Obdobie antiky

Latinská výslovnosť má so slovenskou výslovnosťou veľmi veľa spoločného. Preto v nasledujúcom stručnom texte poukážeme iba na výnimky.

  1. Samohlásky sa vyslovujú ako v slovenčine s tým rozdielom, že písmeno „i“ a „y“ na začiatku slova a pred samohláskou sa vyslovuje ako „j“, napr. ius = jus, iustitia = justicia, iudex = judex. Všade inde sa vyslovuje vždy tvrdo, teda niet vo výslovnosti rozdielu medzi „i“ a „y“. Zároveň „e“ ani „i“ nemäkčia predchádzajúce „d“, „t“, „n“, „l“.
  2. Dvojhlásky sa vyslovujú ako v slovenčine s tým rozdielom, že „ae“ sa vyslovuje ako „é“, napr. praetor = prétor, aetas = étas; „oe“ sa vyslovuje ako „é“ – „ö“, napr. coelum = célum, foenus = fénus, ostatné ako slovenské au, ue, eu, ui, ie, napr. taurus, consuetudo, alienus, odiosus, capiat, feodum, dormiunt.
  3. Spoluhlásky sa vyslovujú ako v slovenčine, ale s týmito rozdielmi:
    • „c“ sa vyslovuje ako „c“ len pred samohláskami „e“, „i“ a „y“ a pred dvojhláskami „ae“, „oe“ a „eu“, napr. certus, cedere, cito, cives, coeptus, coelum; pred samohláskami a, o, u, ako aj pred spoluhláskami sa „c“ vyslovuje ako „k“, napr. crimen = krimen, commodum = kommodum, a dôsledne „cc“ ako „kk“ napr. peccatum = pekkatum,
    • „ngu“ sa vždy vyslovuje ako „ngv“, napr. sanguis = sangvis,
    • „qu“ sa vždy vyslovuje ako „kv“, napr. quod = kvod, quis = kvis (q sa vyskytuje v latinčine jedine v rámci „qu“),
    • „s“ sa medzi samohláskami vyslovuje ako „z“, napr. causa = kauza, miser = mizer, rosa = roza,
    • „ti“ sa vovnútri slov a v koncovkách vyslovuje ako „c“, napr. patientia = paciencia, satius = sacius, scientia = sciencia, obligatio = obligacio, actio = akcio; výnimkou je, ak „ti“ nasleduje po „s“, „t“ alebo „x“, vtedy sa číta ako „t“, napr. bestia = bestia; na začiatku slova sa „t“ číta vždy ako „t“, napr. Tiber = Tiber,
    • zdvojené „s“ sa vyslovuje ako jednoduché „s“,
    • „x“ v predpone „ex“ pred samohláskou sa vyslovuje ako „gz“, napr. exemplum = egzemplum.
  4. Prízvuk závisí od dĺžky slova. Pri jedno- a dvojslabičných slovách je prízvuk na na prvej slabike, pri troj- a viacslabičných slovách závisí jeho poloha od podoby predposlednej slabiky. Ak je táto dlhá (obsahuje ae, oe, eu, oi, ei), je prízvuk na nej. Pokiaľ je krátka, je prízvuk na predpredposlednej slabike.

Pozrieť príklady výslovnosti pri najčastejších latinských výrazoch v slovenských textoch.

Spracované voľne podľa: Rebro, K. Latinské právnické výraz a výroky. Bratislava : Obzor, n. p., 1986 272 s. 65-017-86


Zachyť náš nový obsah na Facebooku: