Minulý týždeň sa udialo niekoľko vecí, ktoré keď postavíme vedľa seba, vyjde z toho zvláštna rovnica. „Štandardných“ politikov ani „štandardné“ médiá iste nepotešia.
Incident vo vlaku
Hneď v utorok viacero médií prinieslo informáciu z tlačovky Mariána Kotlebu, ktorý zveličene, vychádzajúc z informácií pracovníka železníc, podal informáciu o dvoch incidentoch, ktoré sa v pondelok udiali v medzinárodnom rýchliku na trase Szob – Štúrovo. Ten vážnejší incident mal spočívať v pokuse o skupinové znásilnenie 16-ročnej dievčiny, ktorému zabránil len rýchly zásah „členov vlakovej čaty“.
Na druhý deň v stredu hovorkyňa Krajského riaditeľstva PZ v Nitre Renáta Čuháková uviedla, že nešlo o dotyky sexuálneho charakteru, že sa jej len niekto dotkol, na čo sa dievča zobudilo a vydesilo. Dievčina bola v poriadku, nič jej nechýbalo, nechcela podávať trestné oznámenie, iba cestovať ďalej do Hamburgu.
Hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko Tomáš Kováč doplnil, že nešlo „teda o pokus o znásilnenie, ale o pokus o krádež, ktorý sa odohral možno ešte na území Maďarskej republiky“.
Ľudia sa následne dostali do dilemy, komu veriť? Kotlebovi alebo Kaliňákovým hovorcom? Kotleba zjavne zveličoval, čo je však pre politiku úplne bežné, polícia na druhej strane celú vec z rovnako politických pohnútok banalizovala.
Či išlo o pokus o znásilnenie alebo o pokus o okradnutie, v každom prípade to vypovedá o tom, že cestovať vo vlaku nemusí byť bezpečné a to je podstata. Čo je ale tiež podstatné, bol to jeden z ktovie koľkých prípadov, kedy bol spáchaný priestupok alebo trestný čin, pričom do žiadnych štatistík o kriminalite sa nedostane. Lebo obeť nechcela prerušiť svoju cestu do Hamburgu tým, že bude strácať čas podávaním trestného oznámenia a čakať kto vie ako dlho na ďalší nie zrovna lacný vlak. A na takéto deravé štatistiky o kriminalite vo vlakoch sa odvoláva aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.
Namiesto podstaty – problém kriminality – sa riešilo obrusovanie zveličeného príbehu. Na základe toho sa rádio Slovensko venovalo celé stredajšie doobedie téme hoaxov a zdôrazňovalo tézu, že je dôležité veriť „mienkotvorným médiám“ a nie tým zlým konšpiračným webom. Po zveličených tvrdeniach politicky korektných politikov by ste samostatnú reláciu o hoaxoch čakali márne.
Pomočený a pálený preklad koránu
Ďalšia udalosť, ktorá minulý týždeň začala zapĺňať obsah správ, bolo video, ktoré natočila mladá žena ako svoj odpor proti moslimom a islamizmu. Vo videu, kde na pozadí bola slovenská vlajka, sa vymočila na preklad koránu a následne ho podpálila. Video bolo sprevádzané aj prostorekými vyhrážkami.
Pre Ružomberčanku si prišla v piatok NAKA a bola obvinená zo súbehu viacerých trestných činov.
Niektorými odborníkmi či diskutérmi bola Sheila obvinená aj z toho, že svojím videom provokuje islamských teroristov, ktorí tak môžu byť motivovaní urobiť z pomsty nejaký teroristický útok na Slovensku. Video sa šíri a je prekladané do ďalších jazykov.
Čo je zaujímavé, tento patologický prejav v podobe hanobenia náboženstva a obnažovania sa mladej Ružomberčanky vykazuje podobné črty s prejavmi hnutí FEMEN či skupiny Pussy Riot.
Okrem toho existujú „umelecké diela“ ako Piss Christ, ktoré spočíva v tom, že Ježiš na kríži je ponorený v moči amerického fotografa Andresa Serrana. Dielo bolo vystavované minimálne vo Francúzsku, pričom autor kriminalizovaný nie je.
Zakladateľka Femenu Inna Shevchenko sa dostala (ako inšpirácia) na známku Francúzskej republiky.
Zatiaľ čo členky punkovej skupiny Pussy Riot boli nominované na Sacharovovu cenu od Európskeho parlamentu za slobodu myslenia, v tej istej Európskej únii hrozí mladej Ružomberčanke 6 rokov basy. Pripomeňme, že v „diktátorskom“ Rusku tri členky Pussy Riot poslal súd za mreže na 2 roky.
Uvidíme, či aj mladá Sheila z Ružomberka bude najbližšie nominovaná na Sacharovovu cenu zo strany Európskeho parlamentu alebo či ju pri poštových zásielkách budeme olizovať ako poštovú známku, ale odpoveď už isto všetci poznajú.
Hazard v Bratislave stopku nedostal
Štvrtok nášho predmetného týždňa bol plný vášne. Zastupiteľstvo hlavného mesta Slovenska malo hlasovať za VZN, ktoré pripravilo mesto na základe najväčšej petície v dejinách Bratislavy. Takmer každý tretí bratislavský volič podpísal petíciu za celoplošný zákaz hazardných hier v Bratislave. Petíciu podpísalo viac ľudí, ako je počet všetkých voličov všetkých poslancov mestského zastupiteľstva.
Na to, aby VZN prešlo, je potrebná trojpätinová väčšina prítomných poslancov. Hádky trvali 13 hodín. Za hlasovalo 24, zdržalo sa 5 poslancov a nehlasovalo 12. Chýbal tak jeden hlas. Ľudí najviac naštvalo to, že predtým poslanci petíciu jednohlasne prijali a poverili mesto, aby pripravilo VZN o celoplošnom zákaze hazardu na základe výsledkov petície. Taktiež všetci poslanci petíciu o úplnom zákaze hazardu podpísali.
Ľudia si vysvetľujú tak vehementné otočenie niektorých poslancov korupciou a pýtajú sa, koľko tisíc „argumentov položených na stôl“ ich presvedčilo zmeniť názor.
Zoznam poslancov, ktorí prijatie VZN zablokovali, má už aj vlastnú Facebookovú stránku.
Nie je ani tak podstatné, či je niekto za plošný zákaz herní alebo nie. Mnohých ľudí naštvalo, že títo poslanci otočili, a tiež, že tak silný petičný hlas, ktorý nemá v Bratislave obdobu, spláchli títo poslanci úplne do záchoda. Bežný človek tak nemôže ovplyvniť ani smiešnu malú komunálnu politiku? Čo človek vlastne zmôže a čo v tomto systéme vlastne znamená?
Za napádanie zamestnankyne stiahnutý z pracovnej skupiny, za facebookový status okamžitá výpoveď
Ešte týždeň dozadu vyzvali dvaja poslanci Bratislavského samosprávneho kraja jeho župana Pavla Freša, aby odvolal z úradu riaditeľa odboru investičných činností, správy majetku a verejného obstarávania BSK Jána Keselého.
Reagovali tak na incident, ktorý sa stal v decembri v bratislavskom Divadle Aréna, kde Ján Keselý mal fyzicky napadnúť ekonomickú riaditeľku divadla Zdenku Bothovú. O incidente napísal v liste adresovanom samotnému predsedovi BSK Pavlovi Frešovi riaditeľ divadla Juraj Kukura. Pričom nemalo ísť o prvý prípad, čo Keselý prekročil mieru slušnosti a korektnosti, ako sa má správať k podriadeným zamestnancom.
Na odbore investičných činností, správy majetku a verejného obstarávania sa točia obrovské milióny a Keselý je blízky človek Pavla Freša. Tento týždeň došlo k uzavretiu celej kauzy. Župan Frešo za tieto incidenty odvolal Keselého z pracovnej skupiny.
Aby to nebolo málo cynické, tak o tejto kauze primitívneho násilia sa hovorilo na piatkovom krajskom zastupiteľstve v poslednom bezvýznamnom bode „Rôzne“. Na úvod bol zaradený „mimoriadny bod“ Program boja proti extrémizmu.
A aby to bolo ešte cynickejšie, tak týždeň pred tým (10. 2.) prepustili pracovníka Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a väzby v Ilave za zverejnenie statusu proti Danielovi Lipšicovi. Čo bolo jeho zločinom? Na Facebook napísal: „škoda, že mali pištole len na vodu“ a pod to dal odkaz na článok o Danielovi Lipšicovi, ktorého pred škôlkou v Bratislave v daný týždeň postriekali vodou s vodnými pištoľami štyria zamaskovaní muži.
Za verbálne násilie, ktoré smerovalo k násiliu fyzickému namiesto okamžitého odvolania z funkcie je táto osoba iba „stiahnutá z pracovnej skupiny“. A za bezvýznamný status na Facebooku okamžité prepustenie. Rovný a rovnejší. Trestanie hodné demokracie 21. storočia?
A čo sa daný týždeň dialo vo „veľkej“ politike?
Opozícia chcela odvolať premiéra Róberta Fica za kauzu ohľadne nových cien elektrickej energie. Prvá parlamentná schôdza bola prerušená, lebo poslanec Igor Matovič porušil pomerne vedome a úmyselne nový rokovací poriadok tým, že používal vizuálnu pomôcku.
Na druhý deň prišiel premiér s tlačovkou, že Igor Matovič sa dopustil pomaly medzinárodného škandálu kvôli tomu, že na vizuálnej pomôcke použil ženu-dôchodkyňu, ktorá je už tri roky mŕtva. Premiér Fico sa tak z dôvodu dramatizácie celej situácie telefonicky ospravedlnil rodine, ako aj českému premiérovi Sobotkovi a odmietol byť prítomný celý čas na svojom odvolávaní.
Vo štvrtok prišiel Matovič s tým, že keď kvôli ospravedlneniu telefonoval ráno so synom zosnulej, ten mu povedal, že je mu jedno, kto tú fotku používa a v podstate mu poprial, aby mu to dobre dopadlo a nech s tým na Slovensku urobí poriadok.
Igor Matovič čítal z prepisu rozhovoru so synom zosnulej, čiže telefonát bol zjavne nahrávaný. Nevšimol som si, že by sa niekto pozastavil pri tom, že Matovič nahráva snáď každý jeden rozhovor, aby ho následne využil, ako a kedy sa mu hodí.
Celý týždeň vo vrcholovej politike bol prekrytý irelevantným teátrom ohľadne ilustračného obrázku na vizuálnej pomôcke, ktorá v NR SR po novom nemala čo hľadať.
Politici a médiá: fabrika na „extrémistov“
Toto všetko poskytol jeden jediný týždeň. Niekoľko vážnych príkladov dvojitého metra, ignorácia priameho hlasu občanov a bezvýznamné divadlo medzi premiérom a opozičným poslancom.
- Ľudia sú každý týždeň konfrontovaní s tým, ako sú za vážne prešľapy v politike, ktoré reálne poškodzujú záujmy ľudí a spoločenské dobro, tieto gorily premiestňované z jednej pozície na inú. Navonok sa to prezentuje ako zadosťučinenie. To vytvára pocit frustrácie z nespravodlivosti.
- Do toho sú úplne ignorované hlasy verejnosti, čo vytvára pocit bezmocnosti.
- Vo veľkej politike sa miesto riešenia reálnych problémov riešia absurdity ako naťahovanie sa o ilustračný obrázok. Tým ľudia začínajú vnímať celý systém ako neschopný a podradný.
- A popri tom všetkom sa objavujú náznaky teroru typického pre totalitné zriadenia. Ostro sa zasahuje proti ľuďom prejavujúcim nejaké známky konštruktu zvaného „extrémizmus“, ktorý sa začína zúfalým ľuďom javiť ako východisko. Ak pre nič iné, tak aspoň z pomsty.
Bežní ľudia začínajú byť stále viac a viac zhnusení. Výsledkom je, že začínajú robiť presný opak toho, k čomu ich vedú reprezentanti tohto pre nich chorého systému a „mienkotvorné“ médiá. Jeden extrém budú nahrádzať opačným.
Ide síce o logickú faláciu, či mentálnu skratku, ktorá je skôr spájaná s nižšou racionalitou, no je zaujímavé, že takto absurdným myslením trpia aj ľudia, u ktorých by ste to možno nečakali.
Napr. bývalý poslanec NR SR za SaS a súčasný poslanec Bratislavského zastupiteľstva Martin Chren otvorene deklaruje, že Alianciu za rodinu považuje za morálny kompas: „kamkoľvek ukáže, treba ísť opačným smerom“. K tomu pod daný status Oľga Pietruchová (tajomníčka výboru pre rodovú rovnosť) dodáva, že sa orientuje presne rovnako.
Aj celé masy voličov sa začínajú správať presne rovnako: sú proti všetkému, čo vládnuce vrstvy a dominantné médiá chcú a začínajú byť za to, čoho sa tak veľmi obávajú. A tak by ma zo zvedavosti zaujímalo, koľko ľudí dokážu pretvoriť na „extrémistov“ svojou svedomitou a vytrvalou prácou „štandardní“ politici a médiá za jeden jediný týždeň.
Zdroje fotiek: TASR, ladygeekgirl, TASR
Zdieľať na Facebooku