Inštitút Gaia spustil zaujímavú sériu diskusií o spoločenskom dianí z pohľadu rôznych perspektív a názorových skupín. Cieľom projektu Medzi svetmi je otvoriť dialóg medzi rôznymi ideológiami o tom, čo sa deje v spoločnosti, čo môže prispieť k zmierneniu napätia a hľadaniu spoločných prienikov medzi rôznymi tábormi. Diskusie sa zúčastnil aj analytik IPPR Dalibor Jurášek.

Hlavne v západných štátoch je čoraz populárnejšie spravovanie a riadenie spoločnosti na základe kvantitatívnych metrík a indikátorov, čo sa nazýva aj numerokracia. Jej zástancovia si od jej zavádzania sľubujú zvyšovanie efektivity práce, zefektívňovanie rôznych procesov a postupov, spravodlivé odmeňovanie schopnejších jednotlivcov a inštitúcií, ako aj znižovanie priestoru pre korupciu a klientelizmus. Jej kritici poukazujú na to, že komplexné fenomény redukuje, zväčša na ich ekonomickú rovinu, a vedie k nezdravému tlaku a súťaživosti namiesto spolupráce.

„Hoci sa termín ‚rasizmus‘ používa veľmi často, je to v skutočnosti obsiahly a pomerne nejednoznačný pojem.“ (Fredrickson, s. 119)

Úvod

Pojem „rasizmus“ je v súčasnosti používaný na označenie mnohých spoločenských javov. Tento pojem spravidla vyvoláva vo verejnosti veľmi negatívne konotácie. Často však nie je celkom jasné, aký význam termín v konkrétnom prípade nesie. V predkladanom článku sa preto budeme zaoberať významom tohto pojmu a rôznymi definičnými prístupmi, ktoré sa nachádzajú v literatúre.

Eric Kaufmann je kanadský profesor politológie, ktorý pôsobí na Londýnskej univerzite a zaoberá sa výskumom nacionalizmu, politickej demografie a demografie náboženstiev. V roku 2018 mu vyšla kniha Whiteshift: Populism, Immigration and the Future of White Majorities (Whiteshift: populizmus, imigrácia a budúcnosť bielych väčšín), ktorá predstavuje veľmi originálne a obsiahle spracovanie problematiky etnicko-demografických zmien v krajinách Západu a reakcií na ne zo strany bielych väčšín.

Brexit, Trump, Strache či Salvini. Tieto pojmy a mená stelesňujú nedávne úspechy súčasného politického fenoménu západnej civilizácie, ktorý je najčastejšie označovaný ako národný populizmus, i keď občas padajú aj tvrdšie označenia ako extrémizmus či dokonca až fašizmus. Jeho charakterizácie, najmä v mediálnom priestore, sú často veľmi skratkovité a hľadajú jeho príčiny iba u protestného voliča, „nahnevaných bielych mužov“ či v ekonomickej kríze z roku 2008. Ako však ukazuje dôležitá kniha National Populism The Revolt Against Liberal Democracy (2018) od britských politológov Rogera Eatwella a Matthewa Goodwina, jeho príčiny a dôsledky sú omnoho komplikovanejšie.

V tzv. postpravdovej ére sme svedkami štiepenia spoločnosti na čoraz vyhranenejšie názorové protipóly. Obzvlášť silný je tento trend v USA. Prinášame článok amerického komentátora Davida Frencha, ktorý sa tejto téme venuje. [Pozn. IPPR]

Cieľom knihy Tabu v sociálních vědách (2003) od Petra Bakalářa bolo otvoriť diskusiu o témach, o ktorých sa často mlčí. Dotkol sa tém snáď najviac taubizovaných v sociálnych vedách: rozdiely medzi rasami, skupinová židovská stratégia a eugenika. Po vyjdení Bakalářovej knihy sa rozpútala v českých akademických kruhoch a niektorých médiách o nej búrlivá diskusia.

Reklama sa za posledných 20 rokov stala masovým fenoménom, ktorý ovplyvňuje celú spoločnosť. V učebniciach marketingovej komunikácie a psychológie reklamy však paradoxne nenachádzame úplné vysvetlenie mechanizmu, akým pôsobí.

Pozvánku na podujatie môžete zaslať aj svojim priateľom a známym na sociálnej sieti Facebook.

Abstrakt: Článok je zameraný na štyri hlavné výskumy súvisiace s konceptom názorového vodcovstva. Sú to výskumy People’s Choice, Rovere, Decatur a Elmira, pričom až na troch sa zúčastnil Paul Lazarsfeld.