pracovná sila

Abstrakt: V tomto príspevku sa zaoberáme otázkou, do akej miery je obyvateľstvo Slovenska kompatibilné s trhom práce a tiež, ako bude táto kompatibilita vyzerať v budúcnosti. Túto problematiku dávame do globálnych súvislostí, čo nám pomáha predikovať vývoj. V príspevku identifikujeme tie determinanty, ktoré majú na mieru kompatibility populácie Slovenska s trhom práce zásadný vplyv.

1 Úvod

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo by malo byť do značnej miery kompatibilné s dopytom na trhu práce a to nielen v súčasnosti, ale aj stabilne v budúcnosti. Inkompatibilita vedie k nezamestnanosti a nezamestnanosť k chudobe. Nárastom chudoby narastajú aj sociálne nežiadúce javy, vrátane kriminality, ktoré sú často na škodu celej spoločnosti.

V tejto časti preto preskúmame nasledujúce otázky:

  1. Ako je populácia Slovenska kompatibilná so súčasným trhom práce?
  2. Aké sú tendencie vývoja na trhu práce, pokiaľ ide o vyžadované kvalitatívne parametre pracovných síl? Resp.: ako bude populácia kompatibilná s trhom práce v budúcnosti?
  3. Kto je dôsledkom zmien charakteru trhu práce najviac zraniteľný?

2 Súčasný stav kompatibility obyvateľstva s trhom práce

Miera ekonomickej aktivity ľudí od 15 do 64 rokov na Slovensku bola v rokoch 1998 až 2011 v priemere 58,74 %. Najnižšiu hodnotu 56,8 % dosahovalo Slovensko v rokoch 2000 až 2002 a najvyššiu 62,3 % v roku 2008 (prepočítané podľa Eurostat, 2012a).

V porovnaní s tým miera nezamestnanosti za rovnaké obdobie bola v priemere 15,11 %. Najnižšiu hodnotu 9,53 % dosahovala v roku 2008 a najvyššiu hodnotu 19,28 % v roku 2001 (prepočítané podľa Eurostat, 2012b).

Pri posudzovaní kompatibility obyvateľstva s trhom práce sú pre nás teda dôležité údaje najmä o tom, aká časť obyvateľstva je ekonomicky aktívna. Povšimnutia hodná je skutočnosť, že za posledných 14 rokov sa tento podiel nijako výrazne nemení, na rozdiel napr. od miery nezamestnanosti.

Podľa údajov Eurostatu (2012a) pri porovnaní miery zamestnanosti vo vekovej kategórii 15 – 64 rokov v Európe môžeme konštatovať, že táto úspešnosť v zásade klesá od severu na juh a od západu na východ. V roku 2011 bola najvyššia vo Švajčiarsku (79,3 %), na Islande (78,5 %) a Nórsku (75,3 %). Naopak najnižšia bola v Turecku (48,4 %), v Chorvátsku (52,4 %) a Grécku (55,6 %). Slovensko s podielom 59,5 % sa umiestnilo v rámci Európy ako 11. najnižší štát.

Oproti tomu miera nezamestnanosti v európskom porovnaní za december 2011 podľa údajov Eurostatu (2012b) bola najnižšia v Nórsku (3,3 %), v Rakúsku (4,1 %) a Holandsku (4,9 %); najvyššia v Španielsku (23,2 %), Grécku (21 %), Írsku (14,7 %). Slovensko malo 8. najvyššiu nezamestnanosť (14,1 %) v Európe. Pre zaujímavosť, Turecko s najnižšou mierou zamestnanosti v Európe malo mieru nezamestnanosti iba 8,3 %.

Divinský, Popjaková (2007) upozorňujú, že domáci pracovný trh generoval pre svojich občanov v rokoch 2000 – 2006 iba 45 % nových pracovných príležitostí, zvyšok sa konštituoval v zahraničí.

