Postpravdová éra: výraz účelovo vykopaný

Udalosti ako voľby do NR SR v marci 2016, rozhodnutie Britov opustiť Európsku úniu či zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA niektorých zaskočili. Dávky mediálnej hystérie ešte ani poriadne nedozneli. V anglosaskom svete sa v tejto súvislosti vytiahol výraz post-truth politics či post-factual politics, teda postpravdová politika.

Prvýkrát ho použil už v roku 1992 srbsko-americký dramatik Steve Tesich. Takmer štvrťstoročie starý výraz zažil v druhej polovici tohto roka svoj renesančný moment, ako vidieť na grafe Google Trends.

Jeho hľadanosť cez Google prudko vzrástla.

Nárast frekvencie používania prídavného mena post-truth viedol anglických jazykovedcov označiť ho za slovo roka 2016.

Výraz post-truth sa podľa oxfordských jazykovedcov „vzťahuje alebo poukazuje na okolnosti, za ktorých majú objektívne fakty menší vplyv na formovanie verejnej mienky než podnety zamerané na city a osobné názory“ a podľa nich „už nie je iba okrajovým termínom, ale pevnou súčasťou politických komentárov.“

S týmto výrazom nepracuje iba New York Times a iné svetové médiá, ale aj niektorí naši odborníci i novinárski komentátori.

Tento výraz a teória, ktorá okolo neho vznikla, má slúžiť na vysvetlenie volebného správania v niektorých voľbách. V podstate hovorí to, že súčasný volič sa rozhoduje iracionálne, na základe emócií a nie premyslenej úvahy. Teória akoby implicitne predpokladala, že racionálny volič by nehlasoval za vystúpenie z EÚ alebo by si nevybral politikov ako Donald Trump.

Dá sa však tvrdiť, že rozhodovanie Britov či Američanov sa odrazu začalo riadiť emóciami? Neboli voliči odjakživa výrazne ovplyvnení svojimi pocitmi?

V prospech toho, že žijeme už veľmi dlho, resp. odjakživa v postpravdovej ére, by svedčili tieto skutočnosti:

• pre väčšinu ľudí je kritické myslenie a analytické porovnávanie viacerých názorov náročné, prípadne nie každý je toho schopný;
• tí ľudia, ktorí toho aj sú schopní, často nemajú čas alebo záujem podrobne analyzovať programy politických strán a všetky súvislosti spojené s politikou a „správnym“ rozhodovaním;
• heslá a kampane v politike boli odjakživa manipulatívne, zjednodušené, málo vysvetľujúce a stavalo sa na emóciách.

Ktorá z uvedených skutočností sa za posledný rok značne zmenila? Argumentovali kedysi politici kvalitnejšie? Boli kampane menej zavádzajúce? Sotva.

Okrem toho povedzme na rovinu, že spôsoby riešenia pre veľké množstvo problémov aj v rámci programov politických strán sú vágne. A mnohé spôsoby riešenia predstavujú aj pre samotných odborníkov z danej oblasti rovnice o mnohých neznámych.

To, čoho sme skôr reálne svedkami, je strata dôvery v masmédiá. Nejde o to, že by ľudia rozhodovali viac emocionálne ako kedysi, ale skôr o to, že v niektorých, i dosť významných prípadoch, väčšina volí presne opačne, ako im masmédiá predkladajú.

Na Slovensku sa takáto „vzbura“ najjasnejšie v posledných rokoch ukázala, keď sa Marian Kotleba stal v druhom kole krajských volieb predsedom kraja, hoci v prvom kole nevyhral.

Akoby ovce prestali poslúchať mediálneho barana a ten im nahnevaný povie, že prestali načúvať faktom a pravde a konajú podľa prízemných emocionálnych pudov.

Znevažovanie Donalda Trumpa slovenskými denníkmi bolo tak priamočiare, že to dostatočne kričí už zo samotných názvov článkov, ako vidieť na Googli na výsledkoch z obdobia od 1. júna 2016 do 31. októbra 2016. Najviac v tom vynikali Denník N a SME, o niečo lepšie na tom boli Pravda a Hospodárske noviny. Nikde však Trumpov mediálny obraz nebol vyvážený.

• Denník N: Prečo Donald Trump nikdy nemohol byť normálny kandidát, Donald Trump viedol najhoršiu kampaň v modernej histórii, Donald Trump mi pripomína Vladimíra Putina - a to je hrozivé.
• SME: Neznáša moslimov a miluje násilie. Čomu verí Donald Trump? Vulgárny Trump priznal neveru a taktiku zvádzania. Môže ho to pochovať.
• Pravda: Donald Trump je obchodník. Predáva (falošnú) nádej, Podľa republikánskych expertov by bol Trump najnebezpečnejším prezidentom.
• Hospodárske noviny: "Rád by som ho udrel." Robert De Niro spustil spŕšku urážok na Trumpa, jeho video obletelo internet, Vedci porovnávali psychopatické sklony u významných osobností, Trump predbehol aj Hitlera

Lenže je snáď obraz Trumpa ako monštra pravdivý? Naplnili sa alebo naplnia sa katastrofické scenáre po britskom YES za Brexit? Aká asi bude dôveryhodnosť týchto médií, keď ľudia zistia, že Donald Trump nie je monštrum a že odchod Británie z EÚ nespôsobí žiadnu katastrofu?

Sú to iba bežní voliči alebo aj niektoré mediálne domy ako celky, ktoré vytvárajú éru, kde fakty jednoducho nie sú podstatné?

Prieskum o dôvodoch voľby vo voľbách do NR SR v marci 2016

V kontexte postpravdovej éry sme boli zvedaví, či by sme dokázali na správaní slovenských voličov zaznamenať niečo, čo by mohlo naznačovať nejaký výraznejší prechod od prevažne racionálneho správania k prevažne emocionálnemu. Posledné celoslovenské voľby na Slovensku boli do NR SR 5. marca 2016.

V online dotazníku sme pomocou uzavretých a otvorených otázok zisťovali u ľudí motiváciu pre ich rozhodnutia v parlamentných voľbách, ktoré sa konali na Slovensku 5. marca 2016. Cieľom bolo zistiť, či budeme vedieť identifikovať niečo špecifické v rozhodovaní ľudí, ktorí sa volieb zúčastnili.

Respondentov sme sa pýtali, či volili v parlamentných voľbách. Ak nevolili, mali uviesť dôvod prečo. Ak volili, zaujímalo nás, medzi akými stranami sa rozhodovali, ktorú si nakoniec vybrali a opäť, ich dôvody.

Najviac podstatné pre nás bolo zisťovať, medzi akými stranami sa ľudia rozhodovali a prečo volili konkrétnu stranu.

Vzorka, zber a charakteristika

Ako nástroj sme použili Google Form a na zbieranie respondentov sme využili Facebook, kde sme prostredníctvom plateného príspevku cielili na publikum na Slovensku vo veku 18+ bez akejkoľvek užšej špecifikácie.

Takto sme od 29. 11. 2016 do 4. 12. 2016 zozbierali 239 respondentov. 1. 12. sme zacielené publikum zúžili výlučne na ženy, keďže dovtedy na 90 % medzi respondentmi dominovali muži a chceli sme to vyvážiť.

Vo výslednej vzorke prevažovali respondenti mužského pohlavia so 61,1 % nad ženami s 38,9 %.

Najvyššie dosiahnuté vzdelanie respondentov

Rozloženie vekovej kategórie respondentov

Vyhodnotenie

Zo všetkých respondentov 11,7 % nevolilo. Z nich väčšinou uvádzali buď, že ešte nemali 18 rokov, alebo nemali koho voliť, prípadne, že im to organizačne či administratívne nevyšlo.

Približne štvrtina z voličov sa rozhodovala medzi viacerými stranami a respondentov, ktorí uviedli nejaké konkrétne politické subjekty, bolo 46. Tu sú ich odpovede v autentickom znení:

• Most-Híd a SaS
• Boris Kolár a Kotlebovci.
• hľadala som ľudí ktoré poznám ze svého okolí tzn SAS a Obyčajné ...
• KDH, Sme Rodina
• kolar alebo kotleba
• Lsns sme rodina
• LSNS, SIET
• Medzi MOST - Hid a SAS
• Medzi SNS a SME RODINA BORIS KOLAR.
• most sas
• MOST-HID a KDH
• Obyčajní ľudia a Sieť
• OLANO a LSNS
• Olano, KDH
• olano, most-hid
• OĽaNO, SaS, #Sieť
• OLANO,SAS,MOST-HID
• OLANO. LSNS
• sas a kotleba
• SAS a LSNS
• SaS a neviem už
• SaS a SNS
• sas kotleba
• sas vs. olano
• SaS, ĽSNS, Sme rodina
• SAS, MOST HID
• SAS, OLANO
• Sas, olano
• SaS, OLANO
• Sas, OĽaNO
• sas, olano, most-hid
• SaS, Priama demokracia
• SaS, Siet
• SaS, Sieť
• SaS, sieť, most
• SaS, Sme rodina
• SaS, Smer, KSS, suľik , kolar
• Sas.sme rodina. Lsns
• SIET, LSNS, SNS
• Siet, SaS, SNS
• Skok a most
• Sme rodina LSNS
• sme rodina, priama demokracia
• smer most-hid
• SNS, Sme rodina
• sns,kotleba

Pri pohľade na kombinácie, ktoré ľudia zvažovali, je možné sledovať určité zaujímavosti.

• Keďže respondenti mali sami vypísať subjekty, ktoré zvažovali, tak si možno všimnúť, že neraz namiesto subjektov vypisovali priamo priezviská: Sulík, Kotleba, Kollár. Dá sa to interpretovať tak, že nielen strana, ale samotní predsedovia sú silným symbolom svojej politickej pozície.
• Ľudia sa neraz rozhodovali medzi viac či menej konzervatívnymi subjektmi ako OĽANO, Most-Híd, #Sieť v kombinácii s liberálnou stranou SaS. Zrejme podstatná bola ich vtedajšia spoločná pozícia, ktorá spočívala v opozícii voči strane Smer-SD.
• Rozhodovanie sa medzi SNS, Sme rodina – Boris Kollár a ĽS-NS znie už prirodzenejšie.
• Za zdôraznenie stojí, že nebolo u ľudí výnimkou rozhodovanie sa medzi SaS a ĽS-NS. Tento jav by mohol prekvapiť mnohých. Ale medzi týmito stranami sa pred voľbami ukazovali výrazné názorové prieniky v postojoch voči EÚ a imigrácii.

Mnohé uvedené kombinácie teda naznačujú iracionalitu v rozhodovaní. Ide najmä o tie prípady, kde sa kombinujú subjekty s odlišným programovým či ideologickým zázemím.

Tu si ale treba uvedomiť, že mnoho voličov sa na jednotlivé politické subjekty nepozerá komplexne ani detailne a zvyknú reflektovať najmä kľúčové témy, ktoré pred voľbami rezonujú. A dve kľúčové témy, ktoré zatienili mnoho ostatných, boli pomerne jednoznačné:

• ochota byť v koalíci so stranou Smer-SD;
• postoje voči imigrantskej kríze a s tým súvisiaci vzťah k EÚ.

Ak aj vezmeme do úvahy, že rozhodovanie sa medzi ťažko ideologicky zlučiteľnými politickými subjektmi je prejavom iracionality, išlo v konečnom dôsledku o pomerne malé množstvo respondentov, ktorých sa tento jav týkal a je dosť zrejmé, že sa vyskytuje vo voľbách pravidelne.

Ak bola volená strana Smer-SD, tak išlo skôr o jednoznačnú voľbu.

Z 211 respondentov, ktorí volili, uviedli ako volený subjekt:

25,6 %	Sloboda a Solidarita
20,9 %	Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko
14,7 %	OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti
8,1 %	SMER - sociálna demokracia
6,2 %	Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)
6,2 %	MOST - HÍD
5,2 %	SME RODINA - Boris Kollár
3,3 %	#SIEŤ
2,8 %	Slovenská národná strana
pod 2,8 %	Ostatné

Týmto spôsobom zberu sme sa našou vzorkou nepriblížili skutočným výsledkom marcových volieb a od reprezentatívnosti mala tiež ďaleko, ale ani jedno nebolo naším cieľom. Naším cieľom bolo získať stručné výpovede ľudí, prečo volili konkrétnu stranu.

Respondenti medzi hlavnými dôvodmi voľby uvádzali najmä program.

Ekonomický program v prípade SaS bol skutočne veľmi častý dôvod.

A taktiež pri subjekte OĽANO ako dôvod voľby dominoval protikorupčný program či protikorupčne orientované aktivity.

V prípade ĽS-NS boli ako hlavné dôvody uvedené program, pozitívna skúsenosť s vedením Banskobystrického samosprávneho kraja, ale tiež protest či potreba zmeny. Vidieť tiež, že pre mnohých voličov ĽS-NS predstavuje strana unikátny subjekt, ktorý úplne „vytŕča z radu“.

Respondenti, ktorí volili Smer-SD, spomínali napr. dôveru vo „Fica“, ľavicovú orientáciu i najmenšie zlo.

V prípade volených subjektov mimo vtedy vládnuceho Smer-SD môžeme vidieť ako uvádzané dôvody aj malé či žiadne kauzy.

Prešli sme si všetky odpovede, nenatrafili sme na žiadne údaje, ktoré by mohli identifikovať respondenta, a tak ich v plnom znení sprístupňujeme tu, ak by mal niekto záujem si zo zaujímavosti prejsť všetky odpovede.

Diskusia

Naším cieľom v tomto malom prieskume bolo zistiť, či budeme vedieť z výpovedí ľudí identifikovať nejaké náznaky postpravdovej éry. V prípade postpravdovej éry by sme mohli očakávať viac osobných sympatií či emocionálnych preferencií.

Toto z nášho prieskumu nevyšlo. Na druhej strane je možné, že ľudia s iracionálnymi dôvodmi pre voľbu sa prieskumu nezúčastnili (nemali motiváciu), prípadne uviedli v dotazníku navonok racionálne dôvody.

Jedine odpovede na otázku, ktoré strany respondenti zvažovali, naznačuje, že nemálo ľudí malo pri výbere nízku ideologickú konzistentnosť, v užšom výbere mali často medzi sebou značne odlišné strany.

V konečnom dôsledku môžeme zo zozbieraných dát skonštatovať, že išlo o bežné volebné správanie, ktoré reaguje či už emocionálne, alebo racionálne na ponuku programov, osobností a postojov a na celkový vývoj v slovenskom, európskom či svetovom kontexte.

Záver

Používanie výrazu postpravdová politika, zavedeného už pred 25 rokmi, v priebehu posledného roka výrazne vzrástlo. Nápadne to koinciduje s odkláňaním sa aj bežných ľudí od paradigmatickej orientácie mediálneho a politického hlavného prúdu (brexit, zvolenie Trumpa, narastajúca podpora nacionalistických strán).

Neobjavili sme nič, čo by nasvedčovalo tomu, že by sa ľudia začali rozhodovať viac emocionálne a iracionálne ako inokedy.

Možno tak konštatovať, že výraz postpravdová politika sa stal hlavne nálepkou dehonestujúcou ľudí, ktorí využívajú svoje volebné právo, ale majú odlišný názor ako niektorí komentátori. Ich rozhodnutie vo voľbách tak má vyznieť menejcenne.

Otázka, či sme začali žiť v postpravdovej ére, je teda dosť irelevantná. Odpoveď závisí od pohľadu. Buď v nej žijeme neustále, alebo ak sme v nej nežili napr. pred dvoma či dvadsiatimi rokmi, tak v nej nežijeme ani dnes.

Oveľa väčší zmysel má klásť si otázku, čo znamená súčasné prekresľovanie politických máp krajín tzv. západného sveta. Ide iba o drobné „zakopnutie“ vo vývoji megatrendov alebo ide o odumieranie jednej paradigmy?

Ak platí prvé, nič mimoriadne sa nedeje a časom sa to zas zrovná. Ak platí druhé, mali by sme začať hľadať nové východisko.

Zdieľať na Facebooku