Jaroslav Petr – Klonování : Hrozba, nebo naděje?

Publikácia Klonování : Hrozba, nebo naděje? od reprodukčného biológa Jaroslava Petra je jednou z prvých populárno-náučných kníh o moderných biotechnológiách, ktoré boli dostupné na našom trhu od českého autora.

V dvadsiatich kapitolách sa autor postupne zaoberá biologickými mechanizmami rozmnožovania, asistovanou reprodukciou, kultiváciou a využívaním kmeňových buniek, klonovaním či genetickými modifikáciami.

Väčšina knihy sa týka aplikácie biotechnológií na zvieratá vo vede a priemysle, no v posledných častiach knihy sa Petr venuje aj ich možnému využitiu na človeka, vrátane etických aspektov takéhoto počínania.

Celkovo je kniha písaná pomerne jednoduchým a zrozumiteľným štýlom, s použitím názorných príkladov pre laikov, ktoré sú neraz sprevádzané prehľadnými schémami. Následnosť kapitol je vhodne zvolená a prechádza aj istou gradáciou.

Autor sa venuje prevažne odborným otázkam, rozoberá rôzne technológie, ich vývoj a použitie v súčasnom svete. Podľa úvodu chce „čtenáři poskytnout fakta a náměty k zamyšlení, aby si mohl vytvořit svůj vlastní názor.“ K faktom pristupuje prevažne objektívne a s nadhľadom, niekedy však vyjadruje aj vlastný subjektívny názor, napríklad kritizuje „morálnu paniku“ (napr. s. 63, 74, 119), ktorá sprevádza takmer každý významnejší vedecký objav, no po čase utíchne, ako to bolo v oblasti biotechnológií napríklad po narodení prvého dieťaťa počatého in vitro alebo naklonovaní prvých vyšších cicavcov. „Radikální zákazy genetických modifikací, klonování a dalších biotechnologií nic neřeší,“ uzatvára pojednanie o etike genetických modifikácií (s. 338).

V úplnom závere knihy sa pomerne jasne vyjadruje v prospech používania biotechnológií aj na skvalitňovanie génov človeka (s. 361):

„Cílem vědců rozhodně není vytvoření frankensteionovských monster nebo rozdělení lidstva na chudáky a supermany. Cílem je odstránit nemoci, bolest a utrpení. Genetické vylepšení nás může vybavit genovou „pojistkou“, schopnou zlikvidovat v těle člověka vznikajíci zhoubný nádor. Může nás učinit odolnými vůči AIDS, infarktu, nebo Parkinsonově chorobě. Může nám prodloužit život. (...) Zastavit výzkum jen proto, že nás zachvátila hrůza z možných rizik, by byla neodpustiteľná chyba a útěk před vlastní zodpovědností. (...) Není důvod, proč bychom neměli začít ovlivňovat i lidskou dědiční informaci.“

Autor teda vníma budúcnosť biotechnológií, aj v oblasti zdokonalenia génov človeka, skôr optimisticky, hoci si uvedomuje, že má aj riziká: „nelze zajistit bezpečnost biotechnologií na 101 %, stejně jako ji nelze zajistit pro leteckou nebo automobilovou dopravu, pro chirurgické operace, atomovou energetiku a další oblasti lidské činnosti“, upozorňuje (s. 332).

Takýto názor je u vedcov pomerne bežný, ako je zrejmé aj z Petrovho popisu príhody zo stretnutia popredných svetových genetikov na Kalifornskej univerzite v roku 1998. Keď bola do pléna položená otázka: „Keby ste mohli bezpečne a spoľahlivo pridať do dedičnej informácie svojho v skúmavke počatého dieťaťa gény pre dlhší život, kto z vás by sa rozhodol túto ponuku prijať?“, z prítomných 80 vedcov sa prihlásilo takmer 60, čo predstavuje viac ako 70 % (s. 355).

Asi najväčším negatívom knihy je však absencia akéhokoľvek poznámkového aparátu a dokonca aj zoznamu použitej literatúry. Hoci ide o populárno-náučnú knihu, súčasným trendom je jednoznačne aj v publikáciách tohto typu uvádzať použité pramene. Tento nedostatok nielen výrazne znižuje akademickú kredibilitu knihy, ale tiež neumožňuje čitateľovi orientáciu v už existujúcej u nás dostupnej literatúre na túto tému a podstatne sťažuje jeho situáciu, ak ho určitá oblasť zaujme a chce o nej zistiť viac.

Napriek tejto nevýhode a hoci ide o publikáciu z roku 2003, stále poskytuje solídny prehľad v oblasti biotechnológií a je dobre čitateľná. Je taktiež zaujímavé porovnávať si v knihe opisovaný stav s aktuálnym za použitia iných zdrojov, napríklad internetu. Čitateľ sa tak dozvie odpovede na viaceré otázky, ktorých výsledok sa v čase publikácie knihy mohol len odhadovať (napr. koľko sa dožije klonovaná ovca Dolly). Kniha je v súčasnosti v našich kníhkupectvách aj u dodávateľa vypredaná, dostupná je v knižniciach.

Zdroj

Zdieľať na Facebooku