Peter Kažimír, minister financií

Téma zavedenia adresnosti do niektorých rodinných benefitov je stále živá. Ekonómovia Ľudovít Ódor a Michal Horváth požadujú, aby 40 percent najlepšie zarábajúcej pracovnej populácie s cieľom konsolidácie verejných financií nedostávalo prídavky na deti ani daňový bonus.

Nový minister financií Peter Kažimír (na obrázku) považuje požiadavku nastavenú na 40 percentách najlepšie zarábajúcej populácie za príliš prísnu, keďže ľudí blízko za hranicou priemernej mzdy sotva možno považovať za bohatých. Princíp pozastavenia rodinných benefitov lepšie zarábajúcim však víta. Na rozhodnutie o konkrétnej príjmovej hranici, od ktorej prídavky nevyplácať, vyžaduje odbornú diskusiu. Naznačil aj myšlienku regresie výšky prídavkov s rastúcim príjmom.

Prídavok na dieťa vo výške 22,54 € mesačne sa na Slovensku poskytuje na každé jedno nezaopatrené dieťa plošne, bez ohľadu na príjem rodičov. Daňový bonus na dieťa vo výške 20,51 € mesačne sa poskytuje na každé jedno nezaopatrené dieťa v prípade, že daňovník v predchádzajúcom roku mal zdaniteľný príjem vo výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy. Na daňový bonus na dieťa tak v zásade nemajú nárok tie rodiny, kde sú obaja rodičia dlhodobo nezamestnaní.

Skúsim v stručnosti načrtnúť niekoľko argumentov (zhrnutých do 5 kategórií), prečo by bolo dobré nezasahovať do tohto systému takým spôsobom, ako to navrhujú niektorí ekonómovia alebo zvažuje minister financií.

1. Absencia demokratickej legitimity

Dokument Programové zameranie strany SMER-SD suplujúci volebný program vo voľbách 2012 takúto úpravu ani nenaznačoval a tiež takýto zámer vládnuci SMER-SD ani pred voľbami verejne nespomínal.

V mojom internetovom výskume realizovanom v marci a apríli 2012 sa 949 respondentov vo veku 20 – 40 rokov malo vyjadriť, komu by mali byť poskytované prídavky na dieťa v nadväznosti na príjem. 17,5 % respondentov nemalo vyhranený názor. Najväčší počet respondentov (34,2 %) považovalo súčasné plošné nastavenie za vhodné (princíp rovnakosti). Iba 16,8 % respondentov súhlasilo s tým, že prídavky na dieťa by sa mali poskytovať adresne len tým, ktorí majú nižší príjem (princíp potrebnosti). Avšak takmer dvakrát toľko respondentov (31,5 %) sa vyslovilo za presne opačný trend, a to, že prídavky na dieťa by sa mali poskytovať iba tým rodičom, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť (princíp zásluhovosti).

2. Solidarita bezdetných s detnými

Rodina s nezaopatrenými deťmi má výrazne zvýšené výdavky v súvislosti s riadnou starostlivosťou o deti. Aj rodiny zarábajúce nadpriemerne sú často zaťažené vysokými pravidelnými výdavkami v podobe hypoték, spotrebných úverov, potravín a chodu domácnosti. Súčet prídavkov na dieťa a daňových bonusov na 2 deti v sume 86,1 € alebo na 3 deti v sume 129,15 € nie sú v takejto situácii zanedbateľné.

Sme svedkami alarmujúco nízkej pôrodnosti na Slovensku, a preto je žiaduce posilňovať solidaritu zo strany tých, ktorí nemajú nezaopatrené deti voči tým, ktorí ich majú a riadne sa o ne starajú.

3. Medzigeneračný prenos chudoby a blahobytu

Zvýšená pôrodnosť v nízkych sociálnych vrstvách je stále viac neželaná, a to kvôli javu označovanému ako medzigeneračný prenos chudoby a blahobytu. Spoločnosti, ktorým sa nepodarí obmedziť zvýšenú pôrodnosť v nízkych vrstvách a zároveň zvýšiť pôrodnosť v stredných a vyšších vrstvách, začnú výraznejšie upadať a súčasný charakter sociálneho štátu urobia ekonomicky neudržateľným.

Solidarita s rodinami s nezaopatrenými deťmi by sa preto mala čo najviac preskupovať k tým rodinám, kde je predpoklad výchovy takého potomstva, ktoré bude v dospelosti zapojené do hospodárskeho rastu a nie odkázané na sociálnu pomoc. Cit pre budúcnosť a blahobyt teda vyžaduje presne opačnú tendenciu od súčasnej sociálnej politiky, ako zvažuje vláda či presadzujú niektorí ekonómovia.

4. Nedokonalá procedurálna spravodlivosť

Všetky nástroje sociálnej politiky, pri ktorých výška finančných benefitov stúpa s klesajúcim príjmom, motivujú poberateľov k priznávaniu nižšieho príjmu oproti realite a spôsobujú nárast sivej ekonomiky.

Nech akokoľvek nastavíme hranicu príjmu, od ktorej by sa vyplácanie prídavkov na dieťa a daňových bonusov na dieťa pozastavilo, tak osoby, ktoré majú možnosť vo väčšej miere ovplyvniť svoj vykazovaný príjem (najmä živnostníci), budú vo zvýšenej miere motivované túto hranicu neprekročiť, keďže by ich to vyšlo pomerne draho. V prípade dvoch detí 1033,2 € ročne a v prípade troch nezaopatrených detí 1549,8 € ročne. Predmetné opatrenie by teda bolo v zvýšenej miere procedurálne nespravodlivé medzi tými, čo majú na svoj vykazovaný príjem dosah a medzi tými, čo nie.

5. Demotivácia platovo rásť

Zamestnanci s nezaopatrenými deťmi, ktorých platy by sa pohybovali tesne pod akoukoľvek nastavenou hranicou, by pri prípadných prémiách, osobných ohodnoteniach, či celkovom zvýšení platu, napr. v dôsledku povýšenia, ostali zmätení, keďže by v konečnom dôsledku mohol ich celkový príjem klesnúť. Ako by sa zmenilo správanie zamestnancov, ktorí by vedeli, že za zvýšené úsilie ich odmení zamestnávateľ niekoľkými eurami, aby ich následne štát pripravil o niekoľko desiatok eur? A tiež tí zamestnaní rodičia, ktorí by sa už nachádzali tesne za hranicou pozastavujúcou rodinné benefity, by z racionálnych dôvodov mali požiadať svojich zamestnávateľov o zníženie platu.

Záver

Ak by sa spomínané rodinné benefity zobrali rodinám, ktoré tvoria 40 % najlepšie zarábajúcich, možno by sa čosi ušetrilo, avšak nastali by silné deformity v motivácii, pocity krivdy a zníženie životného štandardu u stredných vrstiev.

Ak by sme tú latku nastavili výrazne vyššie, aby sme predišli spomenutým javom, potom počet poberateľov, ktorým by sa tieto rodinné benefity zastavili, by bol výrazne nižší a nižšia by bola aj celková potenciálna suma, ktorá by sa ušetrila. A bolo by nakoniec možné, že administratívne náklady spojené s testovaním týchto dávok na príjem poberateľa by boli vyššie ako ušetrená čiastka v štátnom rozpočte. Podobne to platí aj pri myšlienke regresného mechanizmu, čo pri relatívne symbolických sumách, ako sú prídavky na dieťa a daňový bonus na dieťa, pôsobí aj trochu cynicky. Konsolidácii verejných financií by to v konečnom dôsledku v 2. a 3. prípade vôbec nemuselo pomôcť.




Hodnotenie používateľov: 0 / 5

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne