Rozsah participácie nástrojov sociálnej politiky sprevádzajúci reprodukčné správanie obyvateľov v závislosti od ich sociálno-ekonomického statusu

V tomto článku preskúmame, akým rozsahom sa podieľa sociálny štát (v tomto prípade najmä systém sociálneho zabezpečenia na Slovensku) na reprodukčnom správaní obyvateľstva v kontexte sociálno-ekonomického postavenia obyvateľstva. Túto komparáciu zastrešíme teóriou racionálnej voľby a teóriou spotrebného správania.

2 Modelové prípady podľa sociálno-ekonomického postavenia

Keďže budeme pojednávať o sociálno-ekonomickom postavení jednotlivcov a skupín, musíme si tento pojem zoperacionalizovať. Pre účely tejto komparácie bude najvhodnejšie použiť také delenie, ktoré zohľadňuje práve nastavenie nástrojov sociálnej politiky. Za hlavnú deliacu čiaru tu budeme považovať hranicu stavu hmotnej núdze. Pričom tak vytvoríme tri prípady reprodukčných párov:

1. páry nachádzajúce sa stabilne a dlhodobo v hmotnej núdzi;
2. páry, ktoré sa nachádzajú v blízkosti hranice hmotnej núdze, prípadne okolo nej počas života oscilujú;
3. a páry, ktoré sú stabilne nad hranicou hmotnej núdze vzdialení, zhruba niekde medzi príjmovým mediánom a priemerom spoločnosti.

Pri týchto modelových prípadoch rozanalyzujeme možnosti prijímania rôznych finančných benefitov, a to v závislosti na ich reprodukčnom správaní od bezdetnosti po väčšie množstvo detí. Pracovať budeme s adekvátnou legislatívou účinnou k aprílu 2012. Keďže legislatíva sociálneho zabezpečenia obsahuje vysoké množstvo premenných, zameriame sa iba na tie podstatné a od ostatných budeme abstrahovať.

2.1 Spolužitie ľudí nachádzajúce sa stabilne v hmotnej núdzi

Typickým prípadom takejto situácie sú Rómovia žijúci v osade. Preto by tu bolo možno žiaduce zohľadňovať aj niektoré kultúrne špecifiká Rómov, no od toho budeme abstrahovať.

V tomto prípade je typické, že muž aj žena sú dlhodobo mimo formálneho otvoreného trhu práce. Ich príjem z oficiálnej zárobkovej činnosti sa tak rovná nule. Životné minimum pre túto dvojicu predstavuje 322,25 €. Nemajú deti a podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov majú nárok na nasledovné:

• základná dávka v hmotnej núdzi pre dvojicu bez detí: 105,2 € mesačne;
• príspevok na bývanie v sume 89,2 € mesačne;
• príspevok na zdravotnú starostlivosť: 2 × 2 € mesačne;
• v prípade aktivizácie majú nárok na aktivačné príspevky: 2 × 63,07 €.

„Aktivizovať sa“ znamená v prvom rade spolupracovať s ÚPSVaR-om pri hľadaní zamestnania a k tomu, buď si zvyšovať kvalifikáciu, alebo vykonávať menšie služby pre obec alebo samosprávny kraj. Tiež príspevok na bývanie vyžaduje splnenie istých kritérií.

Keď to zhrnieme, získavame niekoľko možných scenárov výšky finančných benefitov zo systému sociálnej pomoci pre túto dvojicu. Uvádzame niektoré z nich:

1. bez aktivizácie obidvoch a s nesplnením podmienok na príspevok na bývanie: 109,2 €;
2. bez aktivizácie obidvoch, so splnením podmienok na príspevok na bývanie: 198,4 €;
3. obaja aktivizujúci sa a so splnením podmienok na príspevok na bývanie: 324,54 €.

Vidíme, že bez aktivizácie by táto dvojica nemala nárok ani na životné minimum. Dvojica sa s tým môže uspokojiť, môže si zadovážiť prostriedky z neformálneho trhu práce alebo pomocou kriminálnej činnosti alebo sa môže aspoň jeden z nich aktivizovať.

A teraz porovnáme situáciu tejto dvojice počas reprodukčného správania.

