Príčiny zníženej fertility na Slovensku a vybrané populačné teórie

Zdieľať
Rodina s tromi deťmi

Úvod

Od doby, kedy sa zaznamenalo, že miera fertility niektorých populácií nezabezpečuje jednoduchú reprodukciu, sa zrealizovalo množstvo výskumov a vzniklo mnoho teórií. Jednotliví autori k tejto téme pristupujú rôznym spôsobom, faktory miery fertility rôznym spôsobom typologizujú. Väčšinou sa podporujú či dopĺňajú, občas si protirečia.

V tomto príspevku referujeme o výskumných zisteniach najmä v podmienkach Slovenska. A tiež popisujeme vybrané významné teórie zaoberajúce sa reprodukčným správaním.

Na to, akú konečnú plodnosť budú mať jednotlivci a tým aj celá populácia, vplýva množstvo faktorov. Tieto faktory môžeme členiť do troch hlavných skupín:

  • hodnotové,
  • ekonomické,
  • biologické.

Pričom jednotlivé teórie vypovedajú jednak o ich vzájomnej interakcii a jednak o rôznom smere pôsobenia u rôznych ľudí.

Výskumy zaoberajúce sa faktormi zníženej fertility

Pri interpretácii výsledkov rôznych výskumov k téme reprodukčného správania musíme upozorniť na niektoré formy možného skreslenia:

  1. Populačná klíma sa vyvíja v čase. Vyvíjajú sa hodnoty, ale tiež: menia sa nástroje rodinnej politiky ako aj charakter trhu práce. Pri interpretácii treba brať ohľad na tento kontext.
  2. Absencia rómskych názorov. Aj výskumy, ktoré sa prezentujú ako reprezentatívne, málokedy zahŕňajú sociálne segregované obyvateľstvo, najmä rómske, u ktorého je reprodukčné správanie výrazne odlišné. Tento informačný deficit je pochopiteľný vzhľadom na všeobecné problémy uplatnenia týchto ľudí ako spoľahlivých partnerov výskumu, na čo upozorňuje napr. Vašečka (2001).
  3. Reliabilita výpovedí respondentov. Pri skúmaní efektivity rôznych nástrojov sociálnej politiky môže dochádzať k dramatizácii výpovede s cieľom demonštrovať nespokojnosť a podnietiť aktérov k tvorbe pronatálnejšej politiky. Pri zisťovaní populačnej klímy nemusia byť tiež dotazovaní vždy úprimní, a môžu pod tlakom mravnej korektnosti svoje výpovede skresľovať.

Získané poznatky prezentované na 6. demografickej konferencii z mája 1997 (zo súboru takmer 1000 respondentov) vypovedajú o nasledovnom (MPSVR SR, 1997):

  • Za základné podmienky pre vstup do manželstva respondenti považovali mať milovaného (milujúceho) partnera a perspektívu materiálneho zabezpečenia.
  • Za hlavný dôvod poklesu sobášnosti považovali na prvých troch miestach podľa poradia:
    1. malú perspektívu získať byt,
    2. neistotu nájsť si primerané zamestnanie,
    3. nestálosť partnerských vzťahov a riziko rozvodu.
  • Najsilnejším motívom pre uzavretie manželstva bola túžba po trvalom manželskom spolužití, v poradí ďalším motívom bola túžba mať deti.
  • Za ideálny počet najčastejšie respondenti považovali dve deti v rodine, s dvoj-trojročným odstupom ich narodenia po uzavretí manželstva. Ako v poradí ďalší považovali za ideálny trojdetný model rodiny.
  • Za najbližšie životné ciele na prvých troch miestach považovali profesionálne uplatnenie, spokojné užívanie života, mať vlastné deti.

Takmer zhodné s týmito výsledkami z rovnakého obdobia sú výsledky prieskumu názorov domácností so študujúcou mládežou na ich sociálno-ekonomickú situáciu. Z celého počtu respondentov zo súboru vysokoškolákov takmer polovica podmieňovala vstup do manželstva získaním zamestnania a bytu. Z hľadiska počtu detí preferovali dvojdetný model rodiny. Za najväčšie zdroje neistoty považovali strach, že nebudú mať byt, že môžu mať zdravotné problémy a že nenájdu zamestnanie (MPSVR SR, 1997).

Poznatky z reprezentatívneho výskumu (1 223 respondentov) občanov SR vo veku od 20 do 40 rokov, zrealizovaného v rokoch 2000 – 2002 tímom katedry sociológie Fakulty humanistiky Trnavskej univerzity, sú nasledovné (Matulník et al., 2002):

  • hodnota ukazovateľa zamýšľanej plodnosti bola za celý súbor 2,16 dieťaťa (ženatí/vydaté plánovali mať v priemere 2,35 dieťaťa, slobodní/é plánovali v priemere 1,95 dieťaťa, ovdovení a rozvedení iba 1,81);
  • rozdiely v zamýšľanej plodnosti na dedine a v meste boli spravidla štatisticky bezvýznamné (s výnimkou vydatých žien z dedín, ktoré plánujú viac detí);
  • Na škálovaní štyrmi stupňami: úplne súhlasím, skôr súhlasím, skôr nesúhlasím, vôbec nesúhlasím:
    • 83 % respondentov úplne súhlasilo s tým, že by sa mali zaviesť výhodnejšie úvery a pôžičky;
    • 68,9 % úplne súhlasilo s tým, že by sa malo stavať viac nájomných bytov;
    • takmer 80 % skôr súhlasilo alebo úplne súhlasilo s tým, že by sa byty mali prideľovať.

Respondenti boli o. i. vyzvaní, aby skórovali (od 0 do 4) činitele, ktoré ich ovplyvňujú v tom, aby do určitej miery obmedzili počet detí. Na tomto základe výskumníci vypočítali pre súbor slobodných a pre súbor ženatých/vydatých pri každej položke indexy, ktoré mohli získať hodnoty od nuly (ak činiteľ neovplyvňuje) po 100 bodov (ak činiteľ ovplyvňuje maximálne). V tabuľke uvádzame poradie jednotlivých položiek podľa hodnôt indexu za súbor slobodných.

Tabuľka 1 Rebríček činiteľov ovplyvňujúcich počet detí podľa veľkosti indexu
(slobodní n = 476, ženatí/vydaté n = 622) Slobodní Ženatí
Bytové pomery, ťažko sa dá zabezpečiť bývanie pre väčšiu rodinu 68,1 59,2
Finančné dôvody, pri vyššom počte detí by sme mali nižšiu životnú úroveň 67,3 66,1
Neistota v spoločnosti, napr. hrozba nezamestnanosti, neviem, či budem mať z čoho v budúcnosti zaplatiť deťom vzdelanie, ak to bude treba 62,7 66,1
Ideálna rodina má mať toľko detí, koľko chcem mať 49,1 51,3
Nemohol/a/ by som sa väčšiemu počtu detí dostatočne venovať 36,5 31,1
Pri väčšom počte detí by mohlo byť doma často napätie, nervozita, konflikty 34,6 32,2
Obmedzil by sa môj resp. manželov/kin spoločenský život, styky s priateľmi, známymi 32,5 18,5
Starostlivosť o viac detí by ma (manžela/ku) priveľmi vyčerpávala 30,9 32,6
Nemohol/a/ by som sa venovať svojim záľubám, koníčkom alebo manžel/ka by sa nemohol/a venovať 29,8 19,2
Pri väčšom počte detí by sa narušili moje manželov/kine plány do budúcnosti v oblasti pracovného uplatnenia 27,7 22,7
Mám (manžel/ka má) nevýhodnú pracovnú dobu, práca na smeny, „týždňovky“, do práce musím dochádzať na veľkú vzdialenosť 27,5 26,4
Pri väčšom počte detí by sme mali obmedzené možnosti pre trávenie dovoleniek 27,1 20,5
Pri väčšom počte detí by sa manžel/ka nemohol/a venovať svojmu odbornému rastu a ďalšiemu vzdelávaniu 26,9 19,6
Väčší počet detí by mohol ohroziť moje, resp. manželkovo/kino postavenie v zamestnaní 22,8 23,7
Myslím si, že som už na to pristarý/á/, resp. manžel/ka je pristarý/á, aby som mal/a viac detí 15,5 31,2
Manžel/ka nechce mať viac detí × 35,3
Rozličné zdravotné problémy v rodine × 22,7
Ťažkosti s umiestnením dieťaťa v predškolskom zariadení × 15,4

Zdroj: Matulník et al. (2002, s. 20-21)

Ako vidieť, ťažkosti so zabezpečením bývania aj v týchto výsledkoch dominujú, čo reflektujú tiež Bleha a Vaňo (2007, s. 24): „Problémy s bývaním možno v súčasnosti považovať za veľmi dôležitý faktor znižovania plodnosti a odkladu pôrodov do vyššieho veku.“

Tabuľky nižšie prezentujú výsledky z empirického výskumu „Rodina, zamestnanie a vzdelanie“, ktorý realizoval Inštitút pre výskum práce a rodiny v spolupráci s Výskumným ústavom práce a sociálnych vecí v Prahe (v rokoch 2006 – 2008). Výskumnú vzorku tvorili manželské páry vo veku 20 – 35 rokov; 503 domácností, z toho 3/4 malo aspoň jedno dieťa vo veku 3-7 rokov (Bodnárová et al. 2010).

