Pri tvorbe vedeckých a odborných prác sa často stretávame s požiadavkou na napísanie abstraktu, anotácie či resumé. Nie vždy je pritom jasné, čo presne sa od nás očakáva a aké sú medzi nimi rozdiely. V tomto článku si ich preto bližšie popíšeme.
Abstrakt
Abstrakt je konkrétna a výstižná charakteristika obsahu článku či dokumentu. Podľa ISO normy je to skrátené, presné vyjadrenie obsahu dokumentu bez dodatočnej interpretácie, výkladu alebo kritiky a bez hodnotiaceho stanoviska toho, kto je autorom abstraktu.
Abstrakt sa zvykne uvádzať v prehľadoch zborníkov, konferencií, knižničných záznamoch a databázach vedeckých publikácií, kde obvykle nebýva dostupné celé dielo. Autor diela by mu preto mal venovať náležitú pozornosť. Od abstraktu totiž často závisí, či bude celé dielo čítané.
Štandardom je uvádzanie abstraktu v anglickom jazyku, aby sa so smerovaním práce mohli zoznámiť aj zahraniční odborníci. V prípade záujmu o podrobnejšie informácie potom môžu kontaktovať autora.
Abstrakt by mal byť zrozumiteľný i bez štúdia celého dokumentu a poskytnúť celistvý prehľad o jeho základných myšlienkach. Konkrétne by mal abstrakt poskytnúť odpovede na nasledujúce otázky:
- Cieľ: čo autor sledoval a prečo?
- Metódy: s čím autor pracoval a ako to robil?
- Výsledky: čo sa zistilo – aké sú odpovede na položené otázky?
Existujú dva typy abstraktov:
- Neštruktúrovaný (rozsah 75 až 150 slov). Píše sa v jednom odseku. Najčastejšie sa tvorí pri bakalárskych a diplomových prácach a k zborníkovým publikáciám.
- Štruktúrovaný (rozsah 150 až 300 slov; pri výskumných správach či dizertačných prácach majú štruktúrované abstraky rozsah cca. 500 slov). Píše sa vo viacerých odsekoch, pričom kopíruje základné členenie dokumentu a jednotlivé časti sú primerane vyznačené (názov, úvod, materiál či výskumná vzorka, metodika, výsledky, diskusia ap.).
Súčasťou abstraktu sú niekedy aj kľúčové slová. V takom prípade ide o 4 - 8 výrazov alebo slovných spojení, ktoré najlepšie vystihujú hlavné koncepty dokumentu. Ide hlavne o prípady, kedy sa abstrakt podáva ako súčasť príspevku do zborníka alebo na konferenciu. Takáto požiadavka môže a nemusí byť daná zostavovateľmi zborníka, resp. organizátormi konferencie.
Príklad abstraktu (neštruktúrovaného):
-
Analýza emočnej slovnej zásoby slovenčiny
Marman, P., Jurášek, D.
Jednou zo základných otázok psychológie je, ako efektívne popísať a kategorizovať emócie. K tejto otázke možno pristupovať cez behaviorálne, fyziologické a fenomenologické štúdie, ale aj skúmaním kultúry. V našom výskume sme sa zamerali na slovnú zásobu slovenčiny a pýtali sme sa, ako sa v nej odrážajú emócie. Z kodifikačnej príručky Krátky slovník slovenského jazyka (obsahuje 60 000 slov) sme vybrali všetky slová popisujúce emočné prežívanie a analyzovali sme ich. V článku popisujeme hlavné charakteristiky rôznych typov emócií a po porovnaní s existujúcimi koncepciami načŕtame ich začlenenie do integratívneho konceptu.
Kľúčové slová: emócie, kategorizácia emócií, slovná zásoba, analýza jazyka, kvalitatívna analýza
Anotácia
Anotácia na rozdiel od abstraktu predstavuje krátku informáciu o problematike vo forme poznámky, vysvetlivky alebo stručnej charakteristiky. Spravidla sa pripája k bibliografickému popisu dokumentu alebo k bibliografickému odkazu na dokument.
Rozsah anotácie väčšinou závisí od usmernení v závislosti od inštitúcie, pod ktorou sa dielo vytvára. Obvykle je niekoľko viet až niekoľko odsekov.
Resumé (súhrn)
Je krátkou rekapituláciou výsledkov práce, stručné zopakovanie významných prínosov a záverov. Zvykne byť na konci dokumentu a obsahuje súhrnnú informáciu o tom, k čomu sa autor dokumentu dopracoval. Na rozdiel od abstraktu by nemalo obsahovať informácie o cieli práce ani o použitých metódách.
Resumé sa často uvádza v inom jazyku ako je hlavný jazyk práce. Napr. ak študent slovenskej školy píše záverečnú prácu v inom ako štátnom jazyku, obvykle musí byť jej súčasťou okrem slovenského abstraktu aj slovenské resumé v rozsahu cca 10 % práce. Niektoré odborné časopisy vyžadujú, aby autor so slovenským rukopisom poslal aj resumé v anglickom jazyku, v rozsahu jeden až niekoľko odsekov.
Rozsah resumé je daný konkrétnym typom diela, pohybuje sa od jedného odseku po niekoľko strán.
Zatiaľ čo anotácia a abstrakt sa štandardne uvádzajú v rôznych databázach ako verejne dostupné aj bez prístupu k celému obsahu diela, pre prečítanie resumé si záujemca musí takmer vždy zadovážiť prístup k celému dielu.
Odkaz na literatúru
Ďalšie informácie možno nájsť v:
MEŠKO, Dušan. 2005. Abstrakt. In: MEŠKO a kol. 2005. Akademická príručka [2., upravené a doplnené vydanie]. Martin : Vydavateľstvo Osveta. s. 63-70. ISBN 80-8063-200-6.
Zdroj obrázku: Wikimedia Commons; autor obrázku: Raoli
Zdieľať na Facebooku