Náčrt problémov súvisiacich s požiadavkou dostupnosti antikoncepcie a dobrovoľnej sterilizácie pre marginalizované a znevýhodnené skupiny

Abstrakt: Požiadavka dostupnosti antikoncepcie a dobrovoľnej sterilizácie pre marginalizované a znevýhodnené skupiny vyplýva z Národného programu starostlivosti o ženy, bezpečné materstvo a reprodukčné zdravie. Príspevok hľadá odpovede na dve otázky: 1. Aký môže mať význam presadzovať opatrenia, ktoré majú potenciál zabezpečiť zníženú fertilitu marginalizovaných a znevýhodnených skupín? 2. Má prípadná dostupnosť antikoncepcie a dobrovoľnej sterilizácie pre marginalizované a znevýhodnené skupiny potenciál vyvolať zníženie fertility u týchto skupín?

Kľúčové slová: Antikoncepcia. Sterilizácia. Marginalizované skupiny. Rómske etnikum. Fertilita.

1 Úvod

Keď Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predstavilo v lete 2011 Legislatívny zámer zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách, najprudkejšie reakcie vyvolali časti, ktoré požadovali zaviesť „Príspevok na antikoncepciu pre ženy z prostredia sociálne vylúčených spoločenstiev“ a „Príspevok na dobrovoľnú sterilizáciu poskytovaný obyvateľom sociálne vylúčených spoločenstiev (výkon a hospitalizácia)“. Bolo k nim vznesených niekoľko kritických pripomienok, problematika zarezonovala v masmédiách a tiež zo strany niektorých združení tretieho sektora bola vznesená striktná požiadavka na odstránenie týchto častí z predloženého zámeru zákona.

Čo treba zdôrazniť, požiadavka dostupnosti antikoncepcie a dobrovoľnej sterilizácie pre marginalizované skupiny nie je na Slovensku nová. Zahŕňa ju už Národný program starostlivosti o ženy, bezpečné materstvo a reprodukčné zdravie z roku 2009. Faktor „chýbania možnosti zvýhodnenia sociálne slabých vrstiev v prístupe k antikoncepcii“ u rómskych komunít zahŕňal už aj Národný program ochrany reprodukčného zdravia z roku 2004.

Filozofické východiská týchto dokumentov sa v rôznej miere opierajú o definíciu reprodukčného zdravia, ako ju definoval Akčný program populačnej konferencie OSN v Káhire v roku 1994. Pastor (2006) tejto definícii vyčíta veľkú nejasnosť, kvôli ktorej je predurčená k rôznym kultúrnym či ideologickým interpretáciám.

Demografické procesy, ktoré sú prítomné vo vyspelých spoločnostiach, sa vyznačujú okrem iného aj tým, že zatiaľ čo väčšinové skupiny obyvateľstva majú mieru fertility pod hranicou jednoduchej reprodukcie, skupiny na sociálno-ekonomickom dne v týchto štátoch majú často mieru fertility aj niekoľkonásobne vyššiu. Z toho pramení množstvo problémov a od čias Malthusa diskusia k tomuto javu zamestnáva čoraz širšie spektrum odborníkov.

Bleha, Vaňo (2007, s. 14-15) uvádzajú: „Nakoľko populačná politika je o vytváraní podmienok a nie o prikazovaní alebo nátlaku, je celkom logické, že jej účinnosť je obmedzená. Tým viac, že reprodukcia je veľmi súkromnou oblasťou ľudského života. Nakoľko však reprodukčné správanie obyvateľstva významne ovplyvňuje spoločenský vývoj, nemôže sa štát zbaviť svojho podielu zodpovednosti a musí hľadať nástroje, ako ho (aspoň čiastočne) ovplyvňovať podľa spoločenských potrieb a záujmov.“

Hlavné nástroje, ktoré v diskusii o regulácii reprodukcie chudoby rezonujú, sú antikoncepcia, umelé prerušenie tehotenstva a sterilizácie. Tieto nástroje sú v súčasnosti často zastrešené určitou interpretáciou pojmov reprodukčné zdravie, prípadne reprodukčné práva.

