V súčasnosti sú populárne rôzne rebríčky kvality škôl i vzdelávania. Najznámejším a najväčším z týchto projektov je medzinárodná štúdia kvality vzdelávania PISA, ktorú realizuje OECD. PISA má svojich horlivých zástancov, ale i presvedčených odporcov. V tomto článku stručne uvádzame, aké sú ich hlavné argumenty.

Kniha Ondreja Kaščáka a Branislava Pupalu stručne predstavuje základné teórie, paradigmy či prístupy k vzdelávaniu, ktoré autori rámcujú do šiestich diskurzov. Je určená nielen študentom pedagogiky, ale všetkým, ktorí majú hlbší záujem o filozofické základy pedagogických prístupov.

Oblasť vzdelávania je v politickom diskurze veľmi akcentovaná a tvorí aj jednu z ústredných tém predvolebného boja. Výsledky medzinárodnej štúdie PISA 2018, do ktorej sa zapojili aj slovenskí žiaci, boli publikované v decembri 2019 a politické strany ich preto hojne komentovali. V tomto článku si rozoberieme konkrétne vyjadrenia politikov (koaličných aj opozičných) a poukážeme si na ich jednostrannosti.

Výsledky Slovenska v medzinárodnom testovaní výkonov 15-ročných žiakov PISA sú diskutovanou témou medzi politikmi, odborníkmi aj laikmi. Výsledky z roku 2018 ukázali, že 9 rokov trvajúci prepad slovenských žiakov sa zastavil, avšak stále zostávame pod priemerom OECD. V článku uvádzame vyjadrenia odborníkov a médií k výsledkom PISA a podávame ich kritické zhodnotenie.

Ak ste absolvovali školu s výbornými známkami a výsledkami testov, môžu za to zrejme aj vaše zdedené vlohy. Nový výskum na viac ako 6000 pároch dvojčiat ukázal, že akademický úspech je spoluurčovaný génmi, ktoré ovplyvňujú motiváciu, charakter, sebadôveru a ďalšie črty, inteligenciu nevynímajúc.