Latinská výslovnosť má so slovenskou výslovnosťou veľmi veľa spoločného. Preto v nasledujúcom stručnom texte poukážeme iba na výnimky.
- Samohlásky sa vyslovujú ako v slovenčine s tým rozdielom, že písmeno „i“ a „y“ na začiatku slova a pred samohláskou sa vyslovuje ako „j“, napr. ius = jus, iustitia = justicia, iudex = judex. Všade inde sa vyslovuje vždy tvrdo, teda niet vo výslovnosti rozdielu medzi „i“ a „y“. Zároveň „e“ ani „i“ nemäkčia predchádzajúce „d“, „t“, „n“, „l“. Tak ako v slovenčine sú v latinčine samohlásky dlhé alebo krátke, ich dĺžka v latinčine sa označuje vodorovnou čiarou.
- Dvojhlásky sa vyslovujú ako v slovenčine s tým rozdielom, že „ae“ sa vyslovuje ako „é“, napr. praetor = prétor, aetas = étas; „oe“ sa vyslovuje ako „é“ – „ö“, napr. coelum = célum, foenus = fénus, ostatné ako slovenské au, ue, eu, ui, ie, napr. taurus, consuetudo, alienus, odiosus, capiat, feodum, dormiunt. Ak sa má dvojhláska oe vysloviť oddelene, dávajú sa na druhú samohlásku dve bodky alebo čiarka: poëta alebo poēta.
- Spoluhlásky sa vyslovujú ako v slovenčine, ale s týmito rozdielmi:
- „c“ sa vyslovuje ako „c“ len pred samohláskami „e“, „i“ a „y“ a pred dvojhláskami „ae“, „oe“ a „eu“, napr. certus, cedere, cito, cives, coeptus, coelum; pred samohláskami a, o, u, ako aj pred spoluhláskami sa „c“ vyslovuje ako „k“, napr. crimen = krimen, commodum = kommodum, a dôsledne „cc“ ako „kk“ napr. peccatum = pekkatum,
- „ngu“ sa vyslovuje ako „ngv“, napr. sanguis = sangvis,
- „qu“ sa vyslovuje ako „kv“, napr. quod = kvod, quis = kvis (q sa vyskytuje v latinčine jedine v rámci „qu“),
- „s“ sa medzi samohláskami vyslovuje ako „z“, napr. causa = kauza, miser = mizer, rosa = roza,
- „ti“ sa vo vnútri slov a v koncovkách vyslovuje ako „ci“, napr. patientia = paciencia, satius = sacius, scientia = sciencia, obligatio = obligacio, actio = akcio; výnimkou je, ak „ti“ nasleduje po „s“, „t“ alebo „x“, vtedy sa číta ako „t“, napr. bestia = bestia; na začiatku slova sa „t“ číta vždy ako „t“, napr. Tiber = Tiber,
- zdvojené „ss“ sa vyslovuje ako jednoduché „s“,
- „x“ v predpone „ex“ pred samohláskou sa vyslovuje ako „gz“, napr. exemplum = egzemplum.
- Prízvuk závisí od dĺžky slova. Pri jedno- a dvojslabičných slovách je prízvuk na na prvej slabike, pri troj- a viacslabičných slovách závisí jeho poloha od podoby predposlednej slabiky. Ak je táto dlhá (obsahuje ae, oe, eu, oi, ei), je prízvuk na nej. Ak je krátka, je prízvuk na predpredposlednej slabike.
Pozrieť príklady výslovnosti pri najčastejších latinských výrazoch v slovenských textoch.
Spracované voľne podľa:
Rebro, K. Latinské právnické výraz a výroky. Bratislava : Obzor, n. p., 1986 272 s. 65-017-86
Špaňár, J. – Kettner E. Latinčina pre gymnáziá. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998. ISBN 80-08-02743-6.
Zdieľať na Facebooku