Výsledky Slovenska v medzinárodnom testovaní výkonov 15-ročných žiakov PISA sú diskutovanou témou medzi politikmi, odborníkmi aj laikmi. Výsledky z roku 2018 ukázali, že 9 rokov trvajúci prepad slovenských žiakov sa zastavil, avšak stále zostávame pod priemerom OECD. V článku uvádzame vyjadrenia odborníkov a médií k výsledkom PISA a podávame ich kritické zhodnotenie.

1 Medzinárodné testovanie PISA

Existuje viacero spôsobov na hodnotenie vzdelávacieho systému v krajine. Jedným z nich je testovanie reprezentatívnych vzoriek žiakov v rôznych typoch úloh a ich porovnávanie v rámci krajín. Výhodou tohto spôsobu je, že je metodologicky pomerne jednoznačný a relatívne ľahko administrovateľný. Jeho výsledky sú jasne kvantifikované, čo umožňuje robiť analýzy a porovnania rôznych krajín. Na druhej strane, interpretácia výsledkov a hlavne príčin rozdielov, je zložitá.

Najznámejším, najväčším aj najviac medializovaným medzinárodným testovaním žiakov je Programme for International Student Assessment (Program medzinárodného hodnotenia žiakov). Realizuje ho OECD.

PISA sa realizuje od roku 2000 v trojročných cykloch. Od roku 2015 sa realizuje výlučne elektronicky. Slovensko sa jej zúčastňuje od roku 2000 (NÚCEM, 2019). V roku 2018 sa testovania zúčastnilo 79 krajín (Schleicher, 2018).

Testovaní sú 15-roční žiaci, teda žiaci v posledných ročníkoch základných škôl. Testované sú tri oblasti: matematická gramotnosť, čitateľská gramotnosť a prírodovedná gramotnosť (Schleicher, 2018). Zároveň je v každom cykle pribratá aj jedna oblasť, ktorá reflektuje aktuálne dianie ako napr. finančná gramotnosť, tímové riešenie problémov, tvorivé myslenie. Táto štvrtá oblasť sa spravidla obmieňa.

2 Výsledky Slovenska v medzinárodnom testovaní PISA

Najlepšie pre pochopenie výsledkov je uviesť grafy, ktoré ukazujú výsledky Slovenska v porovnaní s priemerom OECD za všetky cykly štúdie PISA.

Výsledky Slovenska v PISA 2018 – čitateľská gramotnosť.

Graf 1. Priemerné dosiahnuté skóre SR a krajín OECD v čitateľskej gramotnosti v jednotlivých cykloch štúdie PISA. Zdroj: Miklovičová, Valovič (2019, s. 35).

Výsledky Slovenska v PISA 2018 – matematická gramotnosť.

Graf 2. Priemerné dosiahnuté skóre SR a krajín OECD v matematickej gramotnosti v jednotlivých cykloch štúdie PISA. Zdroj: Miklovičová, Valovič (2019, s. 43).

Výsledky Slovenska v PISA 2018 – prírodovedná gramotnosť.

Graf 3. Priemerné dosiahnuté skóre SR a krajín OECD v prírodovednej gramotnosti v jednotlivých cykloch štúdie PISA. Zdroj: Miklovičová, Valovič (2019, s. 51).

Grafy ukazujú nasledovné (Miklovičová, Valovič, 2019):

  • v oblasti čitateľskej gramotnosti sa Slovensko vždy umiestnilo pod priemerom OECD, pričom v roku 2009 zaznamenalo mierny nárast, v rokoch 2012 a 2015 klesalo a v roku 2018 došlo k miernemu nárastu (ktorý nie je štatisticky signifikantný);
  • v oblasti matematickej gramotnosti sa Slovensko umiestnilo na úrovni priemeru OECD v rokoch 2003, 2009 a 2018; v rokoch 2006, 2012 a 2015 bolo pod priemerom OECD; zlepšenie oproti roku 2015 je signifikantné;
  • v oblasti prírodovednej gramotnosti sa Slovensko v cykle PISA 2003 umiestnilo na úrovni priemeru OECD, avšak v roku 2006 už bolo pod ním. V rokoch 2012 a 2015 ešte kleslo, v roku 2018 mierne stúplo, avšak posun nebol štatisticky významný a Slovensko stále ostáva pod priemerom OECD.

2.1 Výsledky Slovenska môžeme vnímať pozitívne aj negatívne

V tomto kontexte môžeme slovenské výsledky PISA z roku 2018 hodnotiť:

  • ako úspech: pokles výsledkov sa po takmer 10 rokoch zastavil, vo všetkých oblastiach sme sa zlepšili, pričom v matematike bolo zlepšenie signifikantné a zároveň sme sa dostali späť na priemer OECD;
  • ako neúspech: dlhodobo sme pod priemerom ako OECD, tak aj V4, napriek vyhláseniam ministerstva, ako pracuje na zlepšení situácie.

3 Vyjadrenia odborníkov

Zatiaľ čo zber dát a ich štatistické vyhodnotenie sú relatívne jednoduchým a jednoznačným procesom, oveľa zložitejšie je dáta interpretovať a navrhovať konkrétne opatrenia na zlepšenie. Príčiny sú totiž komplexné, viacvrstvové, vzájomne sa ovplyvňujú a v štúdiách vzdelávacej politiky je takmer nemožné robiť experimenty. Prenosnosť rôznych opatrení z jedného štátu do druhého je problematická pre veľké kultúrne a historické špecifiká.

Niektoré dáta, ktoré by pre pochopenie mohli byť zásadné, nie sú dobre dostupné alebo sa vôbec exaktne nezbierajú z dôvodu politickej korektnosti (napr. o rozdielnych výkonoch etnických menšín – na ne môžeme usudzovať iba z materinského jazyka).

Napríklad analytička Martina Kubániová z iniciatívy To dá rozum (projekt mimovládnej organizácie MESA10) k výsledkom testovania rôznych medzinárodných meraní uviedla, že nepoznáme presné príčiny, prečo dopadli tak, ako dopadli (To dá rozum, 2016).

V tejto časti si predstavíme najčastejšie uvádzané príčiny, prečo Slovensko dosahuje často podpriemerné výsledky v testovaní PISA. Zaujímavý prieskum spravil Denník N (Folentová, 2016), ktorý oslovil 7 odborníkov z praxe, mimovládneho sektora aj štátnej správy v oblasti školstva s otázkami, prečo boli výsledky slovenských žiakov v PISA také neuspokojivé a ktoré konkrétne opatrenia by ich pomohli zlepšiť.

Nižšie uvádzam najčastejšie pomenovávané príčiny zlých výsledkov v PISA podľa tohto prieskumu či iných vyjadrení odborníkov. Ak neuvádzam iný zdroj, zdrojom je Folentová (2016).

3.1 Príčiny výsledkov PISA podľa odborníkov

3.1.1 Nerovnosť, segregovaní žiaci a nedostatočná práca s nimi

Zrejme najčastejšie zmieňovanou príčinou je, že Slovensko má rezervy pri práci so žiakmi so slabšími výsledkami a zo znevýhodneného prostredia. Odborníci poukazujú aj na nerovnosť prejavujúcu sa v tom, že žiaci z nižšieho socioekonomického statusu dosahujú nižšie výsledky. Tak je to prakticky všade, na Slovensku je však táto nerovnosť vyššia.

Matej Šiškovič, bývalý riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky, poukázal na to, že Slovensko patrí medzi krajiny, kde je vysoký vplyv socioekonomického zázemia na výkon žiaka. Zároveň poukazuje na to, že „naše školstvo nedostatočne podchytáva žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorí zaostávajú z dôvodov nedostatočnej podpory v škole či doma od rodičov“.

Miroslava Hapalová z iniciatívy To dá rozum sa vyjadrila: Naše školy dnes nedokážu úspešne pracovať s deťmi, ktoré pochádzajú zo sociálne slabších rodín, tie potom vo výkonoch výrazne zaostávajú a tento rozdiel sa na Slovensku časom iba zhoršuje.” (To dá rozum, 2016)

Podobný názor vyjadrila ministerka Martina Lubyová po zverejnení výsledkov PISA 2018. Uviedla, že celonárodný priemer je „ťahaný smerom dole“ kvôli deťom z marginalizovaných skupín. Doplnila, že kým sa nepodarí vyriešiť tento problém, výsledky v testovaniach sa výrazne nezlepšia (SME, 2019).

Vladimír Burjan zo združenia Dobrá škola poukázal na to, že „mnoho učiteľov proste slabých žiakov nerieši“. Riaditeľka Asociácie súkromných škôl Saskia Repčíková dokonca navrhla „programy individuálnej pomoci a aj rodinnej intervencie“ ako napríklad Teach for Slovakia.

3.1.2 Nedostatok financií v školstve

Takmer všetci odborníci navrhujú zvýšiť tok financií do školstva: Burjan, Miroslava Hapalová z iniciatívy To dá rozum či Vladimír Crmoman zo Slovenskej komory učiteľov. Repčíková poukázala na to, že „do vzdelávania detí je potrebné ihneď investovať viac – peňazí, úsilia aj talentov“.

3.1.3 Nedostatočná príprava, motivácia a ohodnotenie učiteľov

Podľa Burjana „potrebujeme kvalitnejších, lepšie pripravených a lepšie zaplatených učiteľov, ktorí budú mať v školách lepšie pracovné podmienky a ktorí budú dostávať lepšiu podporu“. Podľa Crmomana: „Musíte mať motivovaných učiteľov, z toho, čo tu máme, sa nedá vytiahnuť kvalita.“

Draxler sa vyjadril, že „učitelia často nemajú schopnosti alebo motiváciu učiť žiakov rozmýšľať“. Hapalová ako jedno z kľúčových opatrení spomenula oblasť „prípravy a rozvoja učiteľov“. Aj pre Šiškovica je jedno z najdôležitejších opatrení kvalita učiteľov, kde výraznú rolu zohráva kvalita štúdia, ako aj finančného ohodnotenia a podmienky v práci. Učitelia by podľa nej mali byť „motivovaní naozaj kvalitne učiť“.

3.1.4 Dôraz na memorovanie pri učení

Bývalý minister školstva Juraj Draxler sa vyjadril, že „Žiaci memorujú ako za socializmu, pritom majú menej učiva, a učitelia často nemajú schopnosti alebo motiváciu učiť žiakov rozmýšľať”. Konštatuje, že „treba začať meniť prakticky všetko, od osnov až po systém vzdelávania učiteľov”.

Repčíková poukázala na to, že „naši študenti sa učia naspamäť rieky v Afrike namiesto toho, aby uvažovali a diskutovali”. To v kombinácii s tým, že „úlohy v PISA vyžadujú nie namemorované fakty, ale poznatky a vedomosti premenené na praktické riešenie problémov“, vplýva aj na naše výsledky v testovaní PISA.

3.1.5 Nedostatočná dostupnosť vzdelávacích pomôcok a podmienok pre žiakov

Crmoman poukázal na to, že v slovenskom školstve nie je riadne zabezpečený rovnaký prístup ku vzdelaniu, pretože existujú veľké regionálne rozdiely vo vybavení škôl. Podľa neho „nie sú tu podmienky na to, aby sme kvalitne učili”. Poukazuje na veľké regionálne rozdiely, kde niektoré školy majú veľmi dobré technické vybavenie a iné nie. Podľa neho „treba, aby boli v školách knižnice, aby boli deti motivované čítať.“

Repčíková poukázala na to, že výrazný podiel na úspechu napr. singapúrskych žiakov majú faktory ako dostupnosť knižníc, internetu, individuálny priestor na učenie v domácom prostredí a pod. Týmto by sa zároveň mohlo suplovať nedostatočné domáce zázemie žiakov z nižších socioekonomických vrstiev.

