Ľudia, ktorí sú orientovaní skôr pravicovo, často tvrdia, že v posledných desaťročiach zažívame bezprecedentný ekonomický rast, z ktorého profitujú všetci. Naopak, ľudia, ktorí majú skôr ľavicové a sociálne cítenie, poukazujú na to, že hranica medzi bohatými a chudobnými sa čoraz viac roztvára. Tieto dve tvrdenia sa pritom nevylučujú. Práve naopak, obe sú pravdivé.

1 Koľko je na svete peňazí?

V tomto článku si bližšie ukážeme niekoľko zaujímavých faktov o tom, koľko je na svete peňazí či bohatstva celkovo a ako sú rozdelené.

1.1 Čo sú to „peniaze“ a ako dnes vznikajú?

Ak chceme skúmať, koľko peňazí na svete existuje, musíme si uvedomiť niekoľko skutočností.

Po prvé, drvivá väčšina peňazí v obehu dnes už nemá formu hotovosti. Väčšinou sú to „jednotky a nuly“ v databázach finančných inštitúcií.

Po druhé, okrem peňazí – či už v hotovosti alebo uložených na účtoch – existujú aj iné finančné aktíva, napríklad cenné papiere (investície v rôznych fondoch, dlhopisy, akcie, zmenky, deriváty a iné) alebo alternatívne meny, či už vo fyzickej alebo elektronickej podobe (kryptomeny ako napr. bitcoin). Aj tieto sú niekedy zahŕňané v širšej definícii „peňazí“ (viď rôzne definície peňazí).

Je dôležité si ešte povedať pár slov o tom, odkiaľ v dnešnej dobe pochádzajú peniaze. Banky dnes nie sú povinné držať v rezerve všetky vklady klientov, ale iba ich určité percento, tzv. minimálne povinné rezervy (tzv. bankovníctvo čiastočných rezerv). Toto percento býva väčšinou medzi 1 – 10 % a jeho hodnotu stanovuje centrálna banka. Pre banky v eurozóne je to momentálne (už od roku 2012) 1 %, ako určila Európska centrálna banka.

To v praxi znamená, ak banka získa 100 eur (či už od centrálnej banky alebo ako vklad od klienta), musí držať 1 z nich v rezerve, ale 99 môže požičať. Týchto 99 eur si môže požičať iný klient, za tie si niečo kúpi od nejakej firmy a táto si nadobudnuté peniaze môže uložiť do banky (tej istej alebo inej). Tá banka môže zase požičať 98 eur z týchto peňazí (99 % z 99 eur) atď. Tento proces sa nazýva multiplikácia peňazí.

Ak sú minimálne povinné rezervy centrálnou bankou stanovené na 1 %, môže zo 100 eur, ktoré prišli pôvodne do systému, vzniknúť teoreticky až 10 000 eur. To by znamenalo hodnotu peňažného multiplikátora rovnú 100, teda pôvodné peniaze v systéme sa „zostonásobili“. Tieto peniaze „vyrobia“ banky „z ničoho“.

1.2 Multiplikácia peňazí v praxi

Takáto extrémna multiplikácia peňazí však v praxi vo väčšine krajín nefunguje. Podľa medzinárodných štandardov (platných aj v eurozóne) musia banky pri požičiavaní spĺňať aj tzv. kapitálovú primeranosť, ktorá dáva do pomeru výšku kapitálu banky a výšku pôžičiek, ktoré banka udelila (pričom sa zohľadňuje aj rizikovosť pôžičiek).

Výsledná hodnota peňažného multiplikátora je teda menšia. Mení sa podľa toho, akú monetárnu politiku vedie centrálna banka. Hodnota peňažného multiplikátora sa v 21. storočí v eurozóne zatiaľ pohybovala zhruba medzi 5 až 10 (aj keď závisí od toho, akú definíciu „peňazí“ používame) (porovnanie s USA a Japonskom viď tu). V systéme teda koloval 5 až 10-násobok pôvodných peňazí, nie 100-násobok (ktorý by teoreticky mohol vzniknúť bez obmedzenia kapitálovej primeranosti).

Zároveň platí, že väčšina dnes existujúcich peňazí už nie je krytá hodnotou (ide o tzv. „fiat money“). V minulosti mali mince hodnotu samé o sebe; neskôr pribudli aj papierové peniaze, ktoré hodnotu samé o sebe nemali, ale boli poukážkou, ktorá bola nerozlučne spojená s povinnosťou vydať určitý drahý kov, ktorý má hodnotu sám o sebe. Britské peniaze stále nesú nápis „sľubujem držiteľovi [tejto bankovky] na požiadanie zaplatiť sumu [príslušná suma] libier“, hoci to už v praxi nič neznamená. Aj vďaka tomu, že peniaze už nie sú takto kryté, môže dochádzať k vyššie popísanému multiplikačnému efektu.

1.3 Odhady množstva peňazí v obehu

Uveďme si najprv prehľad, koľko je na svete hotovosti:

    Spojené štáty americké: v USA vedie aktuálnu štatistiku Federálny rezervný systém (FED). Podľa najnovších údajov v januári fyzicky existovali bankovky a mince v hodnote 3,4 bilióna dolárov. Z nich v obehu bolo 1,8 bilióna a zvyšok držali banky ako rezervu (z toho 1,75 bilióna bolo v bankovkách a zvyšok v minciach). Ak sa k tomu pripočítajú aj bežné a sporiace účty v bankách a niektoré typy zmeniek, je to 15,3 bilióna dolárov (údaj z novembra 2019), uvádza FED.

    Európska únia: v EÚ podobné štatistiky vedie Európska centrálna banka. V decembri 2019 boli v obehu bankovky a mince v hodnote takmer 1,3 bilióna eur.

    Svet: keďže na svete existuje okolo 200 centrálnych bánk, úplné agregované štatistiky nevedie žiadna z nich. Pomerne súhrnné ale vedie Banka pre medzinárodné platby – medzinárodná finančná inštitúcia so sídlom vo Švajčiarsku, ktorú vlastní 60 centrálnych bánk. Podľa údajov z roku 2018 boli v sledovaných krajinách v obehu bankovky a mince v súhrnnej hodnote 6,6 bilióna amerických dolárov. Medzi sledované krajiny patrili USA, krajiny Eurozóny, Čína, Japonsko a ďalšie, chýbali však mnohé ázijské a africké krajiny.

Ak by sme brali do úvahy „peniaze“ v širšom slova zmysle, teda hotovosť, bežné, sporiace a termínované účty a niektoré typy fondov (pre presnú definíciu pozri kategóriu „M2“ podľa metodiky FED), na svete existujú, podľa odhadov CIA z roku 2017, takéto „peniaze“ v hodnote 95 biliónov dolárov (samozrejme, v rôznych menách, CIA ich prepočítala na doláre).

Na burzových trhoch sa predávajú akcie v celkovej hodnote 74 biliónov dolárov.

Zaujímavo v tejto súvislosti znie vyčíslenie globálneho svetového dlhu, ktorý v roku 2019 dosiahol hodnotu 250 biliónov dolárov, čo je najvyššia hodnota v histórii.

Údaje z roku 2017 sú zaujímavo znázornené v tomto grafe na stránke Visual Capitalist.

2 Koľko je na svete bohatstva?

Peniaze, akokoľvek definované, však tvoria iba časť hmotných majetkov na svete. Existujú ale aj odhady celkového svetového bohatstva.

2.1 Aktuálne celkové svetové bohatstvo

Celkové svetové bohatstvo („global wealth“) mapuje projekt Global Wealth Report. Vypracovávajú ho odborníci švajčiarskej nadnárodnej korporácie Credit Suisse. Podľa vlastných slov vychádzajú z údajov 5 miliárd domácností a uvádzajú údaje pre 213 krajín po celom svete (pre mnohé z nich sú to však len odhady bez priamych dát). Projekt od roku 2010 prináša pravidelné každoročné správy, obsahujú však údaje od roku 2000.

Global Wealth Report sa zameriava na celkové bohatstvo („net worth“) domácností, čo znamená trhovú hodnotu finančných aj nefinančných aktív mínus dlhy („marketable value of financial assets plus non-financial assets (principally housing and land) less debts“) (Shorrocks, Davies, Lluberas, 2010, s. 5).

V niektorých krajinách preto môžu vychádzať na prvý pohľad absurdne nízke čísla (napr. na Ukrajine je stredné bohatstvo na osobu 40 dolárov, v Egypte 346). To je spôsobené vysokou zadlženosťou danej krajiny, nie tým, že ľudia by v priemere vlastnili, resp. mali fyzicky v dispozícii, majetok v hodnote 40 dolárov.

V roku 2018 bolo celkové svetové bohatstvo odhadnuté na 317 biliónov amerických dolárov, z toho zhruba tretina bola v Severnej Amerike a zhruba tretina v Ázii. Spomedzi krajín sa v absolútnej mierke Slovensko umiestnilo na 60. mieste so 151 miliardami (Shorrocks, Davies, Lluberas, 2018).

2.2 Vývoj svetového bohatstva v čase

Keď si pozrieme vývoj svetového bohatstva v čase, stúpa, a to vo všetkých sledovaných regiónoch (Afrika, Ázia a pacifické krajiny, Európa, Latinská Amerika, Severná Amerika, celý svet). Stúpa v absolútnych číslach aj v prepočte na dospelého obyvateľa.

Napríklad v roku 2000 bolo celkové svetové bohatstvo odhadnuté na 113,4 biliónov, čo vychádza 30 700 amerických dolárov na dospelého obyvateľa Zeme. V roku 2010 to bolo (napriek doznievajúcej kríze) 194,5 biliónov alebo 43 800 na dospelého obyvateľa (Shorrocks, Davies, Lluberas, 2010). V roku 2018 už bolo celkové svetové bohatstvo odhadnuté na 317 biliónov dolárov alebo 63 100 na dospelého obyvateľa (Shorrocks, Davies, Lluberas, 2018).

Credit Suisse odhaduje, že do roku 2023 porastie svetové bohatstvo na 399 biliónov amerických dolárov.

Platí taktiež, že počet ľudí, ktorí žijú v extrémnej chudobe (za menej ako 1,9 dolára na deň) sa podľa Svetovej banky znižuje vo všetkých regiónoch (Roser, Ortiz-Ospina, 2017). Kým v roku 1990 žilo v extrémnej chudobe 1,9 miliardy ľudí (36 % sveta), v roku 2015 to bolo iba 730 miliónov ľudí (9,9 % sveta), hoci počet obyvateľov Zeme narástol.

3 Ako je svetové bohatstvo rozdelené?

Napriek tomu, že svet ako celok bohatne, a to vrátane chudobných krajín a nízkych príjmových vrstiev, majetková nerovnosť narastá.

3.1 Príjmová nerovnosť v rámci krajín

Na túto nerovnosť poukazuje napríklad výrazný rozdiel medzi priemerným a stredným (mediánnym) bohatstvom na dospelého obyvateľa (čísla podľa Shorrocks, Davies, Lluberas, 2018).

Napr. v Spojených štátoch Amerických je priemerné bohatstvo na človeka 403 974 dolárov, zatiaľ čo stredné iba 61 667. To znamená, že až polovica ľudí má bohatstvo 61 667 dolárov alebo menej, hoci priemer je 403 974. Stredné bohatstvo tvorí 15 % priemerného, čím je USA 10. najnevyrovnanejšou v tomto smere zo 174 uvádzaných krajín. Ešte horšie na tom je Rusko, kde je priemerné bohatstvo na obyvateľa 19 997 dolárov, stredné však len 2 379, čo je 14 % z toho.

Najabsurdnejší nepomer však predstavuje Ukrajina s priemerom 1 563 dolárov a mediánom 40 dolárov, čiže stredné bohatstvo tvorí necelé 3 % priemerného.

Zaujímavé je, že najvyrovnanejší pomer stredného bohatstva (21 203 dolárov) k priemernému bohatstvu (34 781 dolárov) má za rok 2018 Slovensko. Stredné bohatstvo tvorí až 61 % priemerného bohatstva na obyvateľa.

Ešte jasnejšie však nerovnomerné rozdelenie svetového bohatstva vyjde najavo, keď si pozrieme výstupy organizácií a výskumníkov, ktorí sa tejto téme špecificky venujú.

