Čo je rasizmus? Prehľad definícií a prístupov

„Hoci sa termín ‚rasizmus‘ používa veľmi často, je to v skutočnosti obsiahly a pomerne nejednoznačný pojem.“ (Fredrickson, s. 119)

Úvod

Pojem „rasizmus“ je v súčasnosti používaný na označenie mnohých spoločenských javov. Tento pojem spravidla vyvoláva vo verejnosti veľmi negatívne konotácie. Často však nie je celkom jasné, aký význam termín v konkrétnom prípade nesie. V predkladanom článku sa preto budeme zaoberať významom tohto pojmu a rôznymi definičnými prístupmi, ktoré sa nachádzajú v literatúre.

1. Genéza pojmu – rasizmus, rasové teórie

Slovo „rasizmus“ sa začalo častejšie objavovať až v literatúre dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia. Kniha belgického knihovníka Théophila Simara z roku 1922 o histórii rasových doktrín obsahovala pojmy „rasista“ a „rasizmus“, avšak bez patričného vymedzenia (Fredrickson, s. 124). Označenie „rasisti“ v tom istom roku použil aj francúzsky germanista Henri Lichtenberger na pomenovanie extrémnej časti nemeckej nacionalistickej pravice (Hrabovský, 2018, s. 273). V rokoch 1933/1934 vydal nemecký lekár a sexuológ Magnus Hirschfeld knihu s titulom Rasizmus, ktorá v roku 1938 vyšla v anglickom preklade. V nej kritizoval rasové teórie 19. storočia, avšak samotný pojem nedefinoval a ani ho neodlíšil od xenofóbie (Miles, s. 125).

Pojem rasizmus sa v danom období uvádzal najmä ako synonymum pojmu „rasová teória“ (v anglickom jazyku sa obdobne používal aj pojem „racialism“, hoci ten bol a je používaný aj v inom kontexte (Anthias a Yuval-Davis, s. 12)). Masarykův slovník naučný z roku 1932 (s. 58) definuje rasové teórie ako „teórie, ktoré predpokladajú, že podstatou soc. a hist. javov, hlavne aj všetkého duchovného života sú ľudské plemená, takže všetko veľké a nízke, čo ľudia vykonali, koniec koncov vyplýva z toho, akej telesnej konštitúcie tvorcovia týchto činov boli.“ Tento slovník tiež uvádza, že podľa niektorých rasových teoretikov majú existovať rasy tvoriace kultúru a rasy otrocké, preto možno vykladať históriu ako zápas rás.

Ottův slovník naučný nové doby z roku 1938 (s. 414) vymedzuje rasovú teóriu ako nedoložený predpoklad o prepojení vrodenej telesnej konštrukcie rôznych rás s rôznosťou ich mentálnych schopností, rasový pôvod je tak rozhodujúcim aspektom všetkých spoločenských javov. Rasová teória „delí rasy na stále hodnotné a stále menejcenné, žiada zachovanie čistoty vyšších rás, rozmnoženie počtu ich príslušníkov a zabezpečenie vedúceho postavenia pre ne vo všetkých oblastiach života.“ Skoršie rasové teórie sa mali týkať hlavne „veľkých farebných rás” a byť založené na „spore o monogamnom alebo polygamnom pôvode ľudstva.“ „Moderný rasizmus“, resp. neskoršie rasové teórie, sa však podľa tohto slovníka zaoberá aj skúmaním rasových subtypov v rámci bielej rasy a odlišnosťami v rámci jednotlivých národov.

Za hlavného tvorcu a zakladateľa (moderných) rasových teórií alebo rasizmu bol považovaný francúzsky gróf Arthur de Gobineau (1846 – 1882), ktorý v rokoch 1853 – 1855 vydal dielo Esej o nerovnosti ľudských rás (Babor, s. 196-197).

Český literárny vedec Václav Černý v roku 1939 publikoval štúdiu Rasismus, jeho základy a vývoj, v ktorej sa venoval primárne myšlienkam Gobineaua a jeho nasledovníkov. Uvádza (s. 47), v čom je učenie Gobineaua prameňom a základom neskorších rasistických teórií. Okrem iného ide o „názor o dejinnej funkcii rasy“, „názor o stálosti a nezmeniteľnosti vrodených rasových vlastností“ a „názor o nerovnocennosti rás“.

V žiadnej z vyššie uvedených prác nebol pojem rasizmus priamo definovaný, je však zrejmé, že bol blízky, resp. totožný s pojmom rasová teória.

Prvá definícia rasizmu sa všeobecne pripisuje Ruth Benedictovej (Kamín a Machalová, s. 101), ktorá vo svojej knihe Race and racism z roku 1942 definovala rasizmus (Cashmore et al., s. 349) ako „dogmu, podľa ktorej je etnická skupina odsúdená prírodou k vrodenej menejcennosti a ďalšia skupina je predurčená k vrodenej nadradenosti“.

2. Pojem rasizmus po roku 1945

Hoci Benedictovej vymedzenie vzniklo v priebehu druhej svetovej vojny, až v povojnových rokoch sa tento pojem postupne etabloval v každodennom jazyku. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch bola Benedictovej definícia (Cashmore et al., s. 349), ktorá podľa viacerých autorov už nezodpovedala meniacim sa spoločenským podmienkam, ďalej precizovaná.

Kamín a Machalová (s. 103-117) uvádzajú prehľad viacerých neskorších náhľadov na výklad pojmu „rasizmus“. Podľa britského sociológa Michaela Bartona idea biologickej menejcennosti určitých rás nie je poznatkom rasových teórií, ale ideologickým predpokladom rasistickej ideológie. Ďalší britský sociológ John Rex v 70. rokoch videl základ rasizmu v ekonomických vzťahoch a za kľúčové považoval, do akej miery sa môžu menšiny a prisťahovalci začleniť do spoločnosti a podieľať sa na jej blahobyte. Francúzsky politológ Franz Fanon naopak hovoril o kultúrnom rasizme, v rámci ktorého sa segregácia a eliminácia určitých skupín mení na deštrukciu ich kultúrnych návykov a obyčajov.

Na konci 80. rokov prišiel s originálnym prístupom jamajsko-britský sociológ Stuart Hall, ktorý nepovažuje rasizmus za jednotnú ideológiu, lež za flexibilný fenomén. Nevykladá ho prostredníctvom definičných znakov, ale snaží sa o jeho tematizáciu skrz ideologický diskurz. Zdrojom rasizmu je tak každá „sociálna prax, ktorá vedie k vylúčeniu určitých skupín z prístupu ku kultúrnym a symbolickým spoločenským zdrojom“ (s. 113). V rovnakom období prezentoval Robert Miles názor, že „rasizmus by mal byť definovaný na základe svojich ideologických znakov, a nie prostredníctvom funkcií“ (s. 115).

3. Prehľad definičných prístupov v literatúre

V odbornej, populárnej a encyklopedickej literatúre, ktorá bola vydaná po zverejnení prvotnej definície Ruth Benedictovej v roku 1942, sa vyskytujú štyri hlavné typy definícií.

3.1. Rasizmus ako teória o kvalitatívnej hierarchizácii rás

V rámci tohto prístupu sa rasizmus vníma ako teória, ideológia, myšlienka alebo presvedčenie o nadradenosti a podradenosti jednotlivých rás. Predpokladá sa teda existencia vyšších a nižších rás, čím sa popiera rovnocennosť ľudských rás (Tolimanová, s. 45) (Borošová, s. 44). Ide tak o kvalitatívnu hierarchizáciu rás (Nižňanský, Hrabovský, s. 83). Zástancovia rasistickej ideológie taktiež považujú rasu za hlavný činiteľ v živote národov (Příruční slovník jazyka českého, s. 642), ktorý rozhodujúco ovplyvňuje kultúru a históriu ľudstva, keďže vyššie rasy sú nositeľmi kultúry a sú určené k vládnutiu nad nižšími rasami (Frištenská, s. 13), ktoré sa samostatne nedokážu kultúrne rozvíjať a sú predurčené k večnému živoreniu (Prochádzka, s. 817-818). Hartl a Hartlová (s. 495) uvádzajú, že jedným zo znakov rasizmu je aj zdôrazňovanie rasových rozdielov.

Rasistická teória je často označovaná za nevedeckú a reakčnú (Rejman, s. 315), antihumánnu (Říman et al., s. 264), pseudovedeckú (Teed, s. 431), reakčnú a pavedeckú (Ilustrovaný a encyklopedický slovník, s. 82), alebo za „nevedecký pokus ideologicky ospravedlniť pomocou biologizmu barbarskú prax utlačovania, lúpenia a ničenia“ a „prax reakčných vykorisťovateľských tried“ (Filozofický slovník O – Z, s. 313). Frolov (s. 379) hovorí o reakčnej teórii, „ktorá ospravedlňuje sociálnu nerovnosť, vykorisťovanie a vojny príslušnosťou ľudí k rozličným rasám.“

Ako uvádzajú Kamín a Machalová (s. 126), veľmi „vyhranené označenia nebezpečnosti rasizmu“ sú skôr príznačné pre literatúru vydávanú v období 1948 − 1989, kedy boli encyklopédie a ďalšia literatúra častejšie zideologizované a spolitizované. Apriórne negatívne hodnotenia fenoménu rasizmu sa však vyskytujú aj v novšej literatúre (porovnaj napr. Durozoi, Roussel, s. 251).

Neutrálne vymedzenie rasizmu, ktoré k samotnej definícii nepridáva žiaden hodnotiaci úsudok definovaného fenoménu, dominuje v encyklopédiách (Barnhart a Barnhart, s. 1718) (Encyclopaedia Britannica, s. 880) a literatúre (Giddens, s. 231, 552) angloamerickej proveniencie, vyskytuje sa však aj v domácich publikáciách (pozri napr. Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch M-Ž, s. 306).

Treba osobitne zdôrazniť, že k tomuto definičnému prístupu sa hlásia aj kodifikačné príručky slovenského jazyka pre oblasť slovnej zásoby.

Prvá kodifikačná príručka spisovnej slovenčiny, v ktorej sa vyskytol pojem „rasizmus“, bol Slovník slovenského jazyka (vychádzal v rokoch 1959 až 1968, bol kodifikačnou príručkou do roku 1987), ktorý uvádza nasledovnú definíciu: „reakčná nevedecká teória, hlásajúca nadradenosť jednej rasy nad druhou, pripisujúca ‚vyšším‘ rasám mimoriadny význam vo vývoji ľudstva a slúžiaca na ospravedlnenie triedneho útlaku a zotročovania jedného národa druhým“ (s. 699).

Od roku 1987 sú kodifikačnou príručkou pre slovnú zásobu jednotlivé vydania Krátkeho slovníka slovenského jazyka (KSSJ). V 1. vydaní (1987, s. 367) bol rasizmus vymedzený ako „neved. teória o nadradenosti 1 rasy nad druhou; prejavy tejto teórie“. K drobnej zmene došlo v 3. vydaní (1997, s. 584), kedy bol rasizmus označený za nevedeckú, protihumánnu teóriu „o nadradenosti jednej rasy nad druhou; prejavy tejto teórie.“ Táto definícia sa nachádza aj v 4. vydaní KSSJ (2003), ktoré je lexikálnou kodifikačnou príručkou v súčasnosti.

3.2. Rasizmus ako negatívny postoj voči príslušníkom inej rasy/rás

Podľa tohto prístupu, ktorý sa v nami preštudovanej literatúre vyskytuje menej často, predstavuje rasizmus negatívny postoj voči príslušníkom inej rasy, ktorý môže byť rôznej intenzity (nenávisť, nepriateľstvo). Veľký sociologický slovník (Maříková, Petrusek, Vodáková, s. 908) rasizmus definuje ako „nepriateľský postoj voči príslušníkom inej rasy alebo etnika ľudovo považovaného za rasu, ktorý môže nabrať fanatických podôb a môže prerásť v ideológiu i v systematický teror.“ Slovník spisovné češtiny pro školu a veřejnost (s. 348) definuje rasizmus alternatívne, obsahuje rovnako vymedzenie podľa prvého definičného východiska (časť 3.1.) a zároveň uvádza, že rasizmus môže byť aj „nenávisť k ľuďom určitej rasy“. Anthias a Yuval-Davis (s. 11) uvádzajú, že niektorí autori považujú za rasizmus, keď sú rasové kategórie naplnené negatívnym významom.

Cichá (s. 38 – 39) uvádza, že „podkladom rasistického postoja je negatívny vzťah k odlišnosti, či už fyzickej alebo sociokultúrnej“. Pre tento prístup je relevantný subjektívny negatívny postoj voči odlišnosti, pričom podľa Cichej rasa ako taká nie je „determinantou rasizmu“. Od rasizmu autorka odlišuje xenofóbiu (strach z cudzieho, neznámeho, odlišného), ktorá je odlišnou kategóriou, hoci môže, ale nemusí, viesť k rasistickému postoju. O rasizmus ide až vtedy, keď strach z rozdielnosti prerastá do negatívneho postoja.

Kaufmann (s. 145) definuje rasizmus ako „iracionálny strach alebo nenávisť alebo predsudok voči príslušníkovi inej etnickej skupiny, popretie občianskeho práva na rovné zaobchádzanie bez ohľadu na rasu alebo túžbu po rasovej čistote.“

Saini (s. 156) spomína definíciu, podľa ktorej je rasizmom negatívny postoj voči iným, o ktorých rasista verí, že sú biologicky odlišní. Táto definícia obsahuje aj prvky typov definícií podľa častí 3.3. a 3.4.

Podľa Cramerovej má druhý definičný prístup základ v diele psychológa Gordona Allporta The Nature of Prejudice z roku 1954, v ktorom bol etnický predsudok definovaný ako antipatia voči skupine alebo príslušníkovi skupiny z dôvodu jeho príslušnosti k danej skupine. Autori, ktorých v tomto smere ovplyvnil, tak mali opustiť tradičnejšie vnímanie rasizmu podľa prvého definičného typu a prikloniť sa k tomuto definičnému prístupu (s. 154).

3.3. Rasizmus ako presvedčenie o (stabilných) rasových rozdieloch

Aj v tomto prípade ide skôr o minoritný definičný prístup, pri ktorom sa ťažisko rasistickej ideológie nachádza v diskurze o rozdieloch medzi jednotlivými rasami. Podľa Slovníka spoločenských vied (s. 219) je rasizmus teóriou, „podľa ktorej rozdiely medzi ľuďmi majú príčinu v rozdielnosti rás.“ Stojí za zmienku, že je tu tiež vymedzený aj pojem pozitívneho rasizmu ako „snaha odstrániť podrobenosť niektorej rasy“, zatiaľčo negatívny rasizmus predstavuje snahu „o realizáciu nerovnoprávneho postavenia ľudí na základe rasových rozdielov.“

Toto definičné východisko zmieňujú aj Isaac, Ziegler a Eliav-Feldon (s. 12), ktorí považujú za rasizmus presvedčenie, že rasové rozdiely a charakteristiky sú determinované prírodou, teda sú nezmeniteľné a prenášané z predkov na potomkov. Ide vlastne o hereditárne učenie o rasových rozdieloch, pokiaľ silne nadradzuje gény nad prostredie, resp. ich absolutizuje. V tejto súvislosti sa niekedy používa aj pojem „scientific racism“ – vedecký rasizmus (Steinberg, 566 – 567).

Podobne vymedzuje rasizmus aj Collier, podľa ktorého ide o „vieru v genetické rozdiely medzi rasami a pre túto vieru neexistujú žiadne dôkazy“ (s. 20).

Do tejto kategórie možno zaradiť aj prístup Hrabovského (2011, s. 26 – 27), ktorý rozlišuje pojmy „rasová teória“ a „rasizmus.“ Rasová teória je učenie o tom, že niektoré rasové znaky sú „údajne dedičné a nezmeniteľné.“ Rasizmus však predstavuje politickú a ideologickú nadstavbu rasovej teórie, keď sa na jej základe vytvára politický či ideologický program.

3.4. Rasizmus ako rasové klasifikovanie ľudí

V zmysle štvrtého a v nami použitej literatúre najzriedkavejšieho východiska je akákoľvek klasifikácia ľudí na rasy, respektíve racionalizácia takejto klasifikácie prejavom rasistickej ideológie. Rasizmom je teda „každý systematický pokus racionalizovať rozdelenie ľudí do skupín podľa predpokladaných vrodených fyzických a iných charakteristík“ (Isaac, Ziegler a Eliav-Meldon, s. 10). Niekedy býva tento prístup označovaný aj ako „racializácia“ alebo anglicky „racialism“ (Fredrickson, s. 120-121). De Benoist (s. 20) zase pojem „racialism“ vymedzuje odlišne, podľa neho ide o teóriu, podľa ktorej rasové, resp. etnické faktory hrajú rozhodujúcu rolu pri vývoji ľudskej spoločnosti.

Ide o zväčša nedávny prístup, ktorý vychádza z konceptu neexistencie rasy (Kamín a Machalová). V staršej literatúre sa, naopak, často zdôrazňoval rozdiel medzi rasizmom a náukou o rasách ako súčasti vedeckej antropológie (porovnaj Říman et al., s. 264).

Napriek tomu však aj v relatívne starších dielach možno nájsť definičný prístup blizky tomuto typu. Van den Berghe (s. 29) v roku 1987 definoval rasizmus ako ideológiu, ktorá podporuje klasifikáciu spoločnosti do rasových skupín podľa fenotypických kritérií a spoločenské dôsledky takejto klasifikácie.

3.5. Ďalšie výklady pojmu rasizmus

V publicistike sa vyskytujú často aj iné prístupy k tomuto pojmu. Kamin a Magálová (2003, s. 123, 126) spomínajú používanie pojmov „vekový rasizmus“ alebo „politický rasizmus“ na označenie diskriminácie alebo rozličného prístupu z dôvodu veku, respektíve vyznávania určitej politickej ideológie. V takomto použití sa teda rasizmus stáva synonymom pre pojem „diskriminácia“, zrejme pre jeho negatívne vnímanie v spoločnosti. Dochádza tak k nenáležitej významovej extenzii, pričom nadmerné užívanie tohto pojmu môže prispievať k jeho devalvácii (Hrabovský, 2018, s. 281).

Podobný prístup možno pozorovať aj u Dugina, ktorý síce rasizmus chápe ako teóriu o kvalitatívnej hierarchizácii rás (časť 3.1.), avšak uznáva aj iné formy rasizmu ako napr. kultúrny, civilizačný či ekonomický, pri ktorých má za kvalitatívne hodnotiace kritérium slúžiť nie rasa, ale úroveň kultúry, civilizácie či ekonomického rozvoja. Za rasistickú v tomto duchu označuje dokonca aj ideológiu pokroku či myšlienku unipolárnej globalizácie (s. 55 – 57).

Na označenie predstavy „o nadradenosti belochov a západnej kresťanskej kultúry“, ktorá mala byť v Európe a USA všeobecne rozšírenou od začiatku 19. storočia do 50. rokov 20. storočia, sa niekedy používa pojem „prirodzený rasizmus“ (Šmihula a Hrabovský, s. 380).

Scruton (s. 26) definuje rasizmus ako „pokus vnútiť kmeňovú predstavu príslušnosti takej spoločnosti, ktorá bola vytváraná nejakým iným spôsobom.“

Milo (s. 19) spomína novú formu rasizmu – neorasizmus, ktorý „sa skrýva napr. pod názvom ‚etnická a kultúrna diferenciácia‘ a hovorí, že všetky rasy alebo kultúry sú rovnocenné, ale nemali by sa miešať, aby sa zachovala ich originalita.“ Rasistická je tak akékoľvek snaha o zachovanie určitej rasy, resp. rás.

Bell (s. 24) rozlišuje medzi biologickým rasizmom, ktorým označuje teóriu o kvalitatívnej hierarchizácii rás, kultúrnym rasizmom, ktorý zahŕňa predsudky vychádzajúce z kultúrnych odlišností, a inštitucionálnym rasizmom, pod ktorý spadajú etnické nerovnosti prameniace z organizačnej kultúry a praxe. Zároveň zdôrazňuje, že v práve Európskej únie sa nenachádza žiadna legálna definícia pojmu rasizmus, avšak zakazuje diskrimináciu z dôvodu rasového či etnického pôvodu.

Hrabovský (2018, s. 273 – 280) spomína problémy s definovaním pojmu „rasizmus“, pričom uvádza názor, že jeho „tradičné“ vnímanie ako teórie o kvalitatívnej hierarchizácii rás je v 21. storočí zastarané a „nový rasizmus“ sa prejavuje v tzv. kultúrnom rasizme, ktorý hovorí o neprekonateľných odlišnostiach medzi kultúrne vymedzenými etnikami, a preto odmieta ich vzájomné miešanie.

4. Záver

Z vyššie uvedeného je očividné, že existuje veľa náhľadov na to, ako definovať pojem „rasizmus“. Posudzujúc hlavné štyri definičné prístupy možno konštatovať, že keďže je ťažisko jednotlivých definícií v inej rovine, tieto sa môžu, ale aj nemusia, v konkrétnych prípadoch prekrývať. Ak by napríklad niekto nenávidel príslušníkov inej rasy, považoval ich za nerovnocenných a ich rasové znaky za dedičné a nezmeniteľné, dotyčný by bol rasistom podľa všetkých štyroch vymedzení.

Ak by ich však nenávidel bez toho, že by vyznával teóriu o kvalitatívnej rasovej hierarchii, nebol by rasistom podľa prvého vymedzenia. Niekto, kto by ľudí len rozdeľoval do rasových kategórií a rozdiely medzi nimi by považoval za nezmeniteľné, no popritom bojoval proti diskriminácii na základe rasy, by bol, paradoxne, tiež rasistom, avšak iba podľa tretieho a štvrtého definičného typu.

Vo všeobecnosti teda možno tvrdiť, že predmetný pojem nie je jednotne definovaný a jeho vnímanie môže byť rozličné.

V nadväznosti na túto skutočnosť a tiež vzhľadom na to, že najmä v mediálnom prostredí sa tento pojem používa, často bez uvedenia jeho definície, na označenie veľmi širokej škály konaní – od vyslovene zločinných skutkov (rasové násilie či až genocída), cez jemnejšie formy (napr. predsudky, ktoré často vychádzajú zo štatisticky relevantných faktov, humor), osobné preferencie (napr. koho by človek mal radšej za suseda) až po úplne neutrálne presvedčenia (napr. že rasy existujú a líšia sa nejakými znakmi).

Podľa niektorých autorov v spoločenskej praxi tiež často dochádza k účelovému či neserióznemu rozširovaniu jeho definície (Kaufmann, s. 326). Pojem „rasizmus“ má totiž v bežnom vnímaní negatívne konotácie, čo má za následok, že osoba, ktorá je za rasistu, verejne označená, sa spravidla dostáva do defenzívnej pozície.

Vzhľadom na tieto skutočnosti považujeme za správne, aby bol tento pojem používaný jasne, zrozumiteľne a presne, čo, zdá sa, v súčasnosti nie celkom platí.

Prvotná definícia rasizmu z pera Ruth Benedictovej ako jeho podstatu identifikovala presvedčenie o podradenosti či nadradenosti niektorých rás. Tento prístup stelesňuje nami označený prvý definičný typ, ktorý dominuje aj v nami preštudovanej literatúre. Platí pri ňom, že to, či je niekto rasistom záleží od jeho vnútorného presvedčenia, ktoré je však bez jeho prejavenia navonok prakticky nemožné identifikovať.

Pri druhom definičnom prístupe je identifikácia rasistov jednoduchšia, keďže sa sústredí na negatívny postoj človeka voči príslušníkovi inej rasy (bez ohľadu na to, či je koncept rasy objektívny alebo len subjektívny), pričom tento postoj sa v konkrétnom konaní omnoho jednoznačnejšie prejaví. Je tu však ten problém, že za rasizmus možno považovať akýkoľvek negatívny postoj bez ohľadu na intenzitu, teda rasistom je „rovnako“ človek, ktorý chce genocídu iných rás, aj ten, ktorý pociťuje len miernu antipatiu, čo môže neprimerane roztiahnuť množinu rasistov.

Určitým riešením môže byť prístup v časti 3.2. už citovaného Slovníka spisovné češtiny pro školu a veřejnost, ktorý za rasizmus označuje aj „nevedeckú teóriu o nerovnosti ľudských rás“ (teda prvý definičný prístup), ako aj „nenávisť k ľuďom určitej rasy“ a „jej prejavy“ (druhý definičný prístup). Okrem toho, že tento slovník vhodne pokrýva oba definičné prístupy, pri druhom kvalifikuje negatívny postoj v tom zmysle, že musí ísť o nenávisť, teda naozaj silný či intenzívny negatívny postoj, resp. odpor voči inému človeku pre jeho rasovú príslušnosť. Pre upresnenie by však zrejme bolo vhodné vypustiť adjektívum „nevedecký“ (keďže ak tam je, znamená to, že „vedecká“ teória o nerovnosti ľudských rás by rasistická nebola) a doplniť, že nenávisť k ľuďom určitej rasy je rasistická vtedy, keď je spôsobená ich príslušnosťou k určitej rase.

Tretí, štvrtý a niektoré ďalšie prístupy prinášajú prílišné rozšírenie pojmu rasizmus, ktoré je úplne v rozpore s jeho pôvodným, prvotným chápaním a v praxi môže viesť k absurdným situáciám. Ako sme už naznačili, za rasistu na ich základe môže byť označený aj ten, kto je presvedčený o rovnocennosti rás alebo bojuje proti rasovej diskriminácii. Paradoxne, podľa týchto poňatí by aj mnohí známi bojovníci proti utláčaniu rasových menšín boli rasistami. Preto sa domnievame, že tieto definičné prístupy nie sú vhodné a významy, ktoré za rasizmus označujú, by mali byť pokryté inými pojmami.

Na základe uvedeného sa domnievame, že pojem „rasizmus“ by mal byť vždy používaný jednoznačne a, vzhľadom na jeho negatívne konotácie, zodpovedne. Za vhodné považujeme sa pri jeho používaní riadiť prvým a/alebo druhým definičným typom, i keď ani tie nie sú bezproblémové, ako sme vyššie naznačili. V každom prípade aj tu treba rešpektovať presnosť, zrozumiteľnosť a jasnosť pojmov ako jazykových a komunikačných prostriedkov.

Zdieľať na Facebooku