3.1.6 Zlá dostupnosť predprimárneho vzdelávania

Martina Kubánová z iniciatívy To dá rozum poukázala na to, že v porovnaní s inými krajinami má Slovensko horšiu dostupnosť predprimárneho vzdelávania. „Maďarsko pre nás môže byť inšpiráciou v plošnej dostupnosti a úrovni predprimárneho vzdelávania, vďaka čomu Maďarsko dosahuje v porovnaní so susedmi veľmi vysokú mieru zaškolenosti detí ešte pred vstupom do základných škôl.“

Šiškovič poukazuje na to, že je „potrebné mať kvalitný a dostupný systém ranej intervencie a predprimárneho vzdelávania“.

3.2 Zhodnotenie vyjadrení odborníkov a polemika

Tento krátky prehľad, pochopiteľne, nemožno považovať za komplexné zhodnotenie návrhov na zlepšenie školstva. Ak si ho však porovnávame s prepracovanejšími dokumentmi na túto tému, napr. dokumenty ako Učiace sa Slovensko (Burjan a kol., 2017), analýza iniciatívy To dá rozum (Hall a kol., 2019; To dá rozum, 2019) či volebné programy politických strán v oblasti školstva (Baťo, Burgr, Mikšík, 2019; Kovács, 2019; Gröhling, 2018), prezentujú veľmi podobné základné myšlienky.

3.2.1 Odborníci nevedia jasne určiť príčiny zmien vo výsledkoch PISA

Odborníci sa zhodujú v tom, že súčasný stav vo výsledkoch PISA testovaní je neuspokojivý. Niektorí ho kritizujú dôrazne, iní opatrnejšie.

Zároveň platí, že čo sa týka príčin, vyššie uvedení odborníci neidentifikovali, ktoré konkrétne javy sú zodpovedné za kolísanie výkonov slovenských detí. Výsledky vo všetkých troch gramotnostiach od roku 2009 klesali. V roku 2018 sa pokles zastavil a v prípade matematiky sa prejavil nárast. Odborníci však nepoukázali na to, ktoré konkrétne faktory spôsobili pád výsledkov od roku 2009 a jeho zastavenie v roku 2018.

Uvádzané príčiny (a z nich vyplývajúce návrhy na riešenia) majú veľmi všeobecný charakter. Zároveň platí, že všetky z vyššie menovaných opatrení na zlepšenie sú súčasťou programového vyhlásenia aj súčasnej vlády (ÚVSR, 2016) – čo, samozrejme, neznamená, že sú dôsledne plnené. V diskusiách o školstve sa však tieto príčiny a riešenia spomínajú už dlhé roky a prakticky každá vláda deklaruje ich dôležitosť a snahu ich zlepšiť.

3.2.2 Vyjadrenia niektorých odborníkov sú jednostranne spolitizované

Keďže vzdelávanie je aj jednou z ústredných tém politického boja, niektorí odborníci svojím vyjadreniam dávajú miestami až nepatričný politický náboj.

Až absurdne znejúcou ukážkou spolitizovanosti nekonštruktívnej kritiky je vyjadrenie Vladimíra Crmomana zo Slovenskej komory učiteľov pre Denník N. Na otázku, prečo dopadli výsledky testovania PISA tak zle, odpovedal (Folentová, 2016): „Školstvo je na Slovensku na okraji záujmu a neriešia sa systémové veci. Nefungujú základné veci. Je podfinancované a je zle nastavené. (...) Reforma, ktorá sa diala v roku 2008 a 2009 za Mikolaja, bola nekoncepčná, narýchlo a len nútila učiteľov vypisovať rôzne papiere. A úplne tu zlyháva ministerstvo školstva v riadení celého rezortu.“

Keď ale nasledovala otázka, čo konkrétne by sa malo robiť inak, Crmoman odpovedal: „Nebudem zo seba robiť špecialistu, že teraz poviem, aké zmeny treba. (...) Treba sa opýtať na ministerstve, čo robia. Realizovali nejaké opatrenia alebo sa len tvária, že reagujú na zlé výsledky, ale potom nič neurobia.“

3.2.3 Politicky korektný prístup sťažuje hľadanie príčin

Citovaní odborníci pracujú s pojmami ako „znevýhodnení žiaci“, „žiaci zo slabšieho sociálneho prostredia“ či „slabší žiaci“. Tieto pojmy pôsobia zmätočne. Ide o eufemizmy, ktoré majú politicky korektným spôsobom označiť neintegrovanú časť rómskej menšiny? Kým sú títo žiaci „znevýhodnení“?

Zároveň ani samotný zber dát z PISA neumožňuje jasne identifikovať rozličné etnické skupiny, a tak ich dôsledne porovnať. Súčasťou otázok síce je otázka na materinský jazyk, avšak NÚCEM výsledky žiakov s ohľadom na túto premennú nevyhodnocuje (hoci ich bezplatne poskytuje na svojej webovej stránke). Nehovoriac o tom, že materinský jazyk nie je jednoznačným indikátorom etnika či rasy.

Pre ilustráciu pravdepodobných rozdielov medzi „bežnými“ a „sociálne znevýhodnenými“ žiakmi (medzi ktorými je nepochybne mnoho neintegrovaných Rómov) môžeme uviesť nedávne výsledky národného testovania piatakov (SME, 2020). V matematike žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia dosiahli priemernú úspešnosť 19,8 % a žiaci bez sociálneho znevýhodnenia 65,4 %. V slovenčine to bolo 24,4 % a 66,4 %.

Pokiaľ sú výsledky celého Slovenska v matematickej gramotnosti podľa PISA na úrovni priemeru OECD a na Slovensku existuje významná rómska menšina žiakov (okolo 10 % – opäť, presné údaje nemáme), je pravdepodobné, že slovenskí žiaci patriaci k väčšinovému obyvateľstvu sú v rámci OECD v skutočnosti nadpriemerní. V ostatných gramotnostiach môže zase platiť, že slovenskí žiaci sú na úrovni priemeru OECD či až nad ním.

Žiaľ, zo slovenských dát testovaní PISA nemôžeme dostatočne presne analyzovať etnické rozdiely vo výsledkoch. To ale znamená, že nemôžeme riadne skúmať ani ich príčiny, preto je predčasné predpokladať, že za rozdiel sú zodpovedné jedine faktory prostredia a genetika žiadnu rolu nemá. A že pokiaľ žiaci z rómskej menšiny nedosahujú také výsledky ako biela majorita, ide o chybu vzdelávacieho systému. Môže ísť aj o prirodzené rozdiely, nepodarilo sa mi však nájsť žiadne odborné vyjadrenie, ktoré by túto tému otvorilo.

4 Vyjadrenia médií

Podľa prieskumu mediálneho trhu od agentúry MEDIAN SK (MEDIAN SK, 2020) som vybral 10 najnavštevovanejších internetových médií na Slovensku a preskúmal ich pokrytie výsledkov testovania PISA 2018. Pri každom článku som si všímal:

  • akcent nadpisu: či sa zdôrazňuje negatívny, neutrálny alebo pozitívny aspekt výsledkov;
  • obsah článku – výsledky: či sa v texte spomínajú dlhodobé výsledky (ktoré sú spravidla pod priemerom OECD) a zlepšenie v testovaní PISA 2018;
  • obsah článku – príčiny: či sú v texte aspoň rámcovo alebo s odkazom na iný zdroj uvedené (pravdepodobné) príčiny výsledkov testovania.