3.2 Majetková nerovnosť podľa Oxfamu

Mimovládna organizácia Oxfam sa dlhodobo venuje mapovaniu majetkových nerovností vo svete. V roku 2017 vydala správu „Ekonomika pre 99 %“, kde bolo uvedených niekoľko príkladov do očí najviac bijúcich nerovností na svete (Hardoon, 2017):

  • Už od roku 2015 vlastní najbohatšie 1 % ľudí viac ako zvyšok planéty.
  • 8 najbohatších jednotlivcov vlastní viac ako chudobnejšia polovica planéty.
  • Príjmy najchudobnejších 10 % sa v rokoch 1988 až 2011 síce zvýšili (v priemere o 3 doláre ročne), ale príjmy najbohatšieho 1 % sa zvýšili 182-krát viac.
  • Riaditeľ najbohatších firiem z rebríčka FTSE-100 zarobí toľko, ako 100 000 ľudí v továrňach s oblečením v Bangladéši.
  • V USA príjmy najchudobnejších 50 % obyvateľstva za posledných rokov nestúpli vôbec, ale príjmy najbohatšieho 1 % vzrástli o 300 %.
  • Vo Vietname najbohatší obyvateľ zarobí za jeden deň viac ako najchudobnejší za 10 rokov.

Celý svet teda bohatne, ale tí najbohatší bohatnú najviac, a tak sa zvyšuje ich relatívny vplyv. Táto nerovnomernosť sa najviac ukazuje na vrchole pyramídy vlastníctva.

3.3 Vrchol pyramídy – nerovnosť na burzových trhoch

Keď sa presunieme od domácností smerom k burzovým trhom, ktoré do veľkej miery hýbu politikou aj ekonomikou, narazíme tu na snáď ešte extrémnejšiu koncentráciu bohatstva a vplyvu.

Akcie väčšiny nadnárodných korporácií sú verejne obchodované na burzách, a tak s nimi môže obchodovať ktokoľvek. Na základe toho by sme mohli očakávať, že vlastníctvo akcií a kontrola nad kapitálom bude rozložená spôsobom zodpovedajúcim rozloženiu nerovností domácností a firiem. Výskumy však ukazujú, že to tak nie je.

3.3.1 „Sieť kontroly globálnych korporácií“

Výstižne to ukazuje štúdia (prehľadne zhrnutá v TED prejave) Vitaliovej, Glattfeldera a Battistona (2011) s názvom „Sieť kontroly globálnych korporácií“, zatiaľ jediná známa svojho druhu. Vychádza z dát z roku 2007 – z databázy Orbis s informáciami o 43 060 nadnárodných korporáciách po celom svete a ich vlastníckych vzťahov.

Štatistickou analýzou autori skúmali vlastnícke vzťahy medzi korporáciami a zisťovali, ako v korporátnej sieti šíri kontrola, teda ako môžu korporácie ovplyvniť iné korporácie pri rozhodnutiach (ak jedna firma vlastní druhú, môže ovplyvňovať jej rozhodnutia).

Zistili, že vlastnícke vzťahy nie sú rozdelené rovnomerne, ale existuje „jadro“ firiem, ktoré do veľkej miery vlastní a kontroluje veľkú časť zvyšku siete. Toto „jadro“ pozostáva zo 147 korporácií. Cez komplikovanú spleť vlastníckych vzťahov dokáže kontrolovať korporácie, ktorých celková hodnota tvorí takmer 40 % celkovej hodnoty svetových nadnárodných korporácií.

Zároveň platí, že 147 korporácií v jadre je úzko vlastnícky prepojených a majú nad sebou takmer úplne kontrolu. Ba čo viac, „iba 737 najväčších akcionárov hromadí 80 % kontroly nad hodnotou všetkých nadnárodných korporácií“ (Vitali, Glattfelder, Battiston, 2011).

3.3.2 Sila „veľkej trojky“ v USA

Podobne výskumníci z Amsterdamskej univerzity Fichtner, Heemskerk a Garcia-Bernardo z projektu CORPNET zmapovali americké burzy a zistili, že len tri finančné spoločnosti: Vanguard, Blackrock a State Street Global Funds tvoria najväčších (nie nutne väčšinových) akcionárov v 40 % všetkých akciových spoločností na americkej burze a najväčších akcionárov v 88 % 500 najväčších amerických firiem na burze (Fichtner, Heemskerk, Garcia-Bernardo, 2017). Prehľadne je to vysvetlené v tomto videu.

Tieto tri firmy – výskumníkmi nazývané „veľká trojka“ – sú spoločne najväčším (nie však nutne väčšinovým) vlastníkom v 1 662 firmách, ktoré zamestnávajú 23 miliónov ľudí a majú trhovú hodnotu 17 biliónov – čo tvorí ročné HDP takmer celého USA. Ak k tomu započítame aj firmy, kde je kolektívne Veľká trojka druhý alebo tretí najväčší vlastník, je to takmer 21 biliónov a 94 % celkovej hodnoty amerických búrz (Fichtner, Heemskerk, Garcia-Bernardo, 2017).

4 Koľko peňazí majú najbohatší ľudia sveta?

4.1 Rebríčky najbohatších podľa Forbesu

Magazín Forbes každoročne vyhodnocuje rebríček najbohatších ľudí na svete. Za rok 2019 bolo poradie nasledovné (sumy sú v amerických dolároch):

1.

Jeff Bezos (55)

USA

Amazon

131 miliárd

2.

Bill Gates (63)

USA

Microsoft

96,5 miliardy

3.

Warren Buffet (88)

USA

Berkshire Hathaway

82,5 miliardy

4.

Bernard Arnault

Francúzsko

Louis Vuitton, Christian Dior

76 miliárd

5.

Carlos Slim (76)

Mexiko

América Móvil, Grupo Carso

64 miliárd

V roku 2019 sa George Soros (USA, 88 rokov) umiestnil „až“ na 178. mieste s 8,3 miliardami. Dôvodom bolo, že v roku 2018 daroval Open Society Foundations 18 miliárd z osobného majetku. Predtým, teda v roku 2017, sa umiestnil na 29. mieste s 25,2 miliardami.

Pre ilustráciu, výdavky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky boli za rok 2019 vo výške okolo 18 miliárd eur. To je menej ako šestina majetku najbohatšieho muža sveta. Jeff Bezos by tak vedel zaplatiť celý štátny rozpočet Slovenska na viac ako 6 rokov (všetkých štátnych úradníkov, politikov, sudcov, zdravotníctvo, dopravu, obranu, školstvo, políciu atď.).

Slovenské vydanie Forbesu zverejňuje každý rok aj najbohatších Slovákov. Rebríček z roku 2018 uvádza poradie (sumy sú v eurách):

1.

Andrej Babiš (63)

Agrofert

3 390 miliónov

2.

Ivan Chrenko (50)

HB Reavis

1 130 miliónov

3.

Jaroslav Haščák (48)

Penta

830 miliónov

4.

Milan Fiľo (50)

Eco-Investments

670 miliónov

5.

Miroslav Trnka (57)

Eset

640 miliónov

Je zaujímavé pozrieť si aj celkové majetky majiteľov významných finančných skupín či veľkých firiem (prepočítané podľa rebríčka Forbesu):

  • Eset: 2 790 miliónov (Miroslav Trnka, Peter Paško, Rudolf Hrubý, Richard Marko, Maroš Grund, Anton Zajac)
  • J & T: 1 080 miliónov (Jozef a Patrik Tkáčovci, Ivan Jakabovič (zdroj))
  • Penta: 1 030 + miliónov (Jaroslav Haščák, Jozef Oravkin; ostatní partneri Penty v rebríčku chýbajú)

Voči týmto rebríčkom možno mať určité výhrady, ktoré sme bližšie popísali v relácii Epicentrum globálnej oligarchie (od času 40:00).

4.2 Majetok ako potenciál ovplyvňovania politiky

Pre ilustráciu si preveďme majetky najbohatších slovenských oligarchických skupín (Eset, J & T, Penta) na politickú moc. Predstavme si, že každý z ich majiteľov by si odložil časť majetku na luxusné dožitie bez práce (20 000 eur mesačne). Zo zvyšných by financoval politiku.

Babišovi by ostalo okolo 3 382 miliónov, Esetu 2 749 miliónov, J & T 1 052 miliónov a Pente 1 009 miliónov.

Predstavme si, že by z týchto peňazí chceli financovať kandidátov v parlamentných voľbách, prezidentských voľbách a eurovoľbách. Zákonné limity výdavkov na kampaň sú pre parlamentné voľby 3 milióny eur (na stranu), pre eurovoľby 3 milióny eur (na stranu) a pre prezidentské voľby 500 000 eur (na kandidáta).

Ak by mali vždy jedného kandidáta, resp. jednu stranu a výdavky na kampaň by plne využili, Babiš by dokázal zaplatiť všetky tieto voľby na Slovensko do roku 4 340, Eset do 3 915, J &T do 2 745 a Penta do 2 715.

Sám Babiš zo svojho súčasného majetku by teda vedel významne ovplyvniť všetky eurovoľby a parlamentné a prezidentské voľby na Slovensku na viac ako 2 000 rokov do budúcnosti. Majitelia Esetu na viac ako 1 800 rokov do budúcnosti.

Uveďme si pre kontext ešte jedno porovnanie. Priemerná mzda je na Slovensku okolo 880 eur v čistom (zdroj; prepočet podľa kalkulačky čistej mzdy). Pri 45 rokoch v práci to je 475 200 eur za celý život. Ak by bežný človek chcel zaplatiť čo len jednu plnú prezidentskú kampaň (500 000), nemohol by si to dovoliť, ani pokiaľ by celý život nič nejedol, nikde by nebýval, nikam by necestoval a nemal by žiadne deti.

Pre Andreja Babiša je však týchto 500 000 eur menej ako jedna šesťtisícina majetku. To je ekvivalent sumy 80 eur pre bežného človeka. Zaplatiť jedny prezidentské voľby je pre oligarchu taký výdavok, ako je pre bežného človeka rodinný obed v lepšej reštaurácii alebo električenka na pol roka.

Vyššie uvedené prepočty sú, samozrejme, hypotetické a približné, pretože sumy majetkov oligarchov nie sú presné. Navyše nepredstavujú hotovosť, ale kombináciu rôznych foriem bohatstva, ktoré nie je vždy ľahké previesť na hotovosť, resp. sa nie nutne konvertujú na hotovosť v pomere 1:1. Voľby taktiež nerozhodujú iba peniaze.

Tieto príklady však ilustrujú obrovskú politickú nerovnosť vyvstávajúcu z majetkovej nerovnosti v nominálne demokratickej spoločnosti.

Záver

Z tu prezentovaných čísiel, vychádzajúcich z oficiálnych štatistík, možno povedať nasledovné: na svete existuje stále sa zväčšujúce sa množstvo majetku, ktorý je však rozdelený veľmi nerovnomerne. Keďže peniaze dnes znamenajú aj politickú moc, táto nerovnosť prispieva aj k politickej polarizácii. Svet je zároveň najviac zadlžený v histórii a jeho dlh ďalej narastá. Bude veľmi zaujímavé sledovať, aký dopad budú mať tieto ekonomické skutočnosti na spoločenský vývoj v najbližších desaťročiach.

Zdroje

Fichtner, J., Heemskerk, E. M. & Garcia-Bernardo, J. (2017). Hidden power of the Big Three? Passive index funds, re-concentration of corporate ownership, and new financial risk. Business and Politics, 19(2), 298–326.

Hardoon, D. (2017). An Economy for the 99 %. Oxfam International. Dostupné na https://www-cdn.oxfam.org/s3fs-public/file_attachments/bp-economy-for-99-percent-160117-en.pdf [cit 2019-10-02]

Shorrocks, A., Davies, J. & Lluberas, R. (2010). Global Wealth Databook 2010. Credit Suisse Research Institute. Dostupné na https://www.credit-suisse.com/about-us/en/reports-research/global-wealth-report.html [cit 2019-10-03]

Shorrocks, A., Davies, J. & Lluberas, R. (2018). Global Wealth Databook 2018. Credit Suisse Research Institute. Dostupné na https://www.credit-suisse.com/about-us/en/reports-research/global-wealth-report.html [cit 2019-10-03]

Vitali, S., Glattfelder, J. B. & Battiston, S. (2011). The Network of Global Corporate Control. PLoS ONE, 6(10), e25995.

Zdroj obrázku: Johny Miller – Unequal Scenes. Obrázok je z Mexico City.