ZHRNUTIE:Text prichádza s potrebou realizácie populačnej politiky na Slovensku s cieľom aspoň zmierniť nepriaznivý demografický vývoj.

Potreba populačnej politiky je legitimizovaná cez načrtnutý koncept demografickej sociálnej spravodlivosti.

Iniciatívu zaviesť štvrtý dôchodkový, tzv. rodičovský, pilier reflektujem od roku 2009. Vtedy s ňou prišli protagonisti KDS František Mikloško, Vladimír Palko, Pavol Minárik a Rudolf Bauer. Cieľom malo byť zlepšiť demografický vývoj.

V neutíchajúcej imigrantskej kríze je základným heslom predstaviteľov Európskej únie „ekonomickým imigrantom azyl neudelíme, ale utečencom utekajúcim pred vojnou alebo z politických dôvodov pomôžeme“.

V posledných mesiacoch sa imigrácia do Európskej únie stala suverénne témou číslo jedna. Európska únia čelí tak masívnej prívalovej vlne imigrantov, akej vo svojich dejinách zatiaľ nečelila, pričom predstaviteľom vlád členských krajín ako aj samotným orgánom EÚ sa riešenie hľadá veľmi ťažko.

Od doby, kedy sa zaznamenalo, že miera fertility niektorých populácií nezabezpečuje jednoduchú reprodukciu, sa zrealizovalo množstvo výskumov a vzniklo mnoho teórií. Jednotliví autori k tejto téme pristupujú rôznym spôsobom, faktory miery fertility rôznym spôsobom typologizujú. Väčšinou sa podporujú či dopĺňajú, občas si protirečia.

V tomto článku preskúmame, akým rozsahom sa podieľa sociálny štát (v tomto prípade najmä systém sociálneho zabezpečenia na Slovensku) na reprodukčnom správaní obyvateľstva v kontexte sociálno-ekonomického postavenia obyvateľstva. Túto komparáciu zastrešíme teóriou racionálnej voľby a teóriou spotrebného správania.

In this article, we will explore to what extent the social state and its instruments (mainly in the Slovak social security system) influences the reproductive behavior of people in the context of their socio-economic status. We will base this comparison on rational choice theory and theory of consumer behavior.

Pozvánku na podujatie môžete zaslať aj svojim priateľom a známym na sociálnej sieti Facebook.

Abstrakt: V tomto príspevku sa zaoberáme otázkou, do akej miery je obyvateľstvo Slovenska kompatibilné s trhom práce a tiež, ako bude táto kompatibilita vyzerať v budúcnosti. Túto problematiku dávame do globálnych súvislostí, čo nám pomáha predikovať vývoj.

Keďže efektívna pronatalitná politika sa považuje za príliš ekonomicky nákladnú, býva práve imigrácia najčastejšie predkladaná ako možné riešenie alebo vhodné sprievodné riešenie nepriaznivého štrukturálneho vývoja regresívnych populácií (pozri napr. Vašečka, 2009; Vaňo et al., 2002).