Je dobré si uvedomiť, že v posledných rokoch prirodzené mechanizmy otvoreného trhu práce nemajú tendenciu generovať pracovné miesta vo zvýšenej miere, pričom výška nezamestnanosti tento jav neodráža dostatočne najmä kvôli:

  • úprave metodiky jej vypočítavania;
  • uplatňovaniu rôznych nástrojov Aktívnych opatrení na trhu práce;
  • predlžovaním vzdelanostnej trajektórie mladých ľudí;
  • pracovnou emigráciou a pracovnou mobilitou do zahraničia;
  • úpravou dĺžky rodičovskej dovolenky ap.

Graf 1 Vývoj obyvateľstva SR podľa základných vekových skupín v rokoch 1950 – 2030

Vývoj obyvateľstva SR podľa základných vekových skupín v rokoch 1950 – 2030

Zdroje: Historická ročenka ČSSR (do roku 1980), Sčítanie obyvateľov, domov a bytov. Prognózy 2008 až 2060: Eurostat, Statistics in focus 72/2008 (Bodnárová et al., 2010, s. 21).

Z grafu vyššie vidno, ako by mal počet ľudí v produktívnom veku na Slovensku ubúdať, čo vytvára priestor pre znižovanie miery nezamestnanosti.

Rozhodujúce však bude, ako sa zároveň s tým bude meniť dynamika tvorby a zániku pracovných miest na trhu práce. Skúsme preto preskúmať túto otázku.

3 Predpokladaný vývoj kompatibility obyvateľstva s trhom práce

Futurológia predstavuje vedu o budúcnosti. Predstavuje významný nástroj preorientácie ekonomiky, spoločnosti a civilizácie smerom do budúcnosti a umožňuje inkorporovanie dlhodobých časových horizontov do politického rozhodovania. Medzi aktivity zaoberajúce sa budúcnosťou patria rôzne štúdie o budúcnosti, predvídania, prognózy, predikcie, projekcie atď. (Klinec, 2010a).

Najznámejšie futurologické teoretické koncepcie, s ktorými sme sa stretli a ktoré nám môžu poskytnúť odpoveď na otázku budúceho vývoja trhu práce, sú: teória prechodu k postindustriálnej spoločnosti, teória prechodu k informačnej spoločnosti, teória vytvárania znalostnej spoločnosti, teória vytvárania civilizácie Tretej vlny. Vznikli v rôznych vedných disciplínach, no v zásade našu otázku zodpovedajú veľmi podobným spôsobom.

V posledných storočiach histórie ľudstva vieme vymedziť tri stupne civilizačného vývoja spoločností:

  1. agrárna spoločnosť,
  2. industriálna spoločnosť,
  3. nastupujúca informačná spoločnosť.

Každá z týchto etáp má svoje charakteristiky, ktoré výrazne vymedzujú usporiadanie spoločnosti, charakter hospodárstva a trhu práce, charakter rodiny a fertilného správania, významnosť náboženstva a rôznych ideológií, atď.

Toffler, Tofflerová (1996) nazvali tieto tri stupne civilizačného vývoja troma vlnami.

To, v akej fáze civilizačného vývoja sa konkrétna spoločnosť nachádza, spravidla determinuje jej životnú úroveň – stupeň blahobytu.

Celosvetové zmeny, ktoré v súčasnej dobe pretvárajú celú civilizáciu, sú podľa Klinca et al., 2009) prejavom zanikania industriálnej spoločnosti a vytvárania novej informačnej spoločnosti.

Pre tieto stupne vývoja je aj charakteristické neustále zvyšovanie nárokov na mentálnu výbavu jedincov pre uplatnenie sa na trhu práce. Zatiaľ čo v agrárnej spoločnosti sa dokázal uplatniť aj analfabet, pri prechode z industriálnej do informačnej spoločnosti hovoríme o potrebe zvyšovať mieru tzv. počítačovej gramotnosti a o potrebe celoživotného vzdelávania.

„Proces informatizácie je spojený s radikálnou transformáciou trhu pracovných síl, ktorá ovplyvňuje zmenu dopytu a ponuky po množstve, štruktúre a kvalifikácii pracovnej sily v každej krajine sveta. Väčšina ekonomík sveta má však s premenou trhu pracovnej sily stále väčšie problémy“ (Klinec, 2010b, s. 11).

Pre nás je dôležité zdôrazniť, ako informačná spoločnosť ovplyvňuje charakter trhu práce:

  1. Nahradzovanie nízkokvalifikovanej pracovnej sily strojmi. Môžeme si to ilustrovať na príklade, že zatiaľ čo socializmus vo svojich prvých rokoch mohol dať každému lopatu do ruky a zapojiť ho do hospodárskeho rastu, v súčasnosti aj naďalej prebieha nahrádzanie takejto práce strojmi, pričom vývoj, výroba a prevádzka týchto strojov je často ekonomickejšia ako potravinové a mzdové zabezpečenie množstva manuálnych robotníkov a zároveň je výkonnosť týchto strojov spravidla vyššia. Ďalej tu dochádza k javu, že mnoho administratívnych pracovníkov je nahrádzaných počítačovými systémami. Časť pracovných síl zo zaniknutých pracovných miest sa podľa Kellera (2010) presunie do oblasti služieb.
  2. Vyžadovanie vysokokvalifikovanej pracovnej sily na trhu práce. Charakteristickou črtou tu je celoživotné vzdelávanie. Keďže technický rozvoj je veľmi dynamický, tak aj menej kvalifikované pracovné pozície (napr. automechanik, stavbár, ap.) sa musia neustále oboznamovať s novými technológiami a produktmi a implementovať toto poznanie v praxi.

Bližšie sa týmito fenoménmi zaoberajú napr. Klinec et al. (2009), Keller (2005, 2010), Toffler, Tofflerová (1996), Staněk (2009), Rievajová (2009), Klinec (2010b).

Z uvedeného je pravdepodobné, že generovanie pracovných miest prirodzeným trhom by malo mať skôr klesajúcu tendenciu. A tiež, že na trhu práce informačnej spoločnosti ubúdajú pozície pre nízkokvalifikovanú, resp. nekvalifikovanú pracovnú silu, a tak tá ostáva mimo neho – odkázaná na sociálnu pomoc.

4 Najviac ohrozené skupiny v dôsledku zmien charakteru trhu práce

Všetky analýzy v SR jednoznačne dokladajú, že nezamestnanosť, a predovšetkým dlhodobá nezamestnanosť, sa najsilnejšie spája s nekvalifikovanou pracovnou silou, ktorá ukončila prípravu na povolanie s nízkym stupňom vzdelania. (Bodnárová et al., 2006).

Z dotazovaných poberateľov dávky v hmotnej núdzi, ktorí ju poberali v dôsledku straty zamestnania, až 46,3 % respondentov uviedlo, že boli prepustení pre nadbytočnosť (Bednárik et al., 2005).

„Kým v roku 2000 sa nižšie stupne vzdelania podieľali na dlhodobo nezamestnaných približne 70 %, v roku 2005 to už bolo takmer 80 %. Zo 180 883 dlhodobo nezamestnaných bolo 10 972 s neukončenou základnou školou, 68 418 so základným vzdelaním a 56 059 s učňovskou školou“ (Bodnárová et al., 2006, s. 25).

V roku 2008, z hľadiska vzdelania, najvyššiu špecifickú mieru zamestnanosti dosiahli osoby s vysokoškolským vzdelaním (nad 80 %) a naopak, osoby so základným vzdelaním mali špecifickú mieru zamestnanosti len na úrovni 16,3 %. To znamená, že z celkového počtu obyvateľov vo veku 15 – 64 rokov so základným vzdelaním pracovalo približne 16 % (Rievajová, 2009).

„Svet sa rozdelil na krajiny, ktoré sú schopné sa na túto zmenu adaptovať, na krajiny, ktoré majú problém s adaptovaním sa na túto zmenu a na krajiny, ktoré sa adaptovať na túto zmenu nie sú schopné“ (Klinec et al., 2009). Rozhodujúcim kritériom sa zdá byť vzdelanostná úroveň a miera mentálnej vybavenosti jednotlivých populácií.

Esping-Andersen (podľa: Crepaz, 2001) sumarizuje, že nové označenia pre „outsiderov“ a „stroskotancov“ [losers] vznikli v celej Európe. Nemci hovoria o dvoj-tretinovej spoločnosti; Dáni vravia o A-tíme (víťazi), B-tíme (porazení) a tiež o C-tíme (úplne marginalizovaní). Francúzsko sa stalo spoločnosťou dvoch rýchlostí. Briti majú svoju „underclass“.

Na Slovensku hovoríme o marginalizovaných alebo znevýhodnených skupinách, sociálnom vylúčení ap. Pričom táto množina sa zo značnej časti prekrýva s rómskym etnikom.

Podľa výskumu Poppera et al. (2009) sa v trvalom pracovnom pomere v skupine 16 a viac rokov nachádzalo iba 16,6 % Rómov (26,5 % rómskych mužov a 7,2 % rómskych žien). Medzi SZČO či podnikateľov sa zaradilo 2,7 % rómskych mužov 0,5 % rómskych žien. Na dôchodku bolo 7,9 % a status študenta malo 1,6 %. Podľa odhadov miera rómskej zamestnanosti nedosahuje ani 30 %.

V rómskych osadách sa miera zamestnanosti často rovná alebo sa blíži k nule. Výrazná je tu tiež orientácia na sivú alebo čiernu ekonomiku (Jakoubek, Hirt, 2008).

Podľa zistení reprezentatívneho výskumu (Popper et al., 2009) má 23,7 % Rómov neukončené základné vzdelanie a 41,2 % má ukončené iba základné vzdelanie. Nemalá časť rómskeho etnika je dokonca negramotná (Filadelfiová et al., 2006).

Marcinčin, Marcinčinová (2009) odhadujú výpadok na HDP Slovenska v dôsledku exklúzie Rómov na úrovni 7 % až 11 %.

Zásadný problém v miere kompatibility ľudí v produktívnom veku s trhom práce je, že nielen na Slovensku dochádza k nasledujúcim dvom javom:

  1. Zatiaľ čo informačná spoločnosť vyžaduje flexibilných, vzdelaných a počítačovo zručných ľudí, tí páchajú „demografickú samovraždu“ (viac o tomto trende napr. Hašková, 2009; Potančoková, 2009; Pilinská, 2005).
  2. Na druhej strane ľudia, ktorí sú v tomto smere ťažšie uplatniteľní, početne rastú. Stávajú sa často nezamestnateľnými a celá ich existencia aj s ich početnejším potomstvom je stále väčšou záťažou pre pracujúcich. Napr. Bednárik et al. (2005) uvádzajú, že až 27,3 % respondentov z poberateľov dávky v hmotnej núdzi uviedlo, že príčinou absencie kontaktu s trhom práce bola materská a rodičovská dovolenka.

Javy, ktoré môžeme pozorovať ako na zmenšenom modeli na Slovensku, v skutočnosti prebiehajú globálne na celom svete. Vlastníci kapitálu, ktorému padli hranice, sa rozhodujú, kde vytvoria pracovné miesta. Rievajová (2009) referuje o prieskume, ktorý robila Nemecká priemyselná a obchodná komora v Münsteri medzi nemeckými podnikateľmi. Prieskum zistil, že až pre 90 % podnikateľov sú najvyšším motivačným kritériom nízke pracovné náklady. Investori teda uprednostňujú nízke náklady na pracovnú silu, čím vzniká tlak na mzdy, ale aj na odvodové a daňové zaťaženie, z čoho je financovaný sociálny štát.

Keller (2010) tento jav poeticky popisuje ako narastanie asymetrie moci medzi kapitálom, ktorému narástli krídla, a prácou, ktorej okovy sa stali ťažšími. Zároveň však upozorňuje, že v súčasnosti neexistuje žiadna inštancia, ktorá by bola schopná narastaniu tejto asymetrie čeliť.

„V rámci globálnej ekonomiky sa tak vytvorila jedna celistvá štruktúra, kde patria pracovné sily participujúce na chode globálnej ekonomiky, zatiaľ čo pracovné sily, ktoré neparticipujú na chode globálnej ekonomiky, sa stávajú neustále narastajúcim bremenom ekonomík jednotlivých štátov“ (Klinec, 2010b, s. 17).

Tento vývoj bude zrejme aj vplývať na vývoj charakteru sociálneho štátu. Zatiaľ čo plne integrovaní ľudia v informačnej spoločnosti budú zrejme prevažne požadovať redukciu sociálnej solidarity, aby sa vyhli podpore tých, ktorí sú dlhodobo na tejto solidarite závislí. Keller (2010) snahu o redukciu sociálneho štátu pripisuje aj nárastu egoizmu a individualizmu v hodnotách príslušníkov informačnej spoločnosti.

Staněk (2009) poukazuje na paradox, že napriek všetkým stimulačným opatreniam, konjukturálnemu pozitívnemu vývoju, dlhému obdobiu hospodárskeho rastu (aspoň formálnemu) sa nepodarilo v Európskej únii vyriešiť problém nezamestnanosti. Dôraz na paradox je v tom, že demografický vývoj vo všetkých európskych krajinách vykazuje radikálny pokles počtu ľudí do 18 rokov a teda aj dochádza k znižovaniu počtu ľudí novonastupujúcich do pracovného procesu.

Ako hlavné determinanty súčasnej hospodárskej krízy vo svete tak môžu predstavovať práve dve tendencie:

  1. zefektívňovanie výroby a tým redukcia počtu pracovných síl; zároveň dopyt po čo najviac kvalifikovanej pracovnej sile;
  2. kvantitatívny vzostup takých skupín, ktoré sú v tomto novom pracovnom systéme ťažko uplatniteľné.

Rievajová (2009) považuje relatívne lacnú kvalifikovanú pracovnú silu ako komparatívnu výhodu Slovenska za dočasnú výhodu. Preto požaduje väčšiu podporu výskumu, inovačnej aktivity, rozvoj školstva a jeho pozdvihnutie na vyššiu kvalitatívnu úroveň. Nové myšlienky, tvorivé schopnosti, vysoká produktivita práce sú podľa nej tie atribúty, ktoré prilákajú zahraničný kapitál.

Tu považujeme za dôležité upozorniť, že takéto atribúty vyžadujú vysokú náročnosť na mentálnu výbavu jednotlivcov. A na týchto jednotlivcov pôsobia push a pull migračné faktory, ktoré často spôsobujú, že dotyční odchádzajú za mnohonásobne vyššími mzdami a možnosťami realizácie do zahraničia.

5 Zhrnutie

Už v súčasnosti existujú náznaky o neúplnej kompatibilite populácie Slovensku s trhom práce. Naznačujú to najmä nasledovné skutočnosti:

  1. Aj napriek relatívne nízkej cene práce v porovnaní s ostatnými členskými štátmi eurozóny, má Slovensko relatívne vysokú mieru nezamestnanosti.
  2. Zo štatistických údajov NBS (2012) o zahraničných investíciách vyplýva, že tie nejdú predovšetkým do miest, kde je oficiálne najväčšia ponuka práce (najvyššia miera evidovanej nezamestnanosti), ale idú predovšetkým do miest s najnižšou mierou nezamestnanosti.
  3. Dlhodobá nezamestnanosť sa spája najmä s nízkou alebo žiadnou kvalifikáciou, čo sú znaky, ktoré sa výrazne prekrývajú s rómskym etnikom, ktoré nedosahuje mieru zamestnanosti ani 30 %.

Pokiaľ ide o pravdepodobný vývoj v budúcnosti, tak podľa identifikovaných megatrendov môžeme predpokladať, že miera nekompatibility populácie s trhom práce sa bude zvyšovať. Megatrendy sú totiž nasledovné:

  1. Narastá dopyt po vysokokvalifikovanej práci.
  2. Vysokokvalifikovaní odborníci Slovenska sa často orientujú na trhy s vyššími zárobkami, kam aj migrujú.
  3. Klesá dopyt po nekvalifikovanej a nízkokvalifikovanej práci.
  4. Miera fertility je vyššia u ľudí s nižšou mierou participácie na trhu práce, s nižšou mierou vzdelanosti, pričom možno predpokladať, že medzigeneračne nedôjde k potrebnému kvalifikačnému vzostupu.

Hlavným determinantom znížených šancí uplatnenia sa na trhu práce, či už v súčasnosti alebo v budúcnosti, predstavuje neprimerané vzdelanie, ktoré môže byť príliš nízke, alebo zameraním nevhodne orientované. Najrizikovejšou skupinou však ostáva nízka kvalifikácia a miera rizika tohto determinantu sa v budúcnosti bude zrejme iba posilňovať.

Zoznam bibliografických odkazov

BEDNÁRIK, Rastislav et al. 2005. Zmeny v systéme pomoci v hmotnej núdzi a ich dosah na sociálno-ekonomickú situáciu občanov v hmotnej núdzi a ich integráciu na trh práce. Bratislava : Stredisko pre štúdium práce a rodiny, 2005 [cit. 2011-01-10]. 133 s. URL: <http://www.sspr.gov.sk/texty/File/pdf/2005/eneke/Zmeny_v_systeme_pomoci.pdf>.

BODNÁROVÁ, Bernardína at al. 2006. Medzigeneračný prieskum podmienok života rodín, [online]. Bratislava : Inštitút pre výskum práce a rodiny, 2006-12 [cit. 2009-03-14]. 84 s. URL: <http://www.sspr.gov.sk/texty/File/vyskum/2006/Gerbery/Prieskum_podmienok.pdf>.

BODNÁROVÁ, Bernardína et al. 2010. Východiská a výzvy pre vypracovanie štátnej rodinnej politiky : Záverečná výskumná správa. Bratislava : Inštitút pre výskum práce a rodiny, 2010-02 [cit. 2010-12-09]. 149 s. URL <http://www.sspr.gov.sk/texty/File/vyskum/2009/Bodnarova/Bodnarova-spol.pdf>.

CREPAZ, Markus, M. L. 2001. Veto Players, Globalization and the Redistributive Capacity of the State: A Panel Study of 15 OECD Countries. In: Journal of Public Policy, [online]. Jan. – Apr. 2001, vol. 21, no. 1. [cit. 2012-03-28], p. 1-22. URL: <http://www.jstor.org/stable/4007697>.

DIVINSKÝ, Boris – POPJAKOVÁ, Dagmar. 2007. Koľko Slovákov pracuje v zahraničí? Jeden expertný odhad, [online]. [s.a.]. Forum Statisticum Slovacum, 2007 [cit. 2010-11-16]. 70-76 s. URL: <http://www.infostat.sk/vdc/sk/pris/Divinsky_Popjakova.doc>.

EUROSTAT. 2012a. Employment rate of the age group 15-64 by NUTS 2 regions (tgs00007), [online]. [cit. 2012-05-15]. URL: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/main_tables#>

EUROSTAT. 2012b. Unemployment rate by NUTS 2 regions (tgs00010), [online]. [cit. 2012-05-15]. URL: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/main_tables#>.

FILADELFIOVÁ, Jarmila – GERBERY, Daniel – ŠKOBLA, Daniel. 2006. Správa o životných podmienkach rómskych domácností na Slovensku. Bratislava : Rozvojový program OSN, 2006, [cit. 2011-11-06]. 100 s. ISBN: 80-89263-02-X. URL: <http://www.euractiv.sk/fileadmin/images/FINALNE_sprava_romske_domacnosti_2006.pdf>.

HAŠKOVÁ, Hana. 2009. Fenomén bezdětnosti. Praha : SLON, 2009. 264 s. ISBN 978-80-7419-020-9.

JAKOUBEK, Marek – HIRT, Tomáš (ed.). 2008. Rómske osady na východnom Slovensku z hľadiska terénneho antropologického výskumu : 1999 – 2005. Bratislava : Nadácia otvorenej spoločnosti, 2008. 727 s. ISBN: 978-80-969271-5-9.

KELLER, Jan. 2005. Soumrak sociálního státu. Praha : SLON, 2005. 155 s. ISBN 80-86429-41-5.

KELLER, Jan. 2010. Tři sociální světy. Praha : SLON, 2010. 211 s. ISBN 978-80-7419-031-5.

KLINEC, Ivan – PAUHOFOVÁ, Iveta – STANĚK, Peter. 2009. Nové globálne prostredie, zmena parametrov tvorby a rozdeľovania bohatstva v 21. storočí, [online]. Bratislava : Ekonomický ústav SAV, 2009, [cit. 2012-04-11]. 39 s. URL: <http://www.ekonom.sav.sk/uploads/journals/WP20.pdf>. ISSN 1337-5598.

KLINEC, Ivan. 2010a. Využitie futurologických metód pre politické rozhodovanie, [online]. Bratislava : Ekonomický ústav SAV, 2010, [cit. 2012-04-11]. 103 s. URL: <http://www.ekonom.sav.sk/uploads/journals/WP27.pdf>. ISSN 1337-5598.

KLINEC, Ivan. 2010b. Ekonomická podstata prechodu k informačnej spoločnosti, [online]. Bratislava : Ekonomický ústav SAV, 2010, [cit. 2012-04-11]. 38 s. URL: <http://www.ekonom.sav.sk/uploads/journals/WP26.pdf>. ISSN 1337-5598.

MARCINČIN, Anton – MARCINČINOVÁ, Ľubica. 2009. Straty z vylúčenia Rómov : Kľúčom k integrácii je rešpektovanie inakosti, [online]. 2009-07-02, [cit. 2011-11-05]. 81 s. URL: <http://www.iz.sk/download-files/sk/osf-straty-z-vylucenia-romov.pdf>.

NBS. 2012. Prílev priamych zahraničných investícií do Slovenskej republiky, 2011, [online]. [cit. 2012-05-12]. URL: <http://www.nbs.sk/_img/Documents/STATIST/SPB/PZI/PZI_PRILEV_do_SR_1Q-4Q11.xls>.

PILINSKÁ, Viera [ed.]. 2005. Demografická charakteristika rodiny na Slovensku, [online]. Bratislava : INFOSTAT, 2005 [cit. 2009-03-03]. 67 s. 25-2005-A/10. URL: <http://www.infostat.sk/vdc/pdf/rodina2004.pdf>.

POPPER, Miroslav – SZEGHY, Petra – ŠARKOZY, Štefan. 2009. Rómska populácia a zdrave : Analýza situácie na Slovensku, [online]. Bratislava : PDCS, 2009 [cit. 2011-11-05]. 95 s. ISBN: 978-84-692-5485-1. URL: <http://www.gitanos.org/upload/13/60/Eslovaquia-corrected.pdf>.

POTANČOKOVÁ, Michaela. 2009. Neplnohodnotné matky? Imperatív dobrej matky a participácia matiek maloletých detí na trhu práce. In: Sociologický časopis/Czech Sociological Review, 2009 [cit. 2010-12-03]. Vol. 45, No. 1. s. 61-88. URL: <http://sreview.soc.cas.cz/uploads/a7ecb7b708eaccb4b7696f544d28431ed1da74a2_515_PotancokovaSC2009-1.pdf>.

RIEVAJOVÁ, Eva et al. 2009. Trh práce a politika zamestnanosti. Bratislava : EKONÓM, 2009. 272 s. ISBN 978-80-225-2878-8.

STANĚK, Peter. 2009. Globalizácia, hospodárska kríza a svetový trh práce. In: RIEVAJOVÁ, Eva a kol. Trh práce a politika zamestnanosti. Bratislava : EKONÓM, 2009. s. 100-127. ISBN 978-80-225-2878-8.

TOFFLER, Alvin – TOFFLEROVÁ, Heidi. 1996. Utváranie novej civilizácie : Politika tretej vlny. Bratislava : Open Windows, 1996. 116 s. ISBN 80-85741-15-6.




Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne