Význam dojčenia pre zdravie dieťaťa

WHO odporúča matkám, aby pri svojich deťoch do 6 mesiacov ich života aplikovali dojčenie ako jediný zdroj tekutín a potravy dieťaťa. Dojčenie s postupným zavádzaním príkrmov sa odporúča do 2 rokov a aj dlhšie, pokiaľ to matke a dieťaťu vyhovuje. Má to nielen zdravotné dôvody.

„Dôležitý je psychosociálny aspekt dojčenia utvárajúci úzky vzťah dieťaťa a matky na vyššej ako racionálnej úrovni. Tento kontakt a asi aj optimálne zloženie aminokyselín mliečnych bielkovín ovplyvňuje pozitívne psychosomatický vývoj dieťaťa“ [Križan 2004: 17-18].

Ako uvádza Nogeová [2007], materské mlieko má ideálne zloženie, pokrýva energetické i biologické potreby dojčaťa, až na vitamíny D a K, ktorá sa majú doplniť. Na tému dojčenia prebehlo množstvo výskumov, ktoré zhodne preukázali vysoko pozitívne dopady dojčenia. Čo je zaujímavé, tak dojčené deti:

• majú nižší výskyt chorôb dýchacích ciest a tráviacej sústavy;
• sú menej náchylné na alergie, astmu, ekzémy a koliku;
• majú nižšiu pravdepodobnosť vzniku cukrovky, reumatickej artritídy;
• majú vyššie IQ a lepšie sa dokážu vysporiadať s nástupom do školy.

Navyše u žien, ktoré dojčili, sa mierne znižuje riziko vzniku rakoviny prsníka pred prechodom. Znižuje sa aj riziko vzniku rakoviny maternice, rakoviny vaječníkov, ale tiež riziko cukrovky ap.

„V prípade primeranej informovanosti o fyziologických procesoch laktácie a pri dostatočnej podpore zdravotníckeho personálu, rodiny a priateľov 90 – 95 % žien dokáže svoje dieťa plne dojčiť. (…) Najčastejšou prekážkou dojčenia zo strany matky je zlyhanie laktácie – hypogalakcia – typická skôr pre rozvinuté krajiny, v rozvojových krajinách sa hypogalakcia prakticky nevyskytuje“ [Nogeová 2007: 10, 15].

Dôležité je, aby matka v neskoršom čase gravidity a počas dojčenia mala dostatočné množstvo kvalitnej stravy (bohatej najmä na vápnik, vitamíny, minerálne látky a bielkoviny) a dostatočný prísun tekutín.

Bernadič [2003] upozorňuje, že okrem zlej výživy, zlých psychosociálnych vplyvov či nevhodného prostredia sú to aj fajčenie matky, návykové látky, ochorenia, vek rodičov a iné faktory, ktoré vplývajú negatívne na vývoj intelektových funkcií.

Lužica [2004] opisuje dlhodobé kojenie detí zo strany rómskych matiek. Preto sa môže zdať paradoxná zvýšená úroveň neuroticizmu ako aj znížené IQ u rómskych detí vo veku 14 – 16 rokov, ktoré zistili pomocou psychotestov Gajdošová, Herényiová [2004]. Vyvstáva tu otázka, či by tieto vlastnosti u Rómov bez takejto starostlivosti v skorom detstve neboli ešte horšie.

O týchto zdravotných aspektoch sme v stručnosti pojednali najmä preto, aby sme si ujasnili nasledovné:

• pre dieťa sú najvhodnejšie „prírodné“ formy starostlivosti – prirodzená strava – materské mlieko a prítomnosť matky v prvých rokoch dieťaťa;
• výdavky na základné existenčné (zároveň ale relatívne dostatočné) zabezpečenie matky sú s príchodom dieťaťa minimálne navýšené.

Zoznam bibliografických odkazov

Zdieľať na Facebooku