Vplyvy migrácie na demografický vývoj Slovenska

Keďže efektívna pronatalitná politika sa považuje za príliš ekonomicky nákladnú, býva práve imigrácia najčastejšie predkladaná ako možné riešenie alebo vhodné sprievodné riešenie nepriaznivého štrukturálneho vývoja regresívnych populácií (pozri napr. Vašečka, 2009; Vaňo et al., 2002).

V tomto príspevku preto preskúmame širšie súvislosti tohto prístupu, ako aj možné riziká, ktoré so sebou imigrácia prináša. Zároveň načrtneme aj niektoré dopady vyplývajúce z vnútornej migrácie, ako aj emigrácie pracovných síl Slovenska.

Ak hovoríme o migrácii, musíme rozlišovať vnútornú migráciu (sťahovanie bez prekročenia hraníc štátu) a vonkajšiu migráciu (sťahovanie s prekročením hraníc štátu). Pokiaľ sťahovanie prebieha do určitej územnej jednotky, vtedy hovoríme o imigrácii. Pokiaľ sa sťahujeme z danej územnej jednotky, ide o emigráciu (Jurčová, 2005).

2 Vnútorná migrácia

Vnútorná migrácia nemá výrazný vplyv na demografický vývoj Slovenska. Je skôr dôsledkom regionálnych rozdielov, ktoré obyvateľstvo svojím migrovaním prehlbuje. Pri reprodukčnom správaní a následnej starostlivosti o potomstvo sa môže javiť pre rodinu ako problematické vzdialenie od širšieho príbuzenstva, čím je sťažená pomoc príbuzných pri výchove (napr. vypomáhanie starých rodičov). Na druhej strane je to práve vnútorná pracovná migrácia, ktorá ľuďom zabezpečuje ekonomické zdroje, buď cez lepšie platené zamestnanie, alebo vôbec možnosť si prácu nájsť.

Dôležitým javom je aj pracovná mobilita vnútri Slovenska, kedy ľudia dochádzajúci za prácou prekračujú aj niekoľko regiónov. Dochádzanie za prácou môžeme deliť podľa periodicity na každodenné, týždenné, mesačné ap. Pracovná mobilita má negatívny dopad na nehomogénne zaťaženie napr. infraštruktúry. Negatívny spoločenský dopad tu predstavuje najmä participácia na rodičovskej výchove a starostlivosti. Pokiaľ rodič (väčšinou muž-živiteľ) dochádza dennodenne do práce prekračujúc viaceré regióny, odčerpáva mu to čas, ktorý by mohol venovať rodine. Pokiaľ je táto periodicita redšia, napr. muž sa vracia domov iba na víkendy, alebo len na niektoré víkendy, tak je jeho podiel na výchove podobný, ako keby deti žili v neúplnej rodine a aj rodina ako taká neplní poriadne svoje funkcie.

Preto výrazná regionálna rozdielnosť v dopyte na trhu práce má negatívne dopady najmä na funkčnosť rodiny.

3 Emigrácia pracovných síl Slovenska

Výraznejší vplyv na demografický vývoj Slovenska ako aj iné sociálne javy má zahraničná migrácia. V roku 2004 sa Slovensko stalo členom Európskej únie. Jeden zo základných princípov Európskej únie je otvorený trh práce v rámci jednotlivých členských štátov. Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa postupne začal trh práce štátov Európskej únie slovenským občanom otvárať.

Odborníci na zahraničnú migráciu si musia vystačiť s nedostatkom kvalitných informácií. Preto v súvislosti so zahraničnou migráciou ide vždy o odhady. A u jednotlivých autorov sa podľa použitej metodiky často výrazne líšia, najmä v celkovom počte, ale aj napr. vo vzdelanostnom zložení.

Kvantitatívny vývoj občanov SR zamestnaných v zahraničí podľa výberového zisťovania pracovných síl Štatistickým úradom SR vzrástol zo 49 000 v roku 2000 na 158 100 v roku 2006. Podiel na celkovom počte zamestnaných občanov SR tak podľa týchto údajov dosiahol 6,9 % v roku 2006 (Divinský, Popjaková, 2007).

Podľa výsledkov výberového zisťovania pracovných síl za 2. štvrťrok 2010 v zahraničí pracovalo 130 500 slovenských občanov (ŠÚ SR, 2010b). Z týchto údajov vyplýva, že pracujúci v zahraničí sa podieľali 5,64-percentným podielom na celkovo zamestnaných osobách SR.

Medzi migrantmi pracujúcimi v zahraničí tak dlhodobo dominujú mladí ľudia do 34 rokov, u ktorých došlo k ukončeniu prípravy na povolanie a nachádzajú sa vo vekovom pásme, kedy by malo dochádzať k rozvoju kariéry, profesných zručností, zakladaniu rodiny a reprodukcii.

Tabuľka 1 Porovnanie vzdelanostného rozloženia migrantov pracujúcich v zahraničí s pracujúcim obyvateľstvom na Slovensku (%)

	mimo SR	v SR
základné	3,45	4,1
učňovské a stredné bez maturity	46,51	32,7
učňovské a stredné s maturitou	44,21	43,3
vysokoškolské	5,82	19,1
Zdroj: prepočítané podľa ŠÚ SR (2010b, s 36 a 87)

Vo vzdelanostnom rozložení migrantov pracujúcich v zahraničí dochádza v posledných rokoch k posunom – dominantné postavenie si upevňujú učňovské a stredné školy a klesá zastúpenie vysokoškolákov.

Kešelovej (2007) prieskum z konca roka 2007 zistil zastúpenie vysokoškolsky vzdelaných ľudí až v 24,5 percentách, čo prevyšovalo hodnotu pracujúcich vysokoškolsky vzdelaných v SR. Môžeme tu však počítať so skreslením, nakoľko sa prieskum realizoval aj prostredníctvom internetu, pričom počítačová gramotnosť je priamo úmerná výške vzdelania.

Prieskum Kešelovej (2007) však zachytil mnoho významných zistení:

• Až 31,9 % respondentov-migrantov bolo ženatých/vydatých.
• Až 25,7 % respondentov-migrantov pred odchodom do zahraničia bolo nezamestnaných. 48,8 % ale zamestnaných bolo. Usudzuje sa z toho, že platové ohodnotenie zamestnanca na Slovensku je v porovnaní s cieľovými krajinami emigrantov prinízke (ekonomická motivácia v prieskume dominovala).
• U takmer polovice prieskumného súboru stupeň vzdelania požadovaný na pracovnom mieste zodpovedal stupňu získaného vzdelania na Slovensku. Avšak až u 43,7 % prieskumného súboru stupeň vzdelania na pracovných miestach, ktoré vykonávali, bol nižší ako stupeň nimi získaného vzdelania. Len u 6,3 % prieskumného súboru to bolo naopak.
• Z respondentov, ktorí mali predstavu o dĺžke zotrvania v zahraničí (62,6 %), tvorili takmer pätinu ľudia, ktorí plánovali v zahraničí ostať natrvalo; takmer polovica (46,7 %) chcela v zahraničí zotrvať viac ako rok.
• Hoci podiel vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov v zahraničí tvoril v prieskumnej vzorke 24,5 %, zároveň predstavoval až 33,7 % tých, ktorí chceli ostať v zahraničí natrvalo.
• Takmer polovica z tých, čo chceli ostať v zahraničí natrvalo, mali vek od 25 do 34 rokov.

Divinský, Popjaková (2007) takisto priniesli dôležité zistenia:

• V Českej republike pracovali slovenskí občania vo všetkých ekonomických sektoroch, v poslednej dobe však rástol podiel vysokokvalifikovaných zamestnancov (lekári, IT špecialisti, učitelia, výskumníci, manažéri ap.).
• Koncom roka 2006 pracovalo okolo 230 000 pracovných migrantov zo SR, čo bolo takmer 10 % z celkového počtu zamestnaných osôb krajiny.
• Komparáciou dát o dynamike zamestnanosti v SR a vývoja počtu občanov SR pracujúcich v zahraničí v rokoch 2000 – 2006 vzniká záver, že až 55 % z celkového prírastku zamestnanosti krajiny bolo konštituovaných osobami, ktoré získali prácu v zahraničí – inými slovami: domáci pracovný trh generoval pre svojich občanov v rokoch 2000 – 2006 iba 45 % nových pracovných príležitostí.

Všetky dostupné údaje ohľadne pracovnej emigrácie zo Slovenska poukazujú na dominantné zastúpenie Prešovského kraja, z ktorého odchádza najviac ľudí. Tento kraj je významný tým, že má najvyššiu mieru nezamestnanosti a zároveň vysokú koncentráciu rómskeho etnika. Môžeme predpokladať, že najväčší podiel Prešovského kraja na zahraničnej migrácii má viaceré príčiny:

• Z hľadiska periodického presúvania sa už nie je taký rozdiel, či ľudia z Prešovského kraja pracujú napr. v Bratislave alebo v Brne či v Prahe.
• Z pohľadu dlhšieho odlúčenia už nie je také dôležité, či cieľovou lokalitou bude západné Slovensko alebo napr. západná Európa.
• Svoj vplyv tu môže zohrávať aj vyššia koncentrácia rómskeho etnika, ktoré v sebe kumuluje sociálno-patologické javy v oveľa väčšej miere a ľudia sa z tohto prostredia môžu snažiť unikať.

Ako konštatujú Bleha, Vaňo (2007), hoci v kvantitatívnej rovine sa nepotvrdzujú predikované veľmi vysoké počty pracovných migrantov po vstupe Slovenska do EÚ, ide najmä o kvalitatívnu rovinu tohto problému (‚únik mozgov‘) a o fakt, že ide o obyvateľstvo vo veku najvyššej plodnosti, čo v konečnom dôsledku negatívne ovplyvňuje vekovú štruktúru slovenského obyvateľstva.

4 Imigrácia ľudí do štátov Európskej únie

Motívy a z toho vyplývajúce nastavenia imigračných politík rozvinutých krajín sa menia v čase (pozri napr. Bauer et al., 2000). Migruje sa z humanitárnych dôvodov, z dôvodov pracovného pôsobenia, štúdia, z dôvodu zjednocovania rodiny ap.

Zatiaľ čo emigrácia pracovných síl zo Slovenska je prevažne interakciou medzi Slovenskom a západnejšími štátmi Európy, problematika imigrácie má globálnejší aspekt a v našom kontexte predstavuje nielen interakciu medzi jednotlivými štátmi Európskej únie, ale často medzi Európskou úniou a tzv. tretím svetom.

Imigrácia z iných svetadielov do Európy tak dáva multikultúrnemu spolužitiu nový charakter, kedy autochtónni Európania často čelia relatívne novým rozdielovým znakom ako je napr. rasa, pričom ostatné znaky, na ktoré boli Európania zvyknutí, ako napr. náboženská diferencia, sa tu vyskytujú často v kontrastnejšej podobe.

4.1 Pracovná imigrácia

V kontexte Európskej únie má najväčší podiel pracovná migrácia.

Dôvody, prečo napr. štáty Európskej únie vytvorili legislatívne rámce, ktoré umožnili rozsiahlu pracovnú imigráciu z mnohých krajín sveta a s tým súvisiaci výrazný nárast kultúrnej diverzity, objasňujú najmä dve teórie:

• Teória duálneho pracovného trhu, ktorá vychádza z chronického vnútorného dopytu po nízkokvalifikovaných pracovných silách v moderných industriálnych spoločnostiach. V tejto situácii vznikala nenasýtenosť dopytu po nízkokvalifikovaných (slabo platených) pracovných silách z domácich zdrojov. Ako najlacnejší variant riešenia sa javilo otvorenie pracovného trhu pre ľudí, ktorí sú ochotní akceptovať nízke mzdy, lebo sú zároveň pre nich oveľa vyššie ako v ich domovských krajinách.
• Makrosociologická teória svetového systému zameriavajúca sa na štruktúru pracovného trhu celého sveta. Vlastníci kapitálu a jeho správcovia (vrcholoví manažéri) v snahe dosiahnuť čo najvyšší zisk, sa orientujú na populácie s výrazne nižšími mzdovými nákladmi a tam vytvárajú pracovné miesta. Lacná pracovná sila následne prúdi proti smeru kapitálu – čiže do krajín s vyššími mzdami, vďaka čomu dochádza ku globálnemu tlaku na mzdy (Rievajová, 2009).

4.2 Kompenzačná migrácia

V súčasnosti v súvislosti s očakávaným populačným starnutím vo väčšine európskych štátov sa vynára aj koncepcia kompenzačnej migrácie. Pripisujú sa jej najmä dva ciele:

• spomaliť alebo zastaviť úbytok obyvateľstva;
• spomaliť alebo zastaviť zmeny vo vekovej štruktúre obyvateľstva.

Burcin et al. (2007) urobili v rámci Česka a Slovenska výpočty a odhady, pričom závery sú nasledovné:

• Na udržanie podielu obyvateľov v produktívnom veku (20 – 59 rokov) v populácii na súčasnej úrovni by bolo na Slovensku potrebné postupné zvýšenie ročného migračného prírastku obyvateľstva až na niekoľko 100 tisíc osôb, čo za obdobie 2006 – 2050 predstavuje celkový migračný prírastok 11,8 mil. osôb.
• Pokiaľ by sa mal zastaviť proces starnutia obyvateľstva a priemerný vek by mal zostať do roku 2050 nezmenený, na Slovensku by sa musel počet osôb zvýšiť v dôsledku migrácie o neuveriteľnú hodnotu 88 mil. osôb.

Autori sa obávajú o spoločenskú únosnosť kompenzačnej migrácie s cieľom zastaviť úbytok obyvateľstva, pričom kompenzačnú migráciu s cieľom zachovať vekovú štruktúru populácie považujú za nerealizovateľnú a starnutie populácie považujú za nezvratné.

Vašečka (2009) zisťoval názory respondentov na to, ako by mala reagovať vláda SR na možné znižovanie populácie. Až 92,2 % respondentov vyslovilo názor, že by sa štát mal usilovať o zvýšenie pôrodnosti. A iba 3,4 % uprednostňovalo ako riešenie príchod cudzincov vo väčšom počte.

Predkladanou výhodou kompenzačnej migrácie je napr. skutočnosť, že pokiaľ prichádzajú do krajiny mladí dospelí s ukončenou prípravou na povolanie, štát šetrí zdroje, ktoré by investoval do nezaopatrených detí, ich podpory a vzdelania.

4.3 Reprodukčné správanie a participácia na trhu práce zo strany imigrantov

Spravidla platí, že úhrnná plodnosť žien neeurópskeho pôvodu po usadení sa v Európe klesne, jej priemer je však výrazne vyšší ako je priemer autochtónneho obyvateľstva Európy. Napr. úhrnná plodnosť Alžírčaniek, Maročaniek, Tunisaniek a iných žien z Afriky vo Francúzsku sa pohybovala od 2,5 do 3 detí na jednu ženu. No napr. Turkyne vo Francúzsku mali úhrnnú plodnosť 3,21 dieťaťa. Naopak, ženy z Ázie mali vo svojich krajinách plodnosť 2,85 dieťaťa, pričom vo Francúzsku sa s 1,77 dieťaťa na ženu dostávali pod hranicu jednoduchej reprodukcie (Toulemon et al., 2008).

Podľa štúdie Inštitútu pre výskum verejnej politiky sa prisťahovalci podieľali na populačnom raste Veľkej Británe viac ako polovicou. Pričom zamestnanosťou boli na tom najlepšie prisťahovalci z Nového Zélandu (93,6 %), Austrálie (90,6 %) a Filipín (85,4 %). Najnižšia zamestnanosť bola u prisťahovalcov zo Somálska (12,2 %), Angoly (30 %) a Iránu (31,7 %). Prisťahovalci podľa tejto štúdie tvorili až štvrtinu obyvateľov Londýna a v roku 2001 tvorili 7,5 % britskej populácie (Jackson, 2005).

Podobne v Írsku výsledky sčítania z roku 2006 priniesli napr. aj tieto zistenia: zastúpenie detskej zložky (veková kategória 0-14) bolo u ľudí s čiernym etnickým pôvodom 40,9 %, podobne írska kočovnícka komunita [Irish Travellers] 41,4 %. Toto zastúpenie detí bolo zhruba dvojnásobné v porovnaní s celkovou írskou populáciou. Miera nezamestnanosti bola u bielych Írov 4,6 %, u írskej kočovníckej komunity 41,2 %, u čiernych etnických skupín 26,6 %, u Číňanov 6,3 % a ostatných ľudí s ázijskym pôvodom 7,8 % (CSO, 2007).

4.4 Náčrt niektorých rizík imigrácie

Viacero štúdií (napr. Divinský, 2007; Bauer et al., 2000; Martinez, Lee, 2000; Butcher, Piehl, 2007) konštatuje, že miera kriminality imigrantov je oveľa nižšia, ako je predstava verejnej mienky o nej.

Divinský (2007) na základe analýzy štatistických údajov viacerých rezortov prichádza k záveru, že určitá disproporcia kriminality imigrantov na Slovensku existuje. Cudzinci na Slovensku sú disproporčne viac zastúpení napr. na obchode s drogami a ich užívaní, marení výkonu úradného rozhodnutia, prevádzačstve, krádežiach motorového vozidla, obchode so zbraňami, vraždách či organizovanej prostitúcii.

Rushton, Whitney (2002) na základe údajov publikovaných Interpolom za roky 1993 – 1996 a údajov zo CIA World Fact Book za rok 1999 porovnávali 74 štátov sveta a prišli k záveru, že v kriminálnych činoch, ako vraždy, znásilnenia či vážne ublíženia na zdraví, majú niekoľkonásobne vyššie zastúpenie africké štáty ako aj štáty Karibiku s väčšinovým obyvateľstvom afrického pôvodu.

Zo syntézy doteraz uvedených faktov možno skonštatovať, že miera kriminality, miera fertility a miera nezamestnanosti pozitívne korelujú, čo je zvlášť pozoruhodný fenomén, ktorý u autochtónnych Európanov vyvoláva často nevôľu voči skupinám imigrantov s takýmito črtami.

Slovensko, ako aj väčšina ostatných štátov bývalého východného bloku, je pre imigrantov z tretieho sveta menej lukratívne ako väčšie štáty západnej Európy. Je to spôsobené najmä tým, že výška miezd a zároveň aj finančné benefity sociálneho zabezpečenia sú na Slovensku mnohonásobne nižšie ako v štátoch západnej Európy. A navyše, pre imigranta, odkázaného sa naučiť jazyk novej krajiny, je oveľa pragmatickejšie zamerať sa na jazyk, ktorým hovorí čo najväčšie množstvo ľudí – o to väčší trh práce sa mu otvára.

Za spomenutie stojí aj rozmáhajúci sa jav, a to sú fingované sobáše. Írsky vysokopostavený matrikár Dennis Prior odhaduje, že každý 6. sobáš v Írsku je fingovaný za účelom získania občianstva v Európskej únii (Murphy, 2010). Podobný problém s kosovskými Albáncami reflektuje vo svojej reportáži Rybárová (2010). Po fingovanom sobáši onedlho dochádza k rozvodu a následne si do Európskej únie kosovskí muži často privádzajú svoju pôvodnú ženu a deti.

Medzi odborníkmi, ktorí sa zaoberajú kultúrnymi interakciami, ťažko hľadať takých, ktorí by tak vysoký nárast kultúrnej diverzity v jednotlivých spoločnostiach považovali za vhodný. Napr. Gajdoš (2002) považuje za takéhoto ideologického optimistu Francisa Fukuyamu, ktorý liberálnu demokraciu opisuje ako akýsi superiórny systém. Jeho optimistické nazeranie na vývoj však vyvolalo mnoho polemiky a kritiky, čo zavŕšil Huntington (2001) dielom Zrážka civilizácií, kde varuje pred možným konfliktom civilizácií. V štátoch s civilizačnou diverzitou by takýto konflikt mohol prerásť do občianskej vojny.

V západnej Európe už k civilizačnému konfliktu dochádza najmä medzi islamskými imigrantmi a pôvodným obyvateľstvom západnej civilizácie. Tento konflikt je poznačený napr. zavraždením holandského politika Pima Forteina či holandského režiséra Thea van Gogha, ale aj demonštráciami, násilím a vyhrážaním sa, ktoré sprevádzalo napr. zverejnenie dánskej karikatúry proroka Mohameda či 15-minútový kritický dokument o islame Fitna od Holanďana Geerta Wildersa. Môžeme iba hádať, ako sa cíti byť slobodný v prejave holandský človek v prostredí, kde pre názory dochádza k vraždeniu spoločensky vysoko postavených ľudí.

Lovisek (2011) poukazuje na vysokú mieru nezamestnanosti a nízku úroveň vzdelania u moslimov v Európskej únii, pričom zároveň upozorňuje na ich segregačné tendencie v oblasti školstva a nekompatibilitu islamu s hodnotami západnej civilizácie. Multikulturálnu integračnú politiku považuje za slogan bez hlbšieho politicko-filozofického opodstatnenia.

Podľa Rievajovej (2009) dopady pre krajiny pôvodu migrujúcich pracovníkov sú:

• ekonomické – prílev príjmov zo zárobku migrantov, ale zároveň strata pracovnej sily, najmä vysokokvalifikovanej, čo brzdí hospodársky rast krajiny pôvodu;
• demografické – znižuje sa produktívna zložka populácie, keďže odchádzajú hlavne mladé, ekonomicky aktívne osoby, prevažne muži;
• spoločenské – rozpady manželstva, psychické problémy detí žijúcich bez otcov, pozitívom však môže byť väčšia nezávislosť žien a vďaka príjmom zo zahraničia môže byť lepšia ekonomická situácia rodín.

Na stratu vysokokvalifikovanej pracovnej sily upozorňuje aj Šoltés (2008): „Kolotoč spustili práve nemeckí lekári, ktorí začali odchádzať za lepšími platmi do Veľkej Británie a Švajčiarska. Medzeru po nich nemocnice zaplnili doktormi z Čiech a Poľska. Nedostatok lekárov v Čechách zasa riešili prilákaním ‚bielych plášťov‘ zo Slovenska. Komu sa posunie Čierny Peter, je otázne, keďže EÚ sa končí práve na našej východnej hranici a akékoľvek ďalšie riešenie nevyhnutne prekročí hranice Schengenu. Cirkulácia podobná tej európskej prebieha aj v iných častiach sveta. Kým kanadskí lekári odchádzajú za prácou do USA, kanadské nemocnice sa otvorili pre juhoafrických lekárov, ktorých nedostatok v nemocniciach Pretórie či Kapského Mesta riešia dovozom mozgov z Mozambiku.“

Psychické problémy migrujúcich reflektujú aj Heretik et al. (2005), podľa ktorých psychopatologické komplikácie majú pestrý obraz od nostalgických reakcií cez depresívne stavy až k psychózam (najmä s paranoidnými a depresívnymi obrazmi). Zdá sa, že riziko narastá mierou odlišnosti pôvodnej kultúry od kultúry hostiteľskej krajiny.

5 Zhrnutie

Dostupné analýzy v oblasti pracovnej emigrácie slovenských občanov vypovedajú o negatívnom dopade na štrukturálny vývoj slovenskej spoločnosti, kedy ľudia, do ktorých vývoja spoločnosť investovala svoje zdroje, tak v období, keď majú byť pre spoločnosť produktívnymi, svoj potenciál (sociálny a ľudský kapitál) odovzdávajú v zahraničí. Okrem toho, tento vytvorený potenciál je v zahraničí často nevyužitý, lebo pracujúci zastávajú často pozície s nižšou kvalifikáciou, akou reálne disponujú.

Ako jedni z mála pozitívnych aspektov migrácie slovenského obyvateľstva predstavujú u navrátilcov nové skúsenosti a najmä praktické ovládanie cudzieho jazyka.

Imigračná politika Slovenska na európske pomery relatívne dôrazne vzdoruje prisťahovaleckým tendenciám z krajín tretieho sveta na Slovensko. Táto stratégia, ktorá vychádza z negatívnych skúseností západných štátov ako aj reflektovania odmietavých postojov obyvateľstva, má pomerne konsenzuálnu podporu naprieč politickým spektrom. Sme toho názoru, že takýto postoj je správny a to najmä z týchto dôvodov:

• Samotný trh práce Slovenska má problém kreovať pracovné miesta pre domáce obyvateľstvo, ktoré je nútené odchádzať za prácou do zahraničia.
• Slovensko sa už v súčasnosti nachádza v relatívne špecifickom postavení vzhľadom na rómsku minoritu, pričom značná časť rómskeho etnika v produktívnom veku sa dlhodobo neintegruje na formálnom trhu práce.
• Vyššia fertilita prisťahovalcov z krajín tretieho sveta by v niekoľkých dekádach výrazne zmenila zloženie Slovenska v etnických, náboženských, rasových a kultúrnych znakoch, čo by mohlo byť zdrojom konfliktu a v rámci celkovej populácie by to oslabovalo sociálnu kohéziu.

„Dá sa predpokladať, že čím bude na Slovensku priaznivejšia situácia, čím bude vyššia životná úroveň, tým menej obyvateľov bude odchádzať, a tým viac cudzincov bude mať záujem prisťahovať sa“ (Vaňo et al., 2002).

Pracovná migrácia na globálnej úrovni, kedy tí najschopnejší tiahnu za najväčšími zárobkami, má svoj podiel na prehlbovaní regionálnej bipolarity sveta stále viac zdôrazňujúc rozdiely v blahobyte.

Keďže Slovensko, rovnako ako aj ostatné členské štáty EÚ z bývalého východného bloku, nie sú pre imigrantov všeobecne lukratívne (tzv. pull faktory sú nižšie), je minimálne naivné očakávať, že Slovensko bude akýmsi systematickým stabilným lákadlom pre vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí sú žiadaní takmer vo všetkých populáciách. Malo by skôr dôjsť k premysleniu stratégie ako zabezpečiť, aby vysokokvalifikovaní odborníci zo Slovenska natrvalo neodchádzali.

Zoznam bibliografických odkazov

Zdieľať na Facebooku