My si v tomto príspevku kladieme za cieľ načrtnúť komplikácie ako aj rôzne aspekty, ktoré s takouto interpretáciou reprodukčného zdravia súvisia. Ale najmä skúsiť zodpovedať dve otázky:

1. Aký môže mať význam presadzovať opatrenia, ktoré majú potenciál zabezpečiť zníženú fertilitu marginalizovaných a znevýhodnených skupín?
2. Má prípadná dostupnosť antikoncepcie a dobrovoľnej sterilizácie pre marginalizované a znevýhodnené skupiny potenciál vyvolať zníženie fertility u týchto skupín?

K zodpovedaniu týchto otázok využijeme nasledovné metódy: teoretickú analýzu, kvalitatívnu obsahovú analýzu a meta analýzu.

2 Demograficko-sociálna charakteristika predmetných skupín

Existuje veľké množstvo teórií a koncepcií chudoby (pozri napr. Ondrejkovič, Kasanová, 2009; Gajdoš, 2002). Pre účely nášho príspevku má význam najmä teoretický rámec medzigeneračného prenosu chudoby, resp. medzigeneračná reprodukcia chudoby (pozri napr. Bodnárová a kol., 2005; Bodnárová a kol., 2006).

Na Slovensku je takáto chudoba spájaná najmä s neintegrovanou časťou rómskeho etnika, ktorá žije v osadách. Kľúčové pojmy v úvode spomínaných vládnych dokumentov sa však snažia vynechávať tento etnicko-sociálny aspekt a nahrádzajú ho často rôznymi eufemizmami. Národný program starostlivosti o ženy, bezpečné materstvo a reprodukčné zdravie používa pojem „marginalizované a znevýhodnené skupiny“, ktorý má už istú tradíciu. Legislatívny rámec zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách používa pojem „sociálne vylúčené spoločenstvo“, ktoré je definované (s. 30) ako „sídelné zoskupenie, uvedené v zozname sociálne vylúčených spoločenstiev, tvorené fyzickými osobami, ktorých životné podmienky definované v tomto zákone vedú k vysokej miere mnohonásobnej deprivácie a spoločenského znevýhodnenia a celkovému zníženiu životných šancí“.

Konkrétne sociálne vylúčené spoločenstvá by sa mali určiť na základe indikátorov sociálneho vylúčenia. Navrhnuté sú 4 okruhy: demografické ukazovatele, sociálno-ekonomické ukazovatele, ukazovatele vzdelanostnej úrovne a ukazovatele úrovne bývania. Treba podotknúť, že indikátory sú navrhnuté tak, že pod sociálne vylúčené spoločenstvá by patrili takmer výlučne Rómovia žijúci v osadách (pozri najmä demografické a vzdelanostné ukazovatele v Legislatívnom rámci..., 2011, s. 31-32).

Spomínané dokumenty spojitosť s neintegrovanou časťou rómskeho etnika netaja. Dovolíme si skonštatovať, že spomínané eufemizmy zahŕňajú takmer výlučne tú časť Rómov, ktorá sa nachádza v rámci celkovej spoločnosti v najhoršom sociálno-ekonomickom postavení. K analýze problémov „marginalizovaných a znevýhodnených skupín“ či „sociálne vylúčených spoločenstiev“ tak môžeme využiť najmä poznatky, ktoré nám sprostredkuvávajú výskumné správy, kde predmetom výskumov sú Rómovia z osady, ale tiež teoretické poznatky o medzigeneračnom prenose chudoby.

V stručnosti teda načrtneme hlavné špecifiká neintegrovanej časti rómskeho etnika na Slovensku:

• Silná demografická expanzia: na Slovensku Rómovia v osade majú v priemere úhrnnú plodnosť zhruba 3-násobne vyššiu v porovnaní s nerómskou populáciou (Rómskou fertilitou sa zaoberá napr. Vaňo, 2001; Vaňo, 2002; Šprocha, 2007; Vaňo, Meszároš, 2004; a nerómskou fertilitou na Slovensku napr. Potančoková, 2008; Pilinská, 2005; Matulník a kol., 2006; Bodnárová, 2008; Bodnárová a kol., 2010). Na demografickú expanziu týchto skupín má tiež vplyv výrazne nižší priemerný vek rómskych matiek pri prvom pôrode.
• Nízka vzdelanostná úroveň: Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2001 až vyše 80 % Rómov má maximálne dosiahnuté vzdelanie ukončenú základnú školu (Salner, 2004). Podľa novších zistení prostredníctvom reprezentatívneho výskumu (Popper a kol., 2009) má 23,7 % neukončené základné vzdelanie a 41,2 % má iba ukončené základné vzdelanie. Nemalá časť rómskeho etnika je dokonca negramotná (pozri Filadelfiová a kol., 2006). Projekty a aktivity zamerané na zvýšenie vzdelanostnej úrovne u Rómov však dosahujú veľmi nízku mieru úspešnosti v porovnaní s vynaloženými prostriedkami a úsilím (pozri napr. Hanzelová a kol., 2005; Košková, 2004).
• Vysoká miera nezamestnanosti: u Rómov je všeobecne vysoká miera nezamestnanosti. V rómskych osadách sa často miera zamestnanosti rovná alebo sa blíži k nule. Výrazná je tu tiež orientácia na sivú alebo čiernu ekonomiku (Jakoubek, Hirt, 2008).
• Vyššia miera kriminality: Parciálne štatistiky o nej prináša napr. Heretik (1993), Kuchar (1995) či Krajniak (2010). Podľa UNDP (2002, s. 72) je 40 % ľudí vo výkone trestu odňatia slobody rómskej etnickej príslušnosti. Štruktúre a popisom konkrétnych prípadov sa venuje napr. Kryštof (2005); psychologicko-kultúrnymi súvislosťami sa zaoberá napr. Bakalář (2004) a delikvenciou rómskej mládeže napr. Daňo (1999). Jednou zo špecifických čŕt rómskej kriminality je jej častý skupinový charakter, ale tiež silná súdržnosť rómskych komunít pri jej zakrývaní, čo výrazne sťažuje odhaľovanie páchateľov trestných činov.
• Vysoký výskyt pokrvného príbuzenstva (inbríding): O vysokej miere inbrídingu medzi slovenskými Rómami (olašskí Rómovia v okrese Nitra) prináša výskumné zistenia napr. Ferák a kol. (1987); o vysokej miere inbrídingu v rómskych osadách pojednáva napr. Budilová, Jakoubek (2008). Bartošovič, Hegyi (2010) považujú inbríding u Rómov za jednu z príčin vyššieho výskytu geneticky podmienených chorôb.
• V priemere nižší inteligenčný kvocient: Napr. Gajdošová, Herényiová, 2004 na pomerne heterogénnej vzorke rómskych žiakov zo západného Slovenska merali inteligenčný kvocient, kde 40 % žiakov dosiahlo úroveň IQ v hraničnom pásme (IQ 70 – 84) a ostatní žiaci sa umiestnili v dolnom pásme priemerného IQ (85 – 94). Podľa výskumu Dana (2002) v detských domovoch v českých podmienkach bolo IQ rómskych detí zhruba o 20 bodov nižšie ako u nerómskych, z čoho možno indikovať, že znížené IQ nie je spôsobené iba zlým prostredím, ale aj faktormi ako genetika a dedičnosť. Kvasnicová a kol. (1992) v okrese Banská Bystrica namerali prevalenciu mentálneho postihnutia na úrovni 21,5 % u rómskych a 0,9 % u nerómskych detí vo veku 6 – 14 rokov.
• Horší zdravotný stav: Šprocha (2008) zistil o 7 rokov nižší priemerný vek dožitia u rómskych mužov a o 9 rokov u rómskych žien v porovnaní s ostatnou populáciou Slovenska. Taktiež je tu vyšší výskyt epidemiologických ochorení (pozri napr. RÚVZ Prešov, 2009). Pre zaujímavosť dodáme, že podľa výsledkov výskumu (Popper a kol., 2009) iba 8,1 % dospelých Rómov vníma svoj zdravotný stav ako zlý a iba 0,3 % ako veľmi zlý – u celkovej populácie sú tieto čísla vyššie. Pre porovnanie, iný výskum (Filadelfiová a kol., 2005) prináša údaje subjektívneho hodnotenia vlastného zdravotného stavu Rómami: 11,5 % ako zlý a 4,4 % ako veľmi zlý.

3 Kategórie argumentov podporujúce reguláciu miery fertility ľudí v medzigeneračnej chudobe

U autorov, ktorí sa nejakým spôsobom prihovárajú za reguláciu fertilného správania v najnižších sociálno-ekonomických vrstvách vo vyspelých spoločnostiach, môžeme ich argumenty kategorizovať do niekoľkých skupín.

3.1 Ekonomické

Ekonomické argumenty môžeme deliť podľa toho, či smerujú do vnútra chudoby alebo sa týkajú interakcie chudoby so zvyšnou spoločnosťou.

Za hlavného historického protagonistu ekonomických argumentov možno považovať Thomasa Malthusa, ktorý je považovaný za zakladateľa populačných teórií. Jedna z jeho nosných téz tvrdí, že čím menej detí v rodine je, tým vyššiu životnú úroveň môže táto rodina dosiahnuť (Pastor, 2004). Vyplýva z toho, že chudoba svojou zvýšenou fertilitou sa dostáva do akejsi pasce – nízka alebo nulová ekonomická výkonnosť rodičov nedokáže pokryť vlastné potreby a o to menej potreby svojich detí. Táto súvislosť je plauzibilná a potvrdzujú ju aj výšky priemerných príjmov na osobu podľa typu domácnosti (pozri ŠÚ SR, 2010).

Keďže vieme o silnej korelácii medzi dosiahnutým vzdelaním a následným sociálno-ekonomickým postavením, je zaujímavé poukázať napr. na to, že Matulay (2003) na vzorke 112 rómskych žien, ktoré boli prijaté na stredné školy, zistil, že 53 % ju predčasne ukončili z dôvodu vydaja či tehotnosti.

Čo sa týka interakcie chudoby so zvyšnou spoločnosťou, tu ekonomické argumenty postulujú zvýšené výdavky a daňovo-odvodové zaťaženie produktívneho obyvateľstva za účelom riešenia problematiky chudoby, najmä financovania nástrojov sociálnej ochrany. Marcinčin, Marcinčinová (2009) odhadujú výpadok na HDP Slovenska v dôsledku exklúzie Rómov na úrovni 7 % – 11 %.

3.2 Geneticko-eugenické

Za zakladateľa eugeniky je považovaný Francis Galton (príbuzný Charlesa Darwina). Eugenické myšlienky sa vo svete začali prudko šíriť začiatkom 20. storočia (Šimůnek, 2003). Porážka nacizmu, ale aj rozvoj ľudských práv a ekonomický vzostup postupne eugenické prístupy vytlačili na okraj. O jej rehabilitáciu v českom prostredí sa pokúsil Bakalář (2003). Posúdenie kompatibility širokej škály eugenických metód s ľudskými právami uskutočnil napr. Jurášek (2011). Zjednodušene môžeme povedať, že cieľom eugeniky je najmä zlepšenie genetických vlastností populácie ohľadom zdravia, inteligencie a mravného charakteru. Ako sme si uviedli vyššie, spomínané vlastnosti vo väčšej miere absentujú práve pri predmetných skupinách a teda z eugenického hľadiska je zníženie ich fertility želaným cieľom.

V tejto súvislosti je dobré spomenúť aj polemiku, ktorú možno označiť ako hereditárno-environmentalistický spor, ktorý spočíva v diskusii, do akej miery parametre človeka ovplyvňujú dedičnosť a genetika a do akej miery prostredie. Väčšina odborníkov sa zhodne na tom, že: „Naše správanie je do značnej miery ovplyvnené génmi a prostredím“ (Jedlička, 2002 s. 1183). „Ľudské správanie je ovplyvňované vzájomnou interakciou génov a prostredia“ (Minárik, Luliak, 2008). Tomuto sporu sa venujú tiež napr. Bakalář (2003); Gardlík a kol. (2005); Bernadič (2003).

3.3 Humanitné

Humanitu môžeme vnímať ako mravný ideál založený na úcte k človeku a sledujúci jeho dobro. Humanitné argumenty môžeme potom opäť deliť podľa toho, či smerujú do vnútra chudoby alebo smerom k zvyšnej spoločnosti.

Rodenie detí do sociálne dekompenzovaného prostredia ich vystavuje nevhodným podmienkam, výrazne znižuje ich šance na dosahovanie konvenčne vnímaného úspechu. Otáznou je tiež miera dôstojnosti. Významným faktorom je aj nekomfortný život v dôsledku materiálnej deprivácie a častejšej absencii zdravia.

V týchto humanitných súvislostiach je zaujímavý aj citát Jána Pavla II. (1981): „Neodmysliteľným rozlišovacím znakom kresťanov, najmä kresťanských rodín je, že vedia každé dieťa, ktoré prichádza na tento svet, prijať, milovať, mať v úcte, postarať sa o jeho mnohostrannú a jednotnú výchovu hmotnú, citovú, vzdelávaciu a duchovnú.“

Zároveň sociálno-patologické javy, ktoré generujú predmetné skupiny vo zvýšenej miere, sú nehumánne voči zvyšnej spoločnosti. Ide najmä o niektoré druhy kriminality (najmä krádeže, lúpežné prepadnutia so zabitím), ale aj o šírenie epidemiologických ochorení. Aj takúto súvislosť môžeme zaradiť medzi faktory vplývajúce na segregačné snahy zo strany Nerómov.

Samozrejme, uvedené kategórie argumentov sa medzi protagonistami jednotlivých prúdov silno prelínajú a niekedy je ťažké určiť, čo z toho je cieľ a čo sú iba prostriedky vedúce k cieľu. V spomínaných vládnych dokumentoch a všeobecne v súčasnosti akcentuje najmä akási ekonomicko-humanitná orientácia.

V každom prípade, spomínané kategórie argumentov zahŕňajú širokú škálu svetonázorov a dovolíme si skonštatovať, že na dôležitosti zníženia fertility u chudoby sa konsenzuálne dokáže zhodnúť väčšina odborníkov aj laickej verejnosti.

4 Potenciál znižovania fertility u chudoby pomocou bezplatného prístupu k antikoncepcii a sterilizácii

Pokus o prognózovanie toho, aký vplyv na fertilitu marginalizovaných skupín by mali opatrenia bezplatného prístupu k antikoncepcii a sterilizácii, je prirodzene veľmi obtiažne. Disponujeme veľmi skromnými dátami, ktoré sú často parciálne, neexaktné a tiež ich zber často pochádza z rôznych rokov. Zároveň existujú aj relatívne veľké rozdiely v demografickom správaní Rómov na Slovensku a v Česku. Aj napriek tomu si však dovolíme niektoré závery k tejto téme kreovať.

Sterilizáciu ako lekársky zákrok upravuje Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ten sterilizáciu v § 40, ods. 1 definuje ako „zabránenie plodnosti bez odstránenia alebo poškodenia pohlavných žliaz osoby“. Podľa tohto zákona sterilizáciu možno vykonať len na základe písomnej žiadosti a písomného informovaného súhlasu po predchádzajúcom poučení osoby plne spôsobilej na právne úkony. Poučenie predchádzajúce informovanému súhlasu musí zahŕňať informácie o alternatívnych metódach antikoncepcie a plánovaného rodičovstva; možnej zmene životných okolností, ktoré viedli k žiadosti o sterilizáciu; medicínskych dôsledkoch sterilizácie ako metóde, ktorej cieľom je nezvratné zabránenie plodnosti; možnom zlyhaní sterilizácie. Sterilizáciu nemožno vykonať skôr ako 30 dní po informovanom súhlase.

Súčasná úprava výkonu sterilizácií teda predpokladá záujem a aktivitu zo strany sterilizovaného z motívu zabezpečiť si pohodlnú a trvalú antikoncepciu a zákon má iba zabezpečiť, aby tento úkon nebol vykonaný z ľahkovážnosti.

Dovtedy platila smernica Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky zo 14. apríla 1972 č. Z-4582/1972-B/1 o vykonávaní sterilizácie, ktorá umožňovala sterilizáciu za prísnejšie vymedzených podmienok. Mann (1995) uvádza, že podľa tejto smernice mohla byť sterilizácia vykonaná žene do 35 rokov pri 4 deťoch a žene po 35 rokoch pri 3 deťoch. Jej úprava z roku 1985 zrušila obmedzenie veku matky a sterilizáciu povolila pri 3 a viac deťoch. Za podrobenie sa sterilizácii mohla žena v roku 1988 získať finančný príspevok vo výške do 20 000 korún. V roku 1990 bol tento program ukončený a sterilizácia sa stala nehradená poisťovňou.

V súčasnosti je úkon sterilizácie uhrádzaný zo zdravotného poistenia iba za špecifických podmienok, ktoré súvisia so zachovaním zdravia osoby. (Príloha č. 2...)

Podľa Muchu a kol. (2009) v USA a západnej Európe využíva sterilizáciu ako spôsob antikoncepcie zhruba 7 – 15 % manželských párov. Zatiaľ čo v USA je vykonaných asi pol milióna sterilizácií ročne, v spádovej oblasti FN Olomouc ide asi o jeden prípad ročne.

Reprezentatívny výskum (Matulník a kol., 2006), ktorý sa uskutočnil na slovenskej populácii, prináša odpoveď na otázku, aké prostriedky regulácie pôrodnosti respondenti považovali za vhodné.

Tabuľka 1 Odpovede na otázku: Uvážte, prosím, do akej miery považujete za vhodné jednotlivé spôsoby predchádzania počatiu, resp. zabráneniu narodenia dieťaťa

Prostriedok regulácie pôrodnosti	Veľmi vhodný	Vcelku vhodný	Čiast. vhod. čiast. nevh.	Skôr nevhod.	Veľmi nevhod.	Spolu	n
Sterilizácia ženy	4,4	5,3	9,7	16,7	63,8	100,0	1131
Sterilizácia muža	4,4	5,3	9,7	16,7	63,8	100,0	1129
Horm. antikoncepcia	33,8	26,7	19,3	8,2	11,9	100,0	1133
Prirodzené metódy	23,6	20,5	25,2	16,6	14,2	100,0	1128
Vnútromat. teliesko	8,5	17,4	28,0	18,1	28,0	100,0	1116
Prezervatív	33,6	30,0	19,5	7,7	9,2	100,0	1124
Prerušovaná súlož	8,5	15,8	27,6	23,4	24,8	100,0	1123
Umelý potrat	1,2	1,3	6,5	10,2	80,7	100,0	1131

Zdroj: Matulník a kol. (2006, s. 57)

Ako vhodné dominujú hormonálna antikoncepcia a prezervatív a ako veľmi nevhodné dominujú umelý potrat a sterilizácia ženy. Tieto odpovede však aj čosi naznačujú o tom, aké spôsoby predchádzania počatiu boli/sú preferované. Treba zdôrazniť, že ide o vzorku z nerómskej populácie.

Chmelík (2009, s. 162) sa domnieva, že súčasťou životného štýlu budúcnosti bude prirodzené plánovanie rodičovstva, kam radí symtotermálnu metódu a Billingsovu ovulačnú metódu: „Pre svoju jednoduchosť a skutočnosť, že nevyžaduje finančné náklady, je vhodná pre všetky skupiny obyvateľov.“ Zároveň je z bioetických hľadísk prípustná zo strany Katolíckej cirkvi.

Keďže ale tieto metódy vyžadujú pomerne systematický a vysoko senzitívny prístup, obávame sa, že u predmetných skupín nemá vysoký potenciál efektívneho uplatnenia.

Šprocha, Potančoková (2008) uvádzajú vyššiu intenzitu umelého prerušenia tehotenstva v rómskych obciach v porovnaní s celkovou populáciou o 25 % a tiež vyššiu mieru opakovaných indukovaných potratov, z čoho konkludujú, že rómske ženy využívajú UPT ako antikoncepciu ex post.

Budilová, Jakoubek (2008) tvrdia, že vo svojom terénnom výskume v rómskych osadách na východnom Slovensku sa antikoncepcia všeobecne nepoužíva s výnimkou sterilizácie, ktorú podstupujú niektoré staršie rómske ženy, keď už porodia určitý [želaný?] počet detí. K obdobným zisteniam prichádzajú aj Šprocha, Potančoková (2008) a dodávajú, že až 36 % žien žijúcich v segregovaných obciach sa vyjadrilo, že nepoznajú žiadnu antikoncepčnú metódu a iba tretina žien dokázala uviesť tri rôzne metódy.

Šereš (1998) vo svojej štúdii uvádza nízku mieru spolupráce pri medikamentóznej terapii zo strany Rómov, najmä vtedy, ak bola predpísaná ako preventívna, alebo ak pacient nepociťoval príznaky.

Takýto behaviorálny prejav je pochopiteľný, pokiaľ uvážime charakterové črty rómskeho etnika, resp. rómskej kultúry. „Rómovia žijúci v tradičných formách žijú neustále v prítomnosti. Čas je pre nich tok, ktorý jednoducho plynie a nedá sa zastaviť. Mnohí nepoznajú ani dátum narodenia, ani svojich detí. (…) Nepočítajú roky a dni, ktoré uplynuli, a obyčajne ani peniaze, ktoré minuli“ (Lužica, 2004, s. 54). Orientáciu na prítomnosť u Rómov z osady ako aj u ľudí v nízkych sociálno-ekonomických vrstvách potvrdzujú aj mnohí ďalší autori.

Na základe uvedeného možno predpokladať pomerne nezodpovedný prístup v prípadnom užívaní hormonálnej antikoncepcie v podobe tabliet, ktorá vyžaduje striktnú pravidelnosť poberania, inak sa stáva neúčinnou, čo by v konečnom dôsledku mohlo viesť k nárastu nechcených tehotenstiev.

Tiež je otázne, nakoľko by Rómovia rôzne antikoncepčné formy využívali už len z dôvodu tradičného dôrazu rómskej kultúry na hodnotu detí. „Láska k deťom je príslovečná. Ženu, ktorá ma iba jedno, dve deti, považujú za slabú a bezdetnosť je najvyššou formou nešťastia. Bezdetnou ženou kmeň pohŕda a manžel ju môže kedykoľvek zanechať“ (Lužica, 2004, s. 31).

Matulay (2003) zároveň poukazuje na to, že aj v rómskych osadách dochádza u mladej generácie k poklesu zamýšľanej aj realizovanej plodnosti oproti generácii ich rodičov. Dá sa z toho implikovať aj to, že títo Rómovia musia zákonite praktizovať niektoré prostriedky predchádzajúce počatiu.

Výskumy Davidovej a kol. (2010) a Kajanovej (2009) zachytávajú vnímanie hodnoty dieťaťa u súčasných Rómov v takom zmysle, že dieťa síce často nie je plánované, ale keď už k počatiu príde, nepovažuje sa to za problém. Davidová a kol. (2010) uvádzajú, že síce metódy na predchádzanie pôrodnosti sú u Rómov stále relatívne málo využívané, ale za to užívanie hormonálnej antikoncepcie má u mladých Rómok vzrastajúcu tendenciu a je ovplyvňované jednak tradičným chápaním v danej rodine a jednak ekonomickou dostupnosťou.

Nesvadbová a kol. (2009) z výsledkov reprezentatívneho výskumu populácie Rómov v Česku uvádzajú, že antikoncepčné tabletky užíva 10 % rómskych žien.

Voči prednesenému Legislatívnemu zámeru zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách, ktorý obsahoval požiadavku financovania antikoncepcie a sterilizácie sociálne vylúčeným spoločenstvám, vzniesla hromadnú pripomienku aj organizácia Fórum života, ktorá okrem iného obsahuje: „Plodnosť ani tehotenstvo nie sú chorobou, a rovnako tak antikoncepcia a sterilizácia nie sú liečbou. Nemožno ich teda vydávať za zdravotnú starostlivosť. (...) Nesúhlasíme, aby štát nútil všetkých občanov financovať takéto programy prostredníctvom daní a odvodov, a prispievať tak k ziskom farmaceutických spoločností“ (Vyhodnotenie medzirezortného..., 2011, s. 69).

Spomenúť treba aj nežiaduce účinky hormonálnej antikoncepcie, ako aj diskusiu o rizikách poškodzovania zdravia v dôsledku užívania kontraceptív.

Keď uvážime, že príslušníci predmetných skupín nemusia cítiť potrebu hormonálnu antikoncepciu užívať, ale zároveň by na ňu mali nárok, vzniká tu prirodzene motivácia s touto komoditou obchodovať, čo by predstavovalo neefektívne vynaložené prostriedky z verejných financií a zároveň by to neopodstatnene navyšovalo u týchto skupín príjem inak ako prácou, čo by mohlo zvyšovať demotiváciu sa zo stavu hmotnej núdze vymaniť.

Treba tiež spomenúť, že pokiaľ príde na tému sterilizácií, niektorým ľuďom sa táto téma asociuje s rizikom potenciálneho medzinárodného škandálu, ktoré je spojené s údajnými nezákonnými sterilizáciami niekoľkých Rómok, kedy tento prípad skončil až na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu (pozri TASR, 2008; ČTK, 2009). Takéto javy robia spoločenskú diskusiu o načrtnutom probléme mierne komplikovanou.

5 Záver

V článku sme poukázali na to, že zvýšená fertilita chudoby je vážny ekonomicko-humanitný problém súčasných vyspelých populácií.

Predpokladáme, že diskusia pojednávajúca o tom, ako kvantitatívny nárast chudoby zmierniť či zvrátiť, bude všeobecne silnieť. A to aj v súvislosti s vývojom trhu práce, ktorý vyžaduje stále vyššiu kvalifikáciu a predmetné skupiny tak robí stále vo väčšom rozsahu neintegrovateľnými na trh práce (pozri napr. Bednárik a kol., 2005; Keller, 2010; Rievajová, 2009).

Bezplatný prístup k hormonálnej antikoncepcii alebo bezplatný prístup k pozasteveniu fekundity prostredníctvom sterilizácie sú tie nástroje, ktoré sa na prvý pohľad javia, že by zníženie fertility chudoby mohli zabezpečiť. Ukázali sme si, že takýto predpoklad je trochu vágny a to najmä pri hormonálnej antikoncepcii prostredníctvom tabliet. Uviedli sme tiež zjavnosť toho, že predmetné skupiny praktizujú nejaké spôsoby na zabránenie počatia, inak by ich fertilita bola ešte vyššia. Preto ich zvýšená fertilita oproti priemeru celkovej populácie tkvie vo väčšej váhe v iných faktoroch ako v ekonomickej nedostupnosti rôznych foriem antikoncepcie.

Keby pre predmetné skupiny bol zabezpečený bezplatný prístup k rôznym formám antikoncepcie, je možné predpokladať mierny pokles ich fertility. Otázkou je, či takáto miera poklesu fertility predmetných skupín by vyvážila potenciálne problémy súvisiace s predmetnými opatreniami.

Matulay (2003, s. 26-27) uvádza, že bude zložité hľadanie odpovedí na etické otázky ako:

• „Do akej miery majú rómski rodičia právo prinášať na svet a následne socializovať svoje deti s predpokladom, že o ich prežitie sa musí postarať majoritná časť spoločnosti?
• Má demokratická a k ideálom humanizmu sa hlásiaca moderná spoločnosť právo z ekonomických dôvodov nútiť tých Rómov, ktorí tak nechcú urobiť dobrovoľne, zrieknuť sa svojej filozofie žitia a myslenia?“

Podobne Bakalář (2003) uvažuje o podmienení poskytovania sociálnej pomoci ľuďom pozastavením ich fekundity (napr. dočasnou alebo trvalou sterilizáciou).

Načrtnuté úvahy v podobe finančne motivovaného pozastavenia fekundity či dokonca vynucovaného pozastavenia fekundity by si však vyžadovali samostatnú rozsiahlejšiu štúdiu, kde by vo väčšej miere bolo vhodné akcentovať etické aspekty ako aj uskutočniť analýzu súvisiacich medzinárodných ľudsko-právnych dokumentov.

Zdieľať na Facebooku