Výsledky uvádzam v tabuľke nižšie:

Tab. 1: Pokrytie výsledkov PISA 2018 v najčítanejších online médiách na Slovensku
Médium Článok Akcent nadpisu Obsah článku – výsledky Obsah článku – príčiny
Aktuality.sk Tému online nepokryli
Sme.sk Slovenskí žiaci sú v prírodovednej a čitateľskej oblasti pod priemerom OECD Negatívny Áno Nie
Sme.sk Žiaci si v matematike polepšili. Výrazný pokrok zatiaľ analytici nevidia Neutrálny Áno Nie
Zoznam.sk Slovenskí žiaci sa dotiahli v matematike na priemer OECD, v čítaní a prírodných vedách zaostávajú Neutrálny Áno Nie
Cas.sk Celosvetové testovanie žiakov: Mladí Slováci sa zlepšili, no v týchto smeroch stále zaostávame Neutrálny Áno Nie
Pravda.sk Slovenskí žiaci: slabý priemer a horšie Negatívny Áno Nie
Pluska.sk Slovenskí žiaci patria k tým najhorším: V testovaní PISA zaostávajú za Poľskom i Českom! Negatívny Áno Nie
HNonline.sk Podarilo sa nám odraziť od dna, hodnotí výsledky žiakov Lubyová. Stále sme však pod priemerom Neutrálny Áno Nie
Dobrenoviny.sk Tému online nepokryli
TVnoviny.sk Celosvetové testovanie 15-ročných: Pozrite si, ako dopadlo Slovensko Neutrálny Áno Nie
Topky.sk Úpadok slovenského školstva je potvrdený! GRAF Celosvetové testovanie žiakov ukázalo krutú pravdu Negatívny Áno Nie

Poznámka: Monitoring MEDIAN SK uvádza najnavštevovanejšie internetové portály. Nie všetky z nich sú médiá. Preto som vynechal: bazos.sk (8. miesto) a heureka.sk (9. miesto). Do rebríčka sa tak dostali TVnoviny.sk (11. miesto) a topky.sk (12. miesto). Analyzované boli články zverejnené online z dní 1.12. – 20.12.2019. Pokiaľ médium pokrylo tému viacerými článkami, uviedol som všetky. Výnimkou bol článok zo SME „Opozícia kritizuje ministerstvo školstva za výsledky testov PISA, rezort sa bráni“ (3.12.2019), ktorý reprodukoval vyjadrenia koalície a opozície. Z článku (resp. z tlačovej správy, na ktorej je založený) vychádzam v časti, kde rozoberám vyjadrenia politikov.

4.1 Zhodnotenie vyjadrení médií k výsledkom PISA 2018

Spomedzi 10 najčítanejších online médií na Slovensku tému výsledkov PISA 2018 pokrylo 8 z nich. Všetky z nich uviedli bližšie informácie o výsledkoch testovania (aké sme dosiahli výsledky v troch gramotnostiach, aký bol priemer OECD a či sme sa zlepšili). Žiadne z týchto médií sa nevenovalo príčinám (a to ani v iných skúmaných článkoch). Obsahovo v podstate prevzali základné informácie z tlačovej správy ministerstva (MŠSR, 2019).

Najväčšie rozdiely sa prejavili v nadpisoch, ktoré sú však čítanejšie ako samotné plné texty článkov a efektívnejšie šíria odkaz čitateľom (sú písané väčším písmom, rýchlejšie čitateľné, dostanú sa aj k čitateľom, ktorí si článok neotvoria a zároveň mnohí čitatelia prechádzajú iba nadpisy). Z 9 článkov, ktoré tému riešili, 4 z nich akcentovali v nadpise to negatívne (45 %), pri 5 bol nadpis neutrálny (55 %) a pri žiadnom nebol pozitívny (0 %).

Celkovo môžeme zhodnotiť, že médiá vo všeobecnosti akcentovali skôr negatíva ako pozitíva výsledkov PISA 2018 a neuvádzali príčiny či širší kontext.

5 Záver

Samotné výsledky hodnotenia PISA 2018 možno vnímať negatívne (v 2/3 oblastiach sme sa umiestnili pod priemerom OECD), ale aj pozitívne (po 9 rokoch sa zastavil pokles vo všetkých troch oblastiach, v jednej sme sa signifikantne zlepšili a vrátili na priemer OECD).

V analýze som skúmal vyjadrenia odborníkov a médií k výsledkom testovania PISA. V týchto diskurzoch som tiež identifikoval niekoľko jednostranných až zavádzajúcich naratívov.

Po prvé, odborníci nevedia identifikovať, ktoré faktory sú zodpovedné za výsledky Slovenska v PISA. Nevedia, prečo naše body od roku 2009 klesali a v roku 2018 sa pokles zastavil. Riešenia, ktoré navrhujú, sú veľmi všeobecné a prakticky všetky sú súčasťou programu aj súčasnej vlády.

Odborníci sa držia politicky korektného slovníka a často automaticky predpokladajú, že za horšie výsledky rómskych žiakov sú zodpovedné takmer iba zlé sociálno-ekonomické podmienky a keby bol vzdelávací systém nastavený inak, rozdiely medzi Rómami a Nerómami by sa čoskoro stratili. Nerozlišovaním medzi týmito skupinami pri meraní PISA de facto pravdepodobne podhodnocujú výkony slovenských detí z väčšinovej populácie, ktorých výkony sú v skutočnosti lepšie, ako ukazuje priemer výsledkov PISA pre celé Slovensko.

Po druhé, čo sa týka médií, tie podávajú veľmi zjednodušený obraz o výsledkoch testovania. Asi polovica (4/9) analyzovaných článkov najčítanejších online médií výsledky aj hodnotila a to výhradne negatívne. Žiadny z analyzovaných článkov nevykresľoval príčiny či širší kontext testovaní.

Na slovenskom školstve sa toho dá veľa zlepšovať. Avšak na to, aby sme mu mohli skutočne pomôcť, musíme upustiť od zjednodušujúcich a niekedy až spolitizovaných (aj na strane odborníkov) vyhlásení. Je tiež potrebné skúmať vzdelávací systém objektívne.

Prehnaná politická korektnosť totiž môže viesť k nereálnym očakávaniam zlepšenia výsledkov vzdelávania cez environmentálne intervencie. Pokiaľ nebudeme objektívne poznať faktory, ktoré majú dopad na školské výsledky, výsledkom môžu byť nákladné opatrenia s malým efektom.

Použité zdroje

Baťo, R., Burgr, M. & Mikšík, K. (2019). Bod zlomu: Zlomový program pre zlomové voľby. Bratislava: Progresívne Slovensku/SPOLU – občianska demokracia. Dostupné na: https://progresivnespolu.sk/perch/resources/program-bod-zlomu-digital.pdf [citované 2020-01-10]

Burjan, V., Ftáčnik, M., Juráš, I., Vantuch, J., Višňovský, E., Vozár, L. (2017). Učiace sa Slovensko. Bratislava: Ministerstvo školstva, vedy a výskumu Slovenskej republiky. Dostupné na: https://www.minedu.sk/data/files/7532_uciace-sa-slovensko2017.pdf [citované 2020-01-10]

Folentová, V. (2016). Prečo majú naši žiaci také zlé výsledky? A čo musíme zmeniť? (odpovedajú odborníci). Dostupné na: https://dennikn.sk/629706/preco-maju-slovenski-ziaci-tak-zle-vysledky-v-pisa-a-co-musime-zmenit-odpovedaju-odbornici/ [citované 2020-01-24]

Gröhling, B. (2018). Školstvo | Spravme Slovensko vzdelanejším. Bratislava: Sloboda a Solidarita. Dostupné na: https://www.sas.sk/detail/4062/kvalitne-skolstvo/subory [citované 2020-01-10]

Hall, R., Dráľ, P., Fridrichová, P., Hapalová, M., Lukáč, S., Miškolci, J. & Vančíková, K. (2019). Analýza zistení o stave školstva na Slovensku: To dá rozum. Bratislava: MESA10. Dostupné na: https://analyza.todarozum.sk/ [citované 2020-01-10]

Kovács, M. (2019). Mapa dobrých riešení v školstve (Program ZA ĽUDÍ). Bratislava: Za ľudí. Dostupné na: https://dennikn.sk/blog/1671621/mapa-dobrych-rieseni-v-skolstve-program-za-ludi/ [citované 2020-01-10]

MEDIAN SK. (2020). Návštevnosť internetových médií za obdobie 1.12. – 31.12.2019. Dostupné na: https://medialne.etrend.sk/internet-grafy-a-tabulky.html [citované 2020-01-24]

Miklovičová, J., & Valovič, J. (2019). Národná správa PISA 2018. Bratislava: Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania. Dostupné na: https://www.nucem.sk/dl/4636/Narodna_sprava_PISA_2018.pdf [citované 2020-01-24]

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. (2019). Zverejnenie výsledkov slovenských žiakov v medzinárodnej štúdii OECD PISA 2018 (tlačová správa). Dostupné na: https://www.minedu.sk/zverejnenie-vysledkov-slovenskych-ziakov-v-medzinarodnej-studii-oecd-pisa-2018/ [citované 2020-01-24]

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania. (2019). O meraní PISA. Dostupné na: https://www.nucem.sk/sk/merania/medzinarodne-merania/pisa [citované 2019-12-28]

Organization for Economic Co-operation and Development. (2020). Performance indicator. Dostupné na: https://data.oecd.org/pisa/science-performance-pisa.htm#indicator-chart [citované 2020-01-27]

Schleicher, A. (2018). PISA 2018. Insights and Interpretations. OECD. Dostupné na: http://www.oecd.org/pisa/PISA%202018%20Insights%20and%20Interpretations%20FINAL%20PDF.pdf [citované 2020-01-24]

SME. (2019). Slovenskí žiaci sú v prírodovednej a čitateľskej oblasti pod priemerom OECD. Dostupné na: https://domov.sme.sk/c/22274786/slovenski-ziaci-su-v-prirodovednej-a-citatelskej-oblasti-pod-priemerom-oecd.html [citované 2020-01-24]

SME. (2020). Výsledky testovania piatakov potvrdili veľké regionálne rozdiely. Dostupné na: https://domov.sme.sk/c/22317535/vysledky-testovania-piatakov-potvrdili-velke-regionalne-rozdiely.html [citované 2020-02-10]

To dá rozum. (2016). Na Slovensku neriešime ucelený rozvoj žiakov, ani základné gramotnosti. Je nevyhnutné to zmeniť. (tlačová správa) Dostupné na: https://todarozum.sk/aktualita/79-ts-na-slovensku-neriesime-uceleny-rozvoj-ziakov-ani-zakladne-gramotnosti-je-nevyhnutne-to-zmenit/ [citované 2020-01-24]

To dá rozum. (2019). Problémov v školstve je mnoho a sú závažné. Štát ich dlhodobo nerieši. Dostupné na: https://todarozum.sk/aktualita/737-problemov-v-skolstve-je-mnoho-a-su-zavazne-stat-ich-dlhodobo-neriesi/ [citované 2020-01-24]

Úrad vlády Slovenskej republiky. (2016.) Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Dostupné na: https://www.vlada.gov.sk/data/files/7179.pdf [citované 2020-01-10]