Žena otehotnie. Od 4. mesiaca, ak pravidelne navštevuje tehotenskú poradňu, má nárok na navýšenie základnej dávky v hmotnej núdzi o 13,5 € mesačne. Dieťa sa narodí. Po 28. dni od narodenia dieťaťa môže dôjsť k vyplateniu jednorázového príspevku pri narodení dieťaťa (151,37 €) a príplatku k príspevku (678,49 €), ktorý je poskytovaný na prvé 3 deti.

Ďalej vzniká nárok na rodičovský príspevok v sume 194,70 € mesačne do troch rokov veku dieťaťa, prípadne do šiestich rokov dieťaťa v prípade jeho nepriaznivého zdravotného stavu. O sumu rodičovského príspevku sa zníži dávka v hmotnej núdzi. Navyše majú ešte nárok na prídavok na dieťa vo výške 22,54 € mesačne.

Neskôr, pokiaľ dieťa plní povinnú školskú dochádzku, sa nárok na dávku v hmotnej núdzi navýši o ďalších 17,2 € mesačne. A tiež, pokiaľ príjem rodiny nedosahuje životné minimum, vzniká nárok na dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením podľa zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Táto dotácia je vo výške maximálne 1 € za stravovací deň, v ktorom sa dieťa zúčastnilo výchovného a vzdelávacieho procesu v materskej škole a na vyučovaní v základnej škole a odobralo stravu, obed alebo iné jedlo.

Štátna sociálna podpora (rodičovský príspevok a prídavok na dieťa) tak zabezpečí pravidelný mesačný príjem do rodiny s malým dieťaťom v sume 217,24 €. Pomoc v hmotnej núdzi pre túto dvojicu s dieťaťom predstavuje 157,6 €, k tomu 3 príspevky na zdravotnú starostlivosť, príspevok na bývanie 89,2 € a do jedného roku dieťaťa aj 13,5 €, pokiaľ sa dieťa zúčastňuje na pravidelných prehliadkach pediatra. Spolu 266,3 €. Rodičovský príspevok 194,7 € sa považuje za príjem a o túto sumu sa pomoc v hmotnej núdzi zníži. Zároveň dôjde k navýšeniu o prídavok na dieťa vo výške 22,54 €.

Príjem rodiny tak spolu predstavuje 288,84 € bez akejkoľvek podstatnej reciprocity. Ak by sa jeden z rodičov aktivizoval, alebo by spĺňal nárok na ochranný príspevok, pomoc v hmotnej núdzi by sa navýšila o 63,07 €, teda spolu na 351,91 €. Pre porovnanie, výška čistej minimálnej mzdy je 283,38 €. Ak by obaja rodičia pracovali na plné úväzky za minimálnu mzdu, zarobili by v čistom spolu 566,76 €.

Za predpokladu, že nespĺňajú nároky na príspevok na bývanie (napr. preto, lebo žijú v nelegálnej osade bez popisného čísla), ich pomoc v hmotnej núdzi (157,6 € + 3 × 2 € + 13,5 €) je nižšia ako suma rodičovského príspevku (194,7 €). Preto by ich príjem tvoril iba rodičovský príspevok spolu s prídavkom na dieťa, čiže sumu 217,24 €.

Ak hypoteticky rozložíme jednorázový príspevok pri narodení dieťaťa s príplatkom k príspevku na 12 mesiacov, získavame sumu 69,16 € mesačne v prvý rok existencie dieťaťa. Spolu s rodičovským príspevok a prídavkom na dieťa by tak táto trojica mala 286,4 € mesačne v prvý rok dieťaťa a to bez akejkoľvek reciprocity.

Ak porovnáme situáciu dvojice pred otehotnením ženy a po pôrode za predpokladu, že sa predtým ani potom obaja dospelí neaktivizovali a nespĺňali ani nárok na príspevok na bývanie, ich príjem vďaka dieťaťu v prvý rok života dieťaťa stúpa o 177,2 € mesačne, čo je skoro dvojnásobok toho, na čo mali nárok ako bezdetní. Zdôrazňujeme, že životné minimum pre nezaopatrené dieťa je 86,65 € mesačne, pričom v podmienkach chudoby sú reálne náklady na malé dieťa často výrazne nižšie. Príchod dieťaťa tak prakticky nepredstavuje navýšenie výdavkov, ale naopak: nárast príjmov. Pričom muž má plný priestor privyrábania si na neformálnom trhu práce.

Na tomto mieste treba tiež upozorniť na rozmáhajúci sa jav, a to využívanie rodičovského príspevku pre oboch rodičov. Kohabitovaný pár má prvé dieťa, ktoré má uvedené mená obidvoch rodičov. Za krátky čas príde na svet druhé dieťa, pri ktorom matka meno otca neuvedie. Poberanie rodičovského príspevku na prvé dieťa prevezme otec a na druhé dieťa, ktoré „nepatrí“ otcovi, začne poberať ďalší rodičovský príspevok matka. Do rodiny tak prúdia 2 rodičovské príspevky a 2 prídavky na dieťa, spolu 434,48 €. Životné minimum pre takúto štvoricu predstavuje 495,55 €. Muž tým získa to, že sa nemusí aktivizovať a príjem blízky výške životného minima bez akejkoľvek reciprocity je dosiahnutý prostredníctvom štátnych sociálnych dávok. Vďaka ušetrenej energii a času si tak môže jeden z rodičov privyrábať na neformálnom trhu práce.

Podľa Koncepcie štátnej bytovej politiky do roku 2015: „Úlohou štátu v rámci sociálnej politiky je vytvárať ekonomické a legislatívne podmienky pre dostupnosť bývania aj domácnostiam s nízkymi príjmami a pre sociálne ohrozené a marginalizované skupiny obyvateľstva“ (MVRR SR, 2010, s. 10) Tento dokument tiež predpokladá, že nárok na tieto formy „sociálneho bývania“ budú mať len domácnosti do stanovenej výšky príjmov.

Na tomto modelovom prípade vidieť, ako sociálna politika nastavila pravidlá tak, aby bol bezdetný jednotlivec motivovaný vykonávať zárobkovú činnosť alebo aktivizovať sa vykonávaním drobných služieb pre obec či samosprávny kraj, alebo zvyšovaním si kvalifikácie. Môže tu ale aj vznikať motivácia uplatňovať sa na neformálnom trhu práce (sivá alebo čierna práca) a pomoc v hmotnej núdzi poberať ako istý neprislúchajúci nadštandard.

Na tomto modelovom príklade tiež vidíme aj akúsi demotivačnú pascu od aktivizovania sa na formálnom trhu práce. A tou je fertilné správanie, vďaka ktorej si dokáže dospelá dvojica zabezpečiť príjem vyšší, aký by získali pri jednom plnom pracovnom úväzku za minimálnu mzdu.

V absolútnych číslach po prepočte podľa údajov ÚPSVaR (2012b) žilo v marci 2012 na Slovensku v hmotnej núdzi 128 237 detí, z toho počet zoskupení spoločne posudzovaných osôb v podobe dvojice s viac ako štyrmi deťmi bol 5498.

Podľa údajov ÚPSVAR (2012a) v roku 2011 za jednotlivé mesiace bol priemerný počet poberateľov navýšenej dávky v hmotnej núdzi z dôvodu pokročilého stavu tehotenstva ženy 1 638. Zdá sa, že regionálna distribúcia poberateliek tohto navýšenia dávky kopírovala regióny so zvýšenou koncentráciou rómskeho etnika. Napr. za december 2011 ich v celom Bratislavskom kraji bolo 17, pričom v okresoch Rimavská sobota 105, Košice-okolie 71, Spišská Nová Ves 75, Trebišov 64, Kežmarok 62, Michalovce 57, Revúca 50, Levice 52, Rožňava 53 atď.

Z prepočítaných údajov Eurostatu (2012c) vyplýva, že v rokoch 2001 až 2010 na Slovensku žilo v priemere 10,97 % domácností s deťmi do 17 rokov, kde ani jeden z rodičov nepracoval. Vyššie priemerné hodnoty za tieto roky v rámci Európskej únie dosahovali iba Bulharsko (15,51 %), Írsko (12,96 %), Maďarsko (14,22 %) a Veľká Británia (16,94 %).

Z uvedených štatistík je evidentné, že na Slovensku existuje nemalá časť obyvateľstva, ktorá nepovažuje hmotnú núdzu za nevhodnú pre privádzanie detí na svet.

2.2 Spolužitie ľudí oscilujúce na hranici hmotnej núdze

Tento modelový prípad bude tvoriť manželský, resp. kohabitovaný pár, kde muž je zárobkovo činný zhruba 6 mesiacov v roku. Bývanie predstavuje spravidla podnájom v byte nižšieho štandardu. Situácia je veľmi podobná. Počas reprodukcie sú tu prakticky tie isté nástroje štátnej sociálnej podpory a pomoci v hmotnej núdzi. Navyše tu vzniká nárok na daňový bonus na dieťa vo výške 20,51 € mesačne, pokiaľ príjem daňovníka v zdaňovacom období presiahol 6-násobok minimálnej mzdy. No v období, kedy tieto spoločne posudzované osoby sa svojou zárobkovou činnosťou dostanú dlhodobejšie nad hranicu životného minima, môžu stratiť nárok na dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením.

Tu je vhodné upozorniť aj na jednu z foriem akéhosi kuriózneho zneužívania inštitútu náhradnej osobnej starostlivosti, s ktorou sa môžeme v praxi stretnúť najmä u Rómov.

Rôzne dlhý čas od 28. dňa narodenia dieťaťa (čiže po vyplatení príspevku pri narodení dieťaťa a prípadného príplatku k príspevku) mladá matka vyhlási, že nie je schopná sa o toto svoje dieťa starať a preto by jej toto dieťa alebo viac deti mali byť odňaté. Zároveň sa prihlási jej matka, ktorá v rómskom kontexte predstavuje často ženu medzi 35 až 50 rokmi, a požiada o zverenie odňatého dieťaťa alebo detí do náhradnej osobnej starostlivosti. Súd je povinný uprednostňovať rodinných príbuzných pri zverovaní do náhradnej osobnej starostlivosti a pokiaľ tomu nebránia iné prekážky, tak žiadosti vyhovie.

Právne postavenie vykonávateľa náhradnej osobnej starostlivosti je obdobné ako pri pestúnskej starostlivosti. Riadi sa zákonom č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Vypláca sa tu jednorázový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti v sume 352,86 € na dieťa. Pri zániku náhradnej starostlivosti, ak dieťa dovŕšilo dospelosť, sa vypláca dieťaťu jednorázová suma 883,90 €. Pravidelne každý mesiac sa v tomto prípade vypláca 132,39 € spolu s prídavkom na dieťa 22,54 € na každé dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, čo je mnohonásobne viac, ako by dostala táto rodina v pôvodnej situácii.

Vzhľadom na to, že náhradný rodič je tu príbuzným v priamom rade, tak nevzniká nárok na opakovaný príspevok náhradnému rodičovi vo výške 168,32 € mesačne. Môže ale za to dochádzať k vyplácaniu rodičovského príspevku náhradnému rodičovi.

Keďže pre rómsku rodinu je bežné, že pod jednou strechou žijú spolu tri a viac generácií, takéto zásadné formálno-právne úpravy vo vzťahoch nepredstavujú pre takúto rodinu prakticky žiadnu zmenu.

Ekonomicky výhodné tu však môže byť zvoliť aj takú stratégiu, kde paralelne poberajú jeden rodičovský príspevok matka a ďalší rodičovský príspevok náhradný rodič. Tu môže vznikať motivácia mať pravidelne každých 1,5 roka jedno dieťa.

Nie je preto vôbec náhoda, že náhradná osobná starostlivosť ako jediná zaznamenávala v posledných rokoch vo všeobecnosti nárast, pričom ostatné formy náhradnej starostlivosti boli vo všeobecnosti v regrese. Zatiaľ čo v roku 2004 bolo do náhradnej osobnej starostlivosti zverených 626 detí, v roku 2006 to bolo 1144 a v roku 2009 1087 detí (ÚPSVaR, 2010). Popísanú stratégiu využívajú najmä čiastočne integrovaní Rómovia, keďže Rómom žijúcim vo výraznejšej materiálnej deprivácii by súd zveriť deti do náhradnej osobnej starostlivosti nemal pre nevyhovujúce prostredie.

2.3 Spolužitie ľudí stabilne nad hranicou hmotnej núdze

V modelovaní tohto tretieho prípadu sa zameriame na pár v blízkosti spoločenského priemeru. Vo vzťahu k systému sociálneho zabezpečenia sa týka rovnako stredných aj vyšších vrstiev. Mladí ľudia s ukončeným vzdelaním, ktorým je stredná škola s maturitou alebo vysoká škola, rozbiehajú na trhu práce svoje kariéry. Priemerná mzda v národnom hospodárstve za rok 2011 bola 786 €. Povedzme, že teda v prvých rokoch muž zarobí 700 € a žena 600 €. Ich čisté mzdy sú 548,73 € a 478,59 €, teda spolu 1027,32, čo v rámci mladého páru predstavuje situáciu skôr nadpriemerne priaznivú.

Ako prvé sa rozhodnú zaoberať problematikou bývania. Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2015 však definuje, že „vyššie príjmové skupiny obyvateľstva si bývanie budú obstarávať z vlastných prostriedkov a s využitím zdrojov finančného trhu“ (MVRR SR, 2010, s. 11). Pokiaľ im bývanie nezabezpečí niekto iný (napr. rodičia), potom je často najschodnejšiu cestou hypotéka, ktorá spravidla odčerpá počas 2-3 dekád z ich zárobku značnú časť, a spolu s energiami v tomto prípade tak dvojica stráca zhruba polovicu príjmu.

Regionálne rozdiely v priemerných mzdách nie sú tak výrazné, pokiaľ príde na splácanie hypotéky za nehnuteľnosť. Dereník (2010, s. 1) z analýzy štatistík NBS a ŠÚ SR za rok 2010 prichádza k nasledovným zisteniam:

„Rôzne ceny nehnuteľností a rôzne mzdy v regiónoch zvýrazňujú rozdielnu situáciu v prípade žiadateľa o hypotéku jednotlivca a dvojice. V Bratislave jednotlivcovi s priemerným bratislavským platom ostáva najmenej, ale zároveň dvojici s priemerným bratislavským platom ostáva najviac po odpočítaní mesačných nákladov na hypotéku. Kým mzdy v Bratislave sú o 43 % vyššie v porovnaní so zvyškom Slovenska, ceny nehnuteľností sú v porovnaní s ostatnými regiónmi viac ako dvojnásobné. Tento nepomer tak znevýhodňuje jednotlivcov. Ak však o hypotéku žiada v Bratislave dvojica, druhý vysoký plat prinesie po odpočítaní mesačných nákladov na hypotéku najviac a tak celkový zostatok dvojice v Bratislave posúva tento región na prvú priečku. Jednotlivcovi v Bratislave tak po odpočítaní hypotéky na 70 m2 bývania ostáva z priemernej výplaty iba 35 €, avšak dvojici ostáva 782 €. Najviac na Slovensku trpí prešovský región, kde sú mzdy stále nízke a aj ceny nehnuteľností skresávajú z peňaženky pomerne veľa a tak aj dvojici s priemerným zárobkom ostáva v tomto regióne najmenej a to v našom príklade 616 €.“

Graf 1 Priemerné podmienky jednotlivca a dvojice v regiónoch pri kúpe bytu

Zdroj: Dereník (2010, s. 1)

V tejto situácii zaťaženej splácaním hypotéky vedia, že s príchodom dieťaťa by ich príjem klesol a zároveň výdavky značne stúpli.

Materské dávky vypočítané ako 65 % z denného vymeriavacieho základu matky (zhruba z jej hrubej mzdy) znamenajú v tejto situácii nemalý pokles jej čistého príjmu.

Po skončení vyplácania materských dávok nastupuje možnosť čerpať rodičovský príspevok v sume 194,70 € mesačne.

Prídavok na dieťa 22,54 € a daňový bonus 20,51 € saturujú iba zlomok toho, čo stojí túto dvojicu starostlivosť o ich dieťa. Ekonomická situácia tohto páru sa s príchodom dieťaťa zrazu výrazne zmenila k horšiemu. U matky, pokiaľ zostáva s dieťaťom na rodičovskej dovolenke do 2. alebo 3. roku dieťaťa, môže dochádzať k strate pracovných zručností a jej postavenie na trhu práce sa tak stáva viac neisté.

Je teda evidentné, že príchod dieťaťa pre väčšinu ľudí v tejto sociálno-ekonomickej situácii znamená podstatný pokles životnej úrovne.

V tejto modelovej situácii dochádza pri reprodukcii k výrazným ekonomickým stratám, čo pôsobí pre fertilné správanie silno demotivačne a dramaticky zväčšuje priepasť medzi želanou a realizovanou plodnosťou.

V takejto situácii sa nachádza väčšina mladých ľudí. A aby sa tieto páry priblížili k jednoduchej reprodukcii (mali aspoň dve deti), musia sa v rámci páru stretnúť také osoby, pre ktoré budú deti samé o sebe tak významnou hodnotou, ktorá dokáže kompenzovať vzniknutý rozsah prípadnej subjektívnej ekonomickej deprivácie a sociálnej neistoty.

3 Porovnanie finančných benefitov na deti u rodín v rôznej sociálno-ekonomickej situácii

Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, § 10, ods. 2 definuje výšku dávok takto:

1. u jednotlivca 60,50 € mesačne,
2. u jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi 115,10 € mesačne,
3. u dvojice bez detí 105,20 € mesačne,
4. u dvojice s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi 157,60 € mesačne,
5. u jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi 168,20 € mesačne,
6. u dvojice s viac ako štyrmi deťmi 212,30 € mesačne.

Pomoc v hmotnej núdzi pripadajúca na jedno dieťa je tak s nárastom detí v zásade regresívna a predstavuje (spolu s príspevkom na zdravotnú starostlivosť v hodnote 2 €) v 2. prípade sumu 15,65 € až 56,6 €; v 4. prípade sumu 15,1 € až 54,4 €; v 5. prípade 23,54 € a menej; v 6. prípade 23,42 € a menej.

V tomto porovnaní:

1. V prípade rodiny v hmotnej núdzi vychádzame z posudzovanej rodičovskej dvojice, z ktorej rozdiel medzi tým, keď je bezdetná a s deťmi, určuje dávku pripadajúcu na deti; k tomu priratávame príspevok na zdravotnú starostlivosť, prídavok na dieťa (abstrahujeme od príplatku k prídavku).

• V ďalšom stĺpci udávame ešte sumu po zarátaní dávky 17,2 €, pokiaľ by posudzované deti plnili povinnú školskú dochádzku.
• V ďalšom stĺpci pridávame dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením, ktorú udávame na približnej hypotetickej hodnote v priemere 15 € mesačne na dieťa (čo odráža približne reálne priemerné výdavky v praxi).

2. Stĺpec NOS predstavuje opakovaný príspevok dieťaťu, ktoré je zverené do náhradnej osobnej starostlivosti spolu s prídavkom na dieťa (tu je stav hmotnej núdze v zásade bezpredmetným). Predpokladáme, že náhradní rodičia sú dlhodobo nezamestnaní a nemajú nárok na daňový bonus na dieťa.

3. Posledný stĺpec predstavuje rodinu mimo hmotnej núdze, kde rátame iba prídavok na dieťa spolu s daňovým bonusom na dieťa.

Tabuľka 1 Porovnanie finančných benefitov na deti zo strany štátu u rodín v rôznej situácii^*

* Sumy sú uvádzané v €. Legislatíva účinná k aprílu 2012.

Ako vidíme, finančné benefity majú presne opačnú tendenciu, akoby vyžadovalo nastavenie sociálnej politiky pri zohľadňovaní teórie racionálnej voľby a teórie spotrebného správania. Pre úplnosť porovnania treba ale dodať, že edukačná trajektória (dĺžka nezaopatrenosti) sa u ľudí mimo hmotnej núdze predlžuje, a tak rozdiel v celkových výdavkoch štátu nemusí byť taký vysoký.

Problémom ale je, že spravidla deti, do ktorých štát prostredníctvom systému sociálneho zabezpečenia investoval najmenej, sú pre tento štát v budúcnosti najväčším prínosom, lebo sa spravidla lepšie uplatnia na formálnom trhu práce, pričom deti, ktoré vyrastali v rodinách nachádzajúcich sa v hmotnej núdzi, aj po dovŕšení dospelosti často ostávajú poberateľmi dávok sociálnej pomoci.

4 Zhrnutie

V rámci komparácie miery participácie sociálneho systému na reprodukčnom správaní modelových prípadov si všímame nasledovné:

1. U ľudí nachádzajúcich sa pod hranicou hmotnej núdze a u ľudí oscilujúcich na tejto hranici:

• štátna sociálna podpora predstavuje v prvom rade participáciu na dosahovaní životného minima;
• spotrebný štandard detí u týchto skupín obyvateľstva do výraznej miery pokrýva štátna sociálna podpora a sociálna pomoc;
• reprodukčné správanie je legitímny spôsob ako sa neaktivizovať na trhu práce a nebyť za to penalizovaný;
• reprodukčné správanie predstavuje možnosť pomerne výrazného navýšenia príjmu.

2. U ľudí nachádzajúcich sa stabilne nad hranicou hmotnej núdze v blízkosti príjmového priemeru:

• štátna sociálna podpora predstavuje relatívne symbolickú participáciu na starostlivosti o nezaopatrené deti;
• spotrebný štandard detí týchto skupín obyvateľstva do značnej miery oslabuje rozpočet rodiny;
• reprodukčné správanie u ženy predstavuje znevýhodnenie postavenia na trhu práce;
• reprodukčné správanie znamená výrazné zníženie príjmu rodičov a môže spôsobiť priblíženie sa k hranici hmotnej núdze.

Z tohto porovnania nám vyplýva jednoznačný záver, že nástroje sociálnej politiky vplývajú výrazne rozdielne na reprodukčné správanie ľudí v závislosti od ich sociálno-ekonomického statusu. Zvlášť paradoxná je skutočnosť, že štát využíva dva nástroje, aby motivoval deti rodín v hmotnej núdzi k školskej dochádzke, ktorá je aj tak povinná.

Takéto nastavenie sociálneho systému tak môže mať v súčasnosti podiel na tom, že väčšina žien má konečnú plodnosť výrazne pod záchovnou hodnotou.

U príslušníkov chudoby (na Slovensku ide najmä o Rómov) však racionálna voľba vychádza z úplne iných pozícií. S nízkym alebo žiadnym vzdelaním sú na formálnom trhu práce uplatniteľní oveľa ťažšie – pracovné pozície, ktoré by mohli obsadzovať, by boli v kontexte slovenskej ekonomiky ohodnotené nižšie ako predstavujú nárokovateľné sumy štátom garantovaných dávok systému sociálneho zabezpečenia. Znamená to, že stratené príležitosti v podobe ušlej mzdy alebo kariérneho rastu počas sociálnych udalostí spojených s rodičovstvom, v zásade nemajú ako vznikať.

Navyše, pokiaľ chudobný pár privádza na svet potomstvo, nemusia vznikať ani zvýšené výdavky, keďže všetko nevyhnutné pokryje štát. Tieto sumy nie sú motivujúce k reprodukcii pre pracujúcu populáciu. Avšak ľuďom nachádzajúcich sa v chudobe potomstvo ich ekonomickú situáciu nesťažuje, často naopak. Okrem toho, starostlivosť o dieťa do 3 rokov umožňuje jednému z rodičov a občas aj obom legitímne sa vyhýbať formálnemu trhu práce a zároveň mať zvýšený príjem garantovaný štátom. K tomu tak vzniká priestor pre sebarealizáciu na neformálnom trhu práce.

Ďalším faktorom je, že v rámci životného štýlu príslušníci chudoby „dospievajú“ skôr a stávajú sa „samostatnými“, na rozdiel od bežnej populácie, kde začína byť štandardom nielen stredná, ale aj vysoká škola, čím sa nezaopatrenosť detí a s tým spojené zvýšené výdavky rodičov predlžujú.

V kontexte sociálnej politiky Slovenska sa nám pri fertilnom správaní tak potvrdila téza, ktorú prezentoval Murray (1998) v prostredí USA: „Racionálne“ správanie je na rôznych ekonomických úrovniach rôzne.

Zoznam bibliografických odkazov

Zdieľať na Facebooku