V týchto dňoch rezonuje téma superhrubej mzdy, ktorá je zároveň podľa Sulíka „technická príprava pre zavedenie Odvodového bonusu, nášho najdôležitejšieho sľubu“. Vláda sa teda zrejme odvodového bonusu nevzdala.
Keďže problematike odvodového bonusu som sa vcelku rozsiahlo venoval, tak skúsim v stručnosti uviesť moje zistenia, čo by pre ľudí odvodový bonus znamenal.
Zdanená a zodvodnená solidarita
Sulík rád zdôrazňuje, že odvodový bonus garantuje každému bezpodmienečne štátny benefit (odvodový bonus) v sume životného minima (v súčasnosti 189,83 € na jednu dospelú fyzickú osobu). Skutočnosť je ale taká, že systém odvodového bonusu garantuje každému iba 63 % zo sumy životného minima, lebo odvodový bonus podlieha dani a odvodom. Ešte poznamenám, že to, čo sa nazýva v odvodovom bonuse ako solidárny a zdravotný odvod, sú v skutočnosti dane. V systéme odvodového bonusu by ľudia platili „len“ 37-percentnú daň z príjmu.
Znížené sociálne zabezpečenie
Niektorí ľudia mali možnosť si pred voľbami krútiť „mzdovým kolieskom“ – nástrojom volebnej kampane SaS – a sledovať, ako by sa ich čistý príjem zvýšil po zavedení odvodového bonusu. Ich prebytok financií by mal slúžiť na dobrovoľnú konfiguráciu odobratého sociálneho poistenia.
Skutočnosť je ale taká, že napr. pri priemernej mzde národného hospodárstva by po účasti v II. pilieri, v snahe mať výšku dôchodku, aká sa črtá pri dnešných pravidlách, neostali človeku navyše ani 2 % v porovnaní s dnešnou čistou mzdou. Pre doplnenie: v súčasnosti je sadzba dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti 2 % z vymeriavacieho základu a sadzba nemocenského poistenia je 4,4 %.
Z toho vyplýva, že takýto človek by síce mohol mať čistú mzdu zhruba o 11 € vyššiu, ale keby napr. ochorel, má jednoducho smolu – má nárok na zdanený a zodvodnený odvodový bonus v hodnote 119,59 €. Ak by sa dobrovoľne dopoistil, tak má, samozrejme, čistú mzdu výrazne nižšiu ako v súčasnosti s poistením povinným.
Zostup stredných vrstiev
Systém odvodového bonusu by bol v skutočnosti pre väčšinu pracujúcich ľudí nevýhodný, konkrétne pre tých, čo zarobia v súčasnosti zhruba 400 až 1400 € v hrubom. Ich čisté mzdy by sa síce mohli zvýšiť, ale iba v prípade, že by sa vzdali svojho zásluhového sociálneho poistenia. Ich starobný dôchodok by tak ale tvoril 63 % sumy životného minima. Ich „podpora v nezamestnanosti“ by tak bola 63 % sumy životného minima. Materské by bolo 63 % dvojnásobku sumy ŽM a tak pod. Ak by chceli mať ľudia rovnaké zabezpečenie ako dnes, ich čistý príjem by bol nižší.
Výrazná deformácia trhu práce
Zatiaľ čo väčšina ľudí by bola poškodená stratou zásluhového sociálneho poistenia, odvodový bonus by dotoval zamestnávateľom pracovnú silu v nízkych mzdových pásmach z verejných zdrojov. Napr. u zamestnanca, čo má minimálnu mzdu (274,72 € v čistom), by mohol zamestnávateľ zredukovať mzdové náklady na jedno takéto pracovné miesto na 65 % súčasných výdavkov, pričom príjem dotyčného by ostal rovnaký. Nízke mzdové pásma by tak mohli byť dotované verejnými financiami v prospech všetkých zamestnávateľov, ktorí by určite radi využili, že ľudia si nemôžu medzi pracovnými pozíciami veľmi vyberať.
Komu odvodový bonus môže prospieť?
Jediní, komu môže odvodový bonus prospieť, sú oficiálne nepracujúci rodičia s vyšším počtom detí; špekulanti najrôznejšieho druhu, ale principiálne tiež ľudia s nadštandardnými príjmami – zhruba od dvojnásobku priemernej mzdy. Ich čistý príjem by sa zvýšil výrazne, pričom na nástroje sociálneho poistenia nie sú tak odkázaní. Zatiaľ čo by sa väčšina pracujúcich ľudí svojou príjmovou situáciou priblížila k nepracujúcim, tí, čo zarábajú nadštandardne, by sa od stredných vrstiev ešte viac odtrhli.
Široké možnosti zneužívania
Odvodový bonus poskytuje až doslova motivuje k širokým možnostiam zneužívania.
Napr. nezamestnaný manželský pár, ktorý má tri deti, v prípade, že by sa manželia rozviedli a deklarovali by oddelený život, ich čistý príjem dotovaný z verejných financií by vzrástol o vyše 210 € mesačne.
Iný prípad by bol napr. oficiálne nepracujúci nemanželský pár so štyrmi deťmi, ktorý by vďaka drobným úpravám rodinných pomerov dokázal zo systému odvodového bonusu vyťažiť sumu okolo 800 € mesačne bez akejkoľvek protihodnoty.
Veľké špekulatívne možnosti by sa otvárali aj pre SZČO – tie by systém odvodového bonusu motivoval priznať čo najnižší príjem, nie pod nezdaniteľnú časť základu dane ako dnes, ale ešte nižšie. Ľudia, čo v reáli zarobia stovky alebo tisíce eur, by vďaka dobrému účtovníctvu alebo drobným podvodom neplatili štátu nič a naopak, ešte by z týchto verejných financií dostávali nemalé sumy.
Absolútny kolaps systému v krátkodobom horizonte
Kalkulácie zamerané na fiškálnu udržateľnosť systému odvodového bonusu boli iba rigidne matematické a vôbec nerátali s obrovskou zmenou správania, ktorú by systém odvodového bonusu podnietil. Výsledkom by bolo, že verejné financie by do troch rokov úplne skolabovali a ľudia na Slovensku by v pozícii pokusného králika mimoriadne utrpeli. Fiškálna udržateľnosť systému odvodového bonusu je vážnou utópiou. Podľa mňa však odvodový bonus nie je únosný ani z všeobecného ponímania spravodlivosti.
Zdieľať na Facebooku