Tabuľka 2 Stratégie zakladania rodiny vo vzťahu k pracovnej kariére (stĺpcové %)
  Celkovo Pohlavie Vzdelanie
Muži Ženy ZŠ, bez maturity Maturita, VOŠ
Mať skoro deti a zamestnaniu sa venovať neskôr 56,1 49,4 62,5 62,6 57,4 43,4
Narodenie dieťaťa posunúť na neskôr a najprv si vybudovať pozíciu v zamestnaní 43,9 50,6 37,5 37,4 42,6 56,6

Zdroj: Bodnárová et al. (2010, s. 28)

Tabuľka 3 Poradie opatrení rodinnej politiky podľa ich dôležitosti (%)
  Poradie
1. 2. 3.
Dobre platená materská dovolenka 36,8 12,9 7,3
Dobre platená a primerane dlhá rodičovská dovolenka 21,3 18,1 7,1
Cenovo dostupné bývanie pre rodiny s deťmi 11,7 8,0 11,8
Dostatočne vysoké prídavky na deti 8,5 15,5 15,0
Dobrá dostupnosť materských škôl s kvalitnou starostlivosťou a prijateľnými cenami 8,2 12,1 11,4
Možnosť skrátených pracovných úväzkov a pružnej pracovnej doby pre rodičov s malými deťmi 3,6 10,9 8,3

[Uvádzame iba prvých 6 opatrení.] Zdroj: Bodnárová et al. (2010, s. 58)

Na výskumnú otázku „Ako by ste si v ideálnom prípade, bez ohľadu na skutočné finančné možnosti a životné okolnosti, predstavovali starostlivosť o dieťa/deti?“ získali jednotlivé možnosti rôzne skóre. 46,8 % získala možnosť „v predškolskom zariadení“; 33,7 % „v starostlivosti matky“; 10,8 % „platená opatrovateľka vo Vašej domácnosti“; 5,1 % „v starostlivosti starých rodičov“. S vyšším vzdelaním mala preferencia „v starostlivosti matky“ klesajúcu tendenciu. Respondenti, v rámci zlepšení škôlok a jaslí, by uvítali najmä učenie sa cudzích jazykov, rozvíjanie nejakých zručností, individuálny prístup k deťom, menej detí, viac pedagógov, pružnejší otvárací čas, nižšie poplatky, hoci aj na úkor kvality (Bodnárová et al., 2005).

Pakosta (2009), ale aj Hašková (2009) prichádzajú v českých podmienkach k zisteniam, že plánovaný počet detí u žien klesá s vyšším vzdelaním, zatiaľ čo u mužov podľa vzdelania je tento údaj relatívne konštantný, pričom má mierne opačnú tendenciu. Keďže vieme, že páry vznikajú relatívne homogénne vo vzdelaní, potom sa znižuje pravdepodobnosť, že sa stretnú páry s rôznym plánovaným počtom detí.

Ako upozorňuje Pastor (2006a), v praxi sa zvykne realizovať spravidla nižší variant.

Bodnárová (2008) na vzorke 503 manželských párov vo veku 20 – 35 rokov zisťovala či manželia medzi sebou vyjednávajú o počte a dobe narodenia detí a či sa v tom zhodnú. 64,8 % odpovedali, že sa zhodovalo, 8,2 % sa nezhodovalo a 27 % o tom nevyjednávalo.

Z reprezentatívneho výskumu vyplynulo, že zosobášení respondenti na Slovensku hneď po uzavretí manželstva bývali u rodičov: v 76,2 % prípadoch na dedine a v 67,9 % prípadoch v meste. Dokonca 25,5 % respondentov na dedine a 10,8 % v meste bývalo u rodičov aj desať rokov po uzavretí manželstva (Matulník et al., 2002).

Až 69 % mladých rodín s deťmi vo veku do 5 rokov malo príjem na jednu osobu od 99,58 € do 265,51 € (Matulník et al., 2006).

Problematiku dostupnosti vlastného bývania reflektuje aj Hašková (2009): zatiaľ čo pred rokom 1989 bolo rodičovstvo často jednou z ciest, ako sa dostať k založeniu vlastnej domácnosti mimo rodičovského domu, v súčasnej dobe podmieňujú mladí ľudia založenie rodiny práve samostatným bývaním a preferencia zakladania rodiny v rodičovskom dome je veľmi nízka.

Hašková (2009), ktorá kvalitatívnym spôsobom skúmala príčiny bezdetnosti, upozorňuje na zvýšený fenomén bezdetnosti práve u žien, ktorých profesionálna orientácia predstavuje akademickú či vedeckú dráhu.

V nasledujúcej časti textu poukážeme na niektoré ďalšie vplyvy, ktoré si zaslúžia osobitnú pozornosť.

Vplyv „vyrovnávania frustrácie dieťaťa“

Jedným z dôvodov, prečo v blahobytných spoločnostiach klesá prirodzený prírastok obyvateľstva, môže byť aj „vyrovnávanie frustrácie dieťaťa“, ktoré popísal Klimeš (2005). Čím menej starostí a povinností matka má, tým viac reaguje na mierny plač dieťaťa a vtedy ju tiež výchova dieťaťa zaťažuje viacej. To podľa neho vysvetľuje, prečo práve rodičia vo vyspelých krajinách sa viac sťažujú na vyčerpanosť a náročnosť výchovy oproti krajinám, ktoré zápasia s hladom a biedou. Intenzita a štýl plaču dojčiat sú evolučne nastavené na prostredie, kde vládne hlad a boj o prežitie. V obdobiach blahobytu by stačilo, aby deti vyjadrovali svoju frustráciu oveľa menej intenzívnym plačom, a aj napriek tomu by dostali potrebnú starostlivosť. Deti však vyjadrujú svojím plačom frustráciu, ktorá je v blahobytnej spoločnosti neprimerane intenzívna. Tú rodičia uspokoja iba s vypätím všetkých síl a často navyše bez kedysi obvyklej fyzickej pomoci starých rodičov. Netreba sa preto čudovať, že rodičia v rozvinutých krajinách získavajú pocit, že výchova viac ako dvoch detí je nad ľudské sily.

Pre ilustráciu odlišnej miery úzkostlivosti v rodičovskej starostlivosti môže slúžiť prípad 31-ročnej Rómky Sylvii z Bratislavy z 24. 4. 2012. Svoje 6. dieťa začala rodiť neplánovane skoro. Ako ju partner viezol do nemocnice, minul sa im benzín a tak prestúpili na trolejbus, kde nabral pôrod rýchly spád. Pri pôrode v trolejbuse jej pomáhali pôrodná asistentka a novorodenecká sestra z nemocnice na Kramároch, ktoré boli práve na ceste do služby. Významným momentom tu je, že rómska rodička nejavila známky stresu, ale vyjadrila sa, že sa jej tento pôrod v trolejbuse páčil najviac zo všetkých. Kontrastne s tým vyznieva priznanie vodiča trolejbusu, že sa mu v panike triasli nohy (TASR, 2012; Markíza, 2012).

Vplyv náhody

Friedman et al. (1994) spomínajú ako determinančný faktor aj náhodu, ktorá je však v moderných spoločnostiach používaním rôznych antikoncepčných metód účinne eliminovaná.

U vysoko fertilných jedincov môže byť týmto faktorom aj „náhoda“, resp. ľahkovážnosť v sexuálnom správaní – nevyužívanie techník, ktoré zabraňujú počatiu. Ak táto ľahkovážnosť nie je dôsledkom hodnotových a ekonomických faktorov, potom sa blížime ku koncepcii Malthusovej (1798, s. 4) vášne (passion) medzi pohlaviami, o ktorej tvrdil, že je nutná a ostane rovnaká aj v budúcnosti.

Vplyv religiozity

Významným faktorom, ktorý ovplyvňuje rozhodnutie o počte detí, predstavuje religiozita.

Lambrechts (1971) porovnával priemernú želanú plodnosť u ľudí podľa toho, či sú praktizujúci katolíci, nepraktizujúci katolíci alebo nekatolíci. U mužov v zásade s nárastom dĺžky vzdelávania rástla želaná plodnosť, pričom u praktizujúcich katolíkov bola vyššia a narastala dynamickejšie. U žien bola želaná plodnosť nižšia ako u mužov, no tiež rástla podľa toho, či dotyčné boli paktizujúce katolíčky.

Frejka, Westoff (2008) porovnávali vzťah religiozity a miery fertility v USA a Európe. Prišli k záveru, že z dostupných výskumných zistení sú americké ženy viac religiózne ako európske. Katolícke a protestantské ženy v USA ako aj v Európe mali výrazne vyššiu plodnosť ako ženy bez vyznania.

Medzi zníženou fertilitou a poklesom významu náboženstva u jednotlivcov existuje významný vzťah. Aj keď napr. Matulník et al. (2006) nezistili v slovenskom prostredí štatisticky významný rozdiel v zamýšľanej plodnosti medzi respondentmi, ktorí sa prihlásili k cirkvi (Rímskokatolíckej alebo Evanjelickej a. v.) a respondentmi, ktorí sa neprihlásili k žiadnej cirkvi.

Vplyv fyziologickej neplodnosti

Faktorom môže byť tiež neplodnosť páru, ktorá spôsobuje bezdetnosť. Řezáčová (2008) upozorňuje, že odkladanie rodenia detí do vyššieho veku zvyšuje riziko neúspešného počatia. V súčasnej dobe približne 7 % všetkých narodených detí v ČR je počatých po liečbe neplodnosti a z toho 3 % za pomoci metód asistovanej reprodukcie. Fertilita žien výrazne klesá po 35. roku života, pričom zároveň stúpa riziko chromozomálnych defektov plodu.

Slepičková (2006) udáva, že problémy neplodnosti rôzneho typu sú diagnostikované u 10-15 % párov a odborníci predpokladajú, že toto číslo bude stúpať.

Vplyv sociálnych tlakov

Na rozhodovanie o počte detí môžu pôsobiť aj rôzne sociálne tlaky, ktorým sa pár môže do istej miery podriadiť. Napr. túžba zabezpečiť rodičom vnukov, či dieťaťu súrodenca, alebo mať deti ako demonštráciu osobnostného vyzretia. Niektoré výskumy (napr. Pakosta, 2009) však reflektujú znížené podriadenie sa takýmto tlakom v súčasnosti.

Vplyv rodových rozdielov

Existujú biologické dôvody, prečo reprodukčné správanie mužov a žien nemusí mať rovnaký priebeh a náplň:

  • Muži, na rozdiel od žien, sú vo vyššom veku väčšinou atraktívnejší pre druhé pohlavie. A navyše mužská fekundita trvá v priemere dlhšie ako u žien. Vďaka týmto dvom činiteľom je pre muža menší problém praktizovať sériovú monogamiu ako pre ženy.
  • Žena je tá, ktorá dieťa musí vynosiť, a na ktorej je dieťa takmer existenčne závislé v prvých mesiacoch života – kvôli tomu sú u ženy „stratené šance“ v dôsledku reprodukcie nevyhnutnosťou.
  • U ženy je zvýšené riziko, že v starobe ostane sama. Na to majú vplyv najmä dva faktory: 1. ženy sa dožívajú z biologických príčin vyššieho veku (pozri napr. Vinař, 2006); 2. zároveň sú často v rámci páru mladšie (pozri napr. Doktorová, Hašto, 2006).

Podľa Fukuyamu (2005) je pre muža dôležité reprodukovať svoje gény – po vytvorení partnerského zväzku so ženou muž získava právo na sexuálny styk a žena získava mužovu podporu pri výchove dieťaťa. Mužova úloha – zreprodukovať gény – je ľahko splnená a muž sa môže rozhodnúť, do akej miery bude podporovať ženu so spoločnými deťmi. Výchova a starostlivosť o dieťa – úloha ženy – vyžaduje oveľa viac času a energie. Muž môže svoju reprodukciu génov realizovať častejšie aj u ďalších žien. Pričom žena-matka je pri hľadaní nového partnera v nevýhode, lebo jej potenciálne nový partner by musel investovať svoje zdroje aj do prežitia cudzích génov a tak má žena znížené šance, že si pre realizáciu vyššej fertility niekoho nájde. Z biologického hľadiska je teda žena v nevýhode – musí sa snažiť udržať si podporu muža, aby prežilo (alebo malo sa lepšie) ich spoločné potomstvo.

Niet preto ani divu, že podľa štúdií z rôznych kultúr vo svete je oveľa pravdepodobnejšie, že dieťa bude týrané alebo zabité nevlastným otcom ako svojím biologickým (Baker, 1996).

Biologické rozdiely medzi pohlaviami môžu vnímať ženy ako príliš obmedzujúce a nespravodlivé, na čo zrejme reagovala ideológia hyperfeminizmu. „Hyperfeminizmus sa objavil v západnej Európe v 60. rokoch. Súčasťou tejto ideológie bola snaha čo najviac imitovať muža, čo často viedlo k odmietnutiu funkcie materstva, vnímaného ako trest. Žena mala odstrániť biologické rozdielnosti s mužom a tak dosiahnuť vytúženú slobodu“ (Mikula, 2007).

Tradičný dôraz na silu manželského zväzku je teda v prvom rade v prospech žien a detí. Manželský pár plní svoju reprodukčnú funkciu najsilnejšie práve vtedy, pokiaľ je komplementárny – čo zároveň vplýva na jeho stabilitu a dlhú trvácnosť.

Vybrané populačné teórie

V tejto časti popíšeme vybrané populačné teórie, ktoré sa nám zdali byť pomerne zrozumiteľne vysvetľujúce a ktoré sú azda aj najviac rozšírené a akceptované. Ide o teóriu prvej demografickej revolúcie, teóriu druhej demografickej revolúcie, teóriu racionálnej voľby, teóriu spotrebného správania a teóriu hodnoty dieťaťa.

Teória prvej a druhej demografickej revolúcie

Pastor (In: Brezák, 2005) prvú demografickú revolúciu vysvetľuje ako reakciu na rapídny pokles úmrtnosti. Táto zmena prebehla v Európe zhruba paralelne s priemyselnou revolúciou. Predtým bola vysoká plodnosť, ale aj vysoká úmrtnosť, čo populácie udržovalo zhruba v rovnovážnom stave. Vďaka zníženej úmrtnosti nebola potrebná tak vysoká plodnosť na zachovanie rovnovážneho stavu a preto plodnosť po krátkej dobe silného prirodzeného prírastku primerane klesla k rovnovážnemu stavu. Prechod z jedného rovnovážneho stavu do druhého rovnovážneho stavu sa tak nazýva prvá demografická revolúcia. Na Slovensku trvala zhruba od polovice 19. storočia do polovice 20. storočia.

V tejto dobe vytvoril Chura (1936, 1938, 1939) aj fenomenálne 3-zväzkové dielo „Slovensko bez dorastu?“, kde vyjadril dôraznú obavu nad starnutím a ubúdaním slovenskej populácie. Pričom, ako sám referoval (Chura, 1936, s. 93), podľa sčítania ľudu z roku 1930 bol priemerný počet detí na jednu rodinu 3,6, čo v týchto rokoch bolo podľa dobových výpočtov tesne nad záchovnou hodnotou.

Teória prvej demografickej revolúcie však nedokáže vysvetliť, prečo pôrodnosť stále klesala, až sa v mnohých vyspelých krajinách úhrnná plodnosť dostala výrazne pod záchovnú hodnotu (cca 2,1 dieťaťa na jednu ženu).

Práve Churove obavy, ktoré sa ukázali ako opodstatnené, pramenili z toho, že zachytil trendy v premenách správania a hodnôt, ktoré neusilovali o rovnovážny stav populácie, ale smerovali k neustále nižšej fertilite bez ohľadu na hranicu jednoduchej reprodukcie.

Reflektujúc pokles fertility pod záchovnú hodnotu zavádzajú v roku 1986 Dirk J. van de Kaa a Ron Lestheaghe pojem druhá demografická revolúcia, ktorej vlastnosti načrtli nasledovne: bezprecedentne nízka fertilita populácie, spojená s nárastom očakávanej dĺžky dožitia, sprevádzaná často kompenzačnou migráciou (Van de Kaa, 2003, 2004).

Surkyn, Lesthaeghe (2004) konštatujú, že v Európe sa rozšíril nový model domácnosti: predĺžil sa slobodný život, rozšírili sa predmanželské kohabitácie ako aj rodičovstvo v rámci kohabitácií. Tieto črty druhej demografickej revolúcie, pôvodne sa objavujúce v Škandinávii v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, sa rozšírili v západnej Európe v sedemdesiatych rokoch, dosiahli aj populácie Pyrenejského poloostrova v polovici osemdesiatych rokov a rovnako tak expandovali v strednej Európe v deväťdesiatych rokoch.

Matulník (1998) považuje takýto pokles pôrodnosti na Slovensku za deviáciu.

Pre druhú demografickú revolúciu je teda charakteristické (Pastor, 2006b; Matulník, 1998):

  1. zmena maritálneho správania – odklon od významnosti manželstva k ére neoficiálneho spolužitia, ako aj nárast plurality rodinného usporiadania;
  2. zmena fertilného správania – prechod k antikoncepcii, ktorá takmer so 100 % účinnosťou ovláda to, či a kedy bude mať pár potomstvo;
  3. zmena hodnôt – odklon od významnosti dieťaťa: stredobodom života páru prestáva byť dieťa, ale pár samotný.

Napr. vo Francúzsku ročníky žien 1956 – 1980 vo veku od 18 do 44 rokov iba v 4,1 % prípadoch praktizovali sexuálny akt za účelom otehotnieť. Vo väčšine prípadoch dochádzalo k praktizovaniu sexuálnych aktivít, pričom možnosti otehotnieť bolo zabraňované najrôznejším spôsobom (Toulemon et al., 2008).

Pakosta (2009) na margo hodnotových rozdielov podľa vzdelania a pohlavia na základe výsledkov výskumu z českého prostredia konštatuje, že ženy s vysokoškolským vzdelaním silnejšie vnímajú, že rodina nemusí byť jediným miestom, kde sa človek môže cítiť spokojný a šťastný – u mužov podobný pokles so vzdelaním nenájdeme.

Podľa Fukuyamu (2005, s. 63): „Individualizmus, základná cnosť moderných spoločností, začína postupne prechádzať z hrdej sebestačnosti slobodných ľudí na akýsi druh uzavretého sebectva, kde sa cieľom samým osebe stáva zvyšovanie osobnej slobody na najvyššiu možnú mieru, bez ohľadu na zodpovednosť voči druhým.“

Sprievodným javom druhej demografickej revolúcie je súčasný vývoj všetkých demografických parametrov súvisiaci s plodnosťou, ale ten hlavný spočíva v redukcii pôrodnosti na úroveň, ktorá nezabezpečuje jednoduchú reprodukciu populácie.

Teória racionálnej voľby a teória spotrebného správania

Teória racionálnej voľby „vznikla v USA v šesťdesiatych rokoch; čerpá okrem analytickej filozofie konania napríklad z M. Webera; ponúka explanačnú schému, ktorá si nárokuje univerzalizovať racionalitu a metodologický individualizmus na základe utilitaristického princípu maximalizácie, resp. optimalizácie úžitku“ (Višňovský, 2004, s. 130). Teóriu racionálnej voľby na populačné správanie aplikoval Becker (1960, 1993).

Teória racionálnej voľby, v kontexte reprodukčného správania, vníma potomstvo ako akúsi komoditu a človek sa môže rozhodnúť, či si ju zvolí a v akom množstve. Vznikajú tu potenciálne dve formy straty:

  • Priame zvýšené výdavky, ktoré potomstvo rodičov stojí – tie získame tak, že celkové výdavky na potomstvo odrátame od finančných benefitov, ktoré plynú do rodiny vďaka nástrojom rodinnej politiky;
  • Stratené príležitosti, ktoré starostlivosť o dieťa spôsobí. Starostlivosť a výchova spotrebováva čas, ktorý by mohol byť využitý jednak na realizáciu vlastných záľub či zábavy a jednak na vlastný rast, napr. v zamestnaní. Dôležitá je tu aj možná strata alebo zníženie príjmu odchodom na materskú či rodičovskú dovolenku.

Teória spotrebného správania je akýmsi subderivátom teórie racionálnej voľby (pozri Michael, Becker, 1973). Vysvetľuje, že v bohatších rodinách je spotrebné správanie vyššie, a to sa prirodzene odráža aj pri spotrebnom správaní detí v takýchto rodinách. To znamená, že nárastom sociálno-ekonomického postavenia rastú priamo úmerne výdavky investované do detí.

V zásade tu platí: čím nižší sociálno-ekonomický status, tým fertilné správanie predstavuje:

  • menšie stratené príležitosti (najmä na trhu práce);
  • nižšie výdavky na deti vzhľadom na nižší spotrebný komfort a tiež vzhľadom na nižšiu dobu nezaopatrenosti (kratšia edukačná trajektória);
  • väčšiu mieru pokrytia zvýšených výdavkov zo strany štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci.

Podobne konštatuje aj Fukuyama (2005, s. 114): „V modernej, na informáciách založenej spoločnosti podstatne stúpli priame náklady aj cena nevyužitých príležitostí súvisiacich s tým, že má človek deti. Keď sa zvyšuje bohatstvo merané príjmom na obyvateľa a vzrastá technologická náročnosť ekonomiky, vzdelanie a zručnosti (alebo to, čo ekonómovia nazývajú ľudským kapitálom) začínajú byť pre životné príležitosti mladého človeka čoraz dôležitejšie. V chudobných krajinách, ako napríklad v Indii, sa deti môžu stať ekonomickým aktívom tým, že nastúpia do práce už vo veku sedem či osem rokov. Naproti tomu v Spojených štátoch je len málo výnosnej práce, ktorú by mohli vykonávať osemročné deti, ba dokonca je čoraz menej práce pre ľudí, ktorí majú len maturitu. (…) Rodičia chcú z biologických príčin dosiahnuť čo najvyšší úspech pri reprodukcii, no okrem toho sú aj racionálni a chápu, že ich deti budú mať šance na úspech, len keď ich vyzbroja vhodnými zručnosťami, vzdelaním a ďalšími vecami, ktoré patria k životu v dnešnej spoločnosti.“

Podľa Janotu (2006) priebežný dôchodkový systém vypláca dôchodky nespravodlivo, lebo neodráža zásluhu v tom, aby oceňoval tých, ktorí sa podieľajú na jeho udržateľnosti (tých, čo majú aspoň 2 deti integrované na trhu práce). Podobne Pastor (2008) konštatuje, že súčasný dôchodkový systém je výhodnejší pre tých, ktorí nemajú deti.

Janota (2006) tiež upozorňuje na to, aký je výrazný rozdiel v akumulácii majetku pri dedení medzi jednodetnými a viacdetnými rodinami. Napr. pokiaľ je fenomén jednodetných rodín viac generácií po sebe, rodina sa kvantitatívne stále zužuje a formou „lievika“ sa dedí majetok. Jeden človek tak zdedí napr. nehnuteľnosti po rodičoch, ktorí zdedili nehnuteľnosti po svojich rodičoch ap. Naopak, tam, kde sú tri a viac detí, sa majetok triešti.

Lužica (2004, s. 40) vysvetľuje, prečo je pre Rómov v zásade racionálne mať viac detí takto: „Mnohopočetná rodina sa môže spoľahnúť na vlastné sily a príbuzenskú solidaritu. Táto rodina môže svoj vplyv rozširovať, vytvárať podmienky pre endogamné manželstvá (manželstvá príbuzných partnerov), prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje žiaduce potomstvo.“

V rámci teórie racionálnej voľby a teórie spotrebného správania je teda dôležité zdôrazniť, že spotreba domácnosti rôznych sociálno-ekonomických statusov je rôzna. Aj z toho sa dá jasne implikovať, že finančné benefity štátnej sociálnej podpory vyjadrené v absolútnych číslach budú v rámci „racionálnej voľby“ inak vplývať na chudobných, inak na bohatých a inak na väčšinové obyvateľstvo nachádzajúce sa v strede, resp. v blízkosti príjmového mediánu či priemeru. Jediný zo súčasných hlavných nástrojov rodinnej politiky, ktorý má potenciál odrážať progresivitu spotreby a ušlých príležitostí, predstavujú materské dávky, ktoré sú vyjadrené v percentách denného vymeriavacieho základu.

Teória racionálnej voľby a teória spotrebného správania predstavujú podľa nás najdôležitejšie teórie reprodukčného správania, ktoré možno prepojiť so sociálnou politikou.

Teória hodnoty dieťaťa

Hodnotová orientácia, sociálno-kultúrne normy ako aj ekonomické činitele výrazne ovplyvňujú reprodukčné správanie. Pričom sú tu často vo vzájomnom rozpore vplyvy, ktoré reprodukčné správanie posilňujú a tie, ktoré ho oslabujú.

Väčšina výskumov sa zaoberá zisťovaním tých hodnotových faktorov, ktoré spôsobujú zníženú fertilitu. Hoffmanová (1975) sa však pokúsila zodpovedať otázku, prečo v dobe, kedy existujú spoľahlivé prostriedky na predchádzanie pôrodnosti, vôbec ľudia majú nejaké deti. K tomu vytvorila teóriu hodnoty dieťaťa pre rodičov. Na základe empirických výskumov na populáciách rôznych národov či civilizácií vytvorila 9 kategórií hodnôt, ktoré komprehenzívne zachytávajú hodnoty, ktoré napĺňajú deti svojim rodičom:

  1. stav dospelosti, sociálna identita;
  2. expanzia vlastného života, pocit „nesmrteľnosti“;
  3. morálka: náboženstvo, altruizmus, dobro skupiny, cnosť, budovanie charakteru;
  4. posilňovanie väzieb primárnych skupín, pocit náklonnosti;
  5. podnety, novosť, zábava;
  6. úspech, schopnosti, tvorivosť;
  7. moc, vplyv, ovládanie niekoho iného;
  8. sociálne zrovnávanie, súťaženie;
  9. ekonomická užitočnosť.

Pokiaľ ide o expanziu vlastného života, to sa deje podľa Hoffmanovej (1975) aj napr. tým, že deti nesú naďalej rodinné meno. Predovšetkým prostredníctvom mužskej línie.

V tejto súvislosti sú zaujímavé výskumné zistenia českej štúdie. Respondentom v 58,7 % prípadoch na pohlaví nezáležalo a pre 27,3 % respondentov bolo rovnako dôležité zastúpenie detí oboch pohlaví. Preferencia konkrétneho pohlavia tak bola pomerne nízko zastúpená. Muži považovali za dôležitejšie mať chlapca v 15,2 % prípadoch a dievča v 3,0 % prípadoch. Ženy považovali za dôležitejšie dievča v 6,5 % a chlapca v 3,5 %. Vidieť tu teda určitý, no nie veľmi výrazný trend, ktorý by sa dal interpretovať ako snaha mužov o pokračovanie rodinného mena. Ako však upozorňuje autorka výskumu, aj napriek určitým preferenciám v pohlaví dieťaťa dochádza iba k nepatrnému prepojeniu na pokračujúce fertilné správanie (Přidalová, 2008).

Pokiaľ ide o sociálno-kultúrny aspekt u Rómov, tak Lužica (2004) uvádza, že pre nich sú deti kľúčovou zárukou prežitia rodiny. Priam legendárnou je láska rodičov k deťom (kult detí). Hodnotovú orientáciu Rómov pri rozhodovaní o kvantite detí reflektujú napr. niektoré rómske príslovia ako: „Čím viac detí, tým viac šťastia.“, „Žena je ako strom, ktorý musí rodiť každý rok.“ či rómska múdrosť ako: „Posaď svoju dcéru na stoličku a pokiaľ sa jej nohy dotýkajú zeme, je zrelá na vydaj.“

Lužica (2004, s. 31) reflektuje u Rómov aj význam sociálneho postavenie v prepojení na reprodukčné správanie: „Ženu, ktorá má iba jedno, dve deti, považujú za slabú a bezdetnosť je najvyššou formou nešťastia. Bezdetnou ženou kmeň pohŕda a manžel ju môže kedykoľvek zanechať.“

Existuje pomerne dosť výskumných indícií, že toto tradičné chápanie rodiny u Rómov sa pomaly vytráca. Svedčia o tom napr.:

  • vyšší počet umelého prerušenia tehotenstva v porovnaní s celkovou populáciou (Šprocha, Potančoková, 2008);
  • pokles zamýšľanej a realizovanej plodnosti (Matulay, 2003);
  • vzrastajúca tendencia užívania hormonálnej antikoncepcie u mladých Rómok zistená v českom prostredí (Davidová et al., 2010; Nesvadbová et al., 2009).

Aj napriek tomu však možno pripisovať sociálno-kultúrnym špecifikám Rómov podstatný vplyv na mieru fertility, ktorá je výrazne vyššia ako dosahuje spoločenský priemer.

Hoffmanovej teória hodnoty dieťaťa sa stala podkladom pre mnohé výskumy ako aj medzinárodné zrovnávania (napr. Zheng, Shi, 2004; Sam, 2001).

Zhrnutie

Pre komplexné vysvetlenie reprodukčného správania je dôležitá vhodná syntéza populačných teórií a vplyvov na reprodukčné správanie. Treba preto zdôrazniť dve skutočnosti:

  1. Jednotlivé faktory sa navzájom ovplyvňujú: napr. rôzne biologické vplyvy, stratégia prežitia rodu ap. vytvorili kultúrne faktory i sociálne normy. Zmena premenných ovplyvňujúcich racionálnu voľbu zas môžu ovplyvniť hodnoty, čo vysvetľuje napr. rýchly nástup druhej demografickej revolúcie po roku 1989 na Slovensku.
  2. Na výslednú realizovanú plodnosť jednotlivcov má vplyv mnoho faktorov v rôznej intenzite a orientácii. Pokiaľ je pre pár hodnota mať dieťa veľmi dôležitá, od plodenia detí tento pár neodradí ani horšie sociálno-ekonomické zázemie. A tiež naopak, pokiaľ si jednotlivec v rámci páru dieťa výsostne neželá, neexistuje prakticky žiadny efektívny stimulačný nástroj k reprodukcii u takéhoto páru. Iný príklad zