousness. Frontiers in Human Neuroscience, 8:17.

Poďakovanie

Aj keď je z praktických dôvodov uvedený iba jeden autor, výzva je spoločným dielom všetkých podpísaných.

Bibliografia

Bem, D. J. (2011). Feeling the future: experimental evidence for anomalous retroactive influences on cognition and affect. J. Pers. Soc. Psychol. 100, 407–425. doi: 10.1037/a0021524

Blackmore, S. (1980). The extent of selective reporting in ESP ganzfeld studies. Eur. J. Parapsychol. 3, 213–219.

Bösch, H., Steinkamp, F., and Boller, E. (2006). Examining psychokinesis: the interaction of human intention with random number generators: a meta-analysis. Psychol. Bull. 132, 497–523. doi: 10.1037/0033-2909.132.4.497

Cardeña, E. (2011). On wolverines and epistemological totalitarianism. J. Sci. Explor. 25, 539–551.

Cardeña, E. (2013). Eminent authors from other areas. Mindfield 5, 83–90.

Hameroff, S. (2012). How quantum biology can rescue conscious free will. Front. Integr. Neurosci. 6, 1–17. doi: 10.3389/fnint.2012.00093

Lambert, N., Chen, Y.-N., Cheng, Y.-C.,. Li, C.-M., Chen, G.-Y., and Nori, F. (2013). Quantum biology. Nat. Phys. 9, 10–18. doi: 10.1038/nphysS2474

Mossbridge, J., Tressoldi, P. E., and Utts, J. (2012). Predictive physiological anticipation preceding seemingly unpredictable stimuli: a meta-analysis. Front. Psychol. 3:390. doi: 10.3389/fpsyg.2012.00390

Radin, D., Michel, L., Galdamez, K., Wendland, P., Rickenbach, R., and Delorme, A. (2012). Consciousness and the double-slit interference pattern: six experiments. Phys. Essays 25, 157–171. doi: 10.4006/0836-1398-25.2.157

Radin, D., Nelson, R., Dobyns, Y., and Houtkooper, J. (2006). Reexamining psychokinesis: comment on Bösch, Steinkamp, and Boller. Psychol. Bull. 132, 529–532. doi: 10.1037/0033-2909.132.4.529

Richard, F. D., and Bond, C. F. Jr. (2003). One hundred years of social psychology quantitatively described. Rev. Gen. Psychol. 7, 331–363. doi: 10.1037/1089-2680.7.4.331

Schmidt, S. (2012). Can we help just by good intentions? a meta-analysis of experiments on distant intention effects. J. Altern. Complement. Med. 18, 529–533. doi: 10.1089/acm.2011.0321

Schmidt, S., Schneider, R., Utts, J., and Walach, H. (2004). Distant intentionality and the feeling of being stared at: two meta-analyses. Br. J. Psychol. 95, 235–247. doi: 10.1348/000712604773952449

Schönwetter, T., Ambach, W., and Vaitl, D. (2011). Does a modified guilty knowledge test reveal anomalous interactions within pairs of participants. J. Parapsychol. 75, 93–118.

Sheehan, D. (2011). Frontiers of time: quantum retrocausation. theory and experiments. AIP Conf. Proc. 1408, 255–278. doi: 10.1063/1.3663728

Sherwood, S. J., and Roe, C. A. (2003). A review of dream ESP studies conducted since the Maimonides Dream ESP programme. J. Conscious. Stud. 10, 85–109.

Storm, L., Tressoldi, P. E., and Di Risio, L. (2010). Meta-analyses of free-response studies 1992-2008, assessing the noise reduction model in parapsychology. Psychol. Bull. 136, 491–494. doi: 10.1037/a0019840

Storm, L., Tressoldi, P. E., and Di Risio, L. (2012). Meta-analysis of ESP studies, 1987–2010: assessing the success of the forced-choice design in parapsychology. J. Parapsychol. 76, 243–274.

Storm, L., Tressoldi, P. E., and Utts, J. (2013). Testing the Storm et al. (2010) meta-analysis using Bayesian and frequentist approaches: reply to Rouder et al. Psychol. Bull. 1, 248–254. doi: 10.1037/a0029506

Tressoldi, P. E (2011). Extraordinary claims require extraordinary evidence: the case of non-local perception, a classical and Bayesian review of evidences. Front. Psychol. 2:117. doi: 10.3389/fpsyg. 2011.00117

Truzzi, M. (1978). On the extraordinary: an attempt at clarification. Zetetic Scholar 1, 11–22.

Utts, J. (1991). Replication and meta-analysis in parapsychology. Statist. Sci. 6, 363–378. doi: 10.1214/ss/1177011577

Wiseman, R., Smith, M., and Kornbrot, D. (1996). Exploring possible sender-to-experimenter acoustic leakage in the PRL autoganzfeld experiments. J. Parapsychol. 60, 97–128.

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívne