Tom Nicholson – Gorila

Gorila od Toma Nicholsona je na prebale označená ako „najočakávanejšia kniha roka“ a toto označenie možno ťažko považovať za prehnané. Pôvodne súdom predbežne zakázaná, pojednávajúca o kauze, ktorá hýbala celým Slovenskom, vyvolala jedni z najväčších protestov od roku 1989.

A výrazne ovplyvnila výsledok predčasných volieb – spracovaná investigatívnym novinárom, ktorý sa osobne pozná s väčšinou aktérov spisu, vysokopostavenými politikmi a predstaviteľmi SIS a ktorý štúdiou a súkromným vyšetrovaním spisu strávil viac ako štyri roky, kniha sa krátko po vydaní musela dotláčať a vo viacerých kníhkupectvách dosiahla prvú priečku v štatistikách predaja. Čo ponúka čitateľovi?

Obal jednoduchý, obsah ťažký

Knihu nakoniec nevydalo vydavateľstvo Petit Press, ale menej známe nakladateľstvo Dixit na základe postúpenej licencie. Grafická podoba knihy je spracovaná jednoducho, v pohodlnom a praktickom mäkkom prebale, na lacnom papieri len so zopár čiernobielymi obrázkami v strede knihy. Grafická úprava mi dokonca pripadá mierne neprehľadná. Gorila však nie je kniha, ktorá by chcela zaujať svojím dizajnom.

Kniha je v zásade útlym dielom, vo formáte A5 má ani nie 200 strán. Treba povedať, že nie je v žiadnom prípade analýzou ani štúdiou, ale, ako nás upozorňuje Nicholson už v úvode, príbehom písaným miestami voľnejšie a zo subjektívneho pohľadu. Nicholson však dodáva, že je presvedčený o tom, že predstavuje hodnoverné svedectvo o slovenskej politike za posledných 10 rokov s „autorskou licenciou na drobné omyly“ (str. 5).

Použité zdroje: spis Gorila i Wikileaks

Nicholson začína zoširoka, v prvej kapitole popisuje, ako ho v roku 1998 zbili neznámi maskovaní muži, ktorí sa označili ako „ruská, nie srbská mafia“, pričom vraj zrejme šlo o príslušníkov SIS. Stručne popisuje vývoj politiky na Slovensku po páde Mečiara a vlastné sklamanie z Dzurindových vlád, ktoré zavŕšilo obdržanie spisu Gorila. Hovorí aj o tom, komu všetkému spis odovzdal, aké vyšetrovania inicioval a ako sa napokon všetko zamietlo pod koberec. Ak bol niekto skutočne naklonený vyšetrovaniu prípadu, boli to ľudia na nižších úrovniach, ktorí boli za svoju aktivitu potrestaní a vyšetrovanie sa tak či tak zastavilo.

Poznámkový aparát a zoznam zdrojov je pomerne široký: okrem spisu Gorila, z ktorého, samozrejme, čerpá, dopĺňa Nicholson údaje z médií tiež citovaním diplomatických depeší amerického veľvyslanectva v Bratislave, ktoré unikli na verejnosť a nachádzajú sa na serveroch Wikileaks.

Výklad spisu je pomerne zjednodušujúci

Najväčšia časť knihy sa venuje rozoberaniu obsahu samotného spisu. Nie je rozčlenená časovo, skôr tematicky. Tu sa Nicholson takmer výhradne obmedzuje na citovanie spisu, takže tomu, kto ho už čítal, neposkytne veľa nových informácií. Tých málo skutočností, ktoré uvádza navyše, už zväčša bolo rozobratých aj na iných platformách.

Javí sa mi, že Nicholsonovi pri popise konaní aktérov spisu chýba nadhľad. Vykresľuje ich pomerne čiernobielo, sústreďuje sa takmer len na ich negatívne črty a veľmi sa nezamýšľa nad širšími súvislosťami. Prakticky vôbec nevysvetľuje, skôr iba popisuje. Zaujímavé by mohlo byť analyzovať psychologické aspekty aktérov, napríklad spôsob, akým si vlastné konanie ospravedlňujú. Haščák v jednom bode podľa Gorily hovorí: „Demokracia je nahovno systém.“ Tvrdí, že bežný volič je hovno, „o ničom nevie, vníma iba absolútny povrch“. On, ako človek o niečo rozhľadenejší, sa preto aspoň snaží systém zmanipulovať vo svoj prospech (str. 68). To sú však otázky pre iné dielo.

Na poslednej kapitole, v ktorej Nicholson rozoberá, čo možno spraviť, vychádza asi najviac najavo, že to nie je žiadny analytik, akademik ani politik. Jeho odpoveď je v podstate jediná: začať sa zaujímať, čo sa deje naokolo a časom sa snáď vybuduje „cnostná minorita“, ktorej sa postupne podarí prevládnuť (str. 188). Jediné riešenie teda vidí v obrode etiky a kultúry národa, nespomína ale bližšie postupy, ako ju dosiahnuť. Treba ale dodať, že to ani nie je cieľom tejto knihy.

Osobne by som prijal na konci knihy nejakú zjednodušenú chronológiu: kedy Gorila prebehla, kedy sa k nej Nicholson dostal, kedy prebiehali vyšetrovania, kedy komu spis odovzdal, poprípade aj popísal vzťahy medzi spomenutými inštitúciami, čo by laickému čitateľovi zjednodušilo orientáciu a bolo by nápomocné aj pre čitateľov zo zahraničia v prípade vydania anglickej verzie knihy.

Záver

Gorila je kauza, ktorá sa raz dostane do učebníc dejepisu a viac ako jedným spôsobom výstižne charakterizuje demokraciu na Slovensku po roku 1989: prepojenie biznisu a politiky, rozkrádanie verejných financií, pasivita a neznalosť masy.

Nicholsonova kniha nie je vyčerpávajúcou analýzou, nie je podrobným prešetrením okolností v spise ani usvedčujúcim dôkazom, je možno viac emotívna ako vecná. V istom zmysle je aj „povrchná“. Nekládla si ale ani za cieľ túto tematiku vyčerpávajúco a podrobne zanalyzovať a toto možno sotva očakávať od prvej knihy popisujúcej akúkoľvek tému. V neposlednom rade treba oceniť aj autorovu odvahu opakovane otvárať túto problematiku. Kniha je písaná úprimne, subjektívne a ľudsky a predstavuje prvé komplexné spracovanie Gorily, na ktoré možno ďalej nadviazať.

Pri ďalšom štúdiu kauzy Gorila sa dajú použiť poznatky mnohých spoločenských vied: práva, ekonómie, politológie, psychológie. Vidím veľa priestoru, kde by na Nicholsonovu knihu mohli nadviazať akademici: od právnych analýz po psychologické aspekty aktérov a bolo by nepochybne prospešné, keby sa niekto týmto otázkam začal venovať.

Zdroj

Zdieľať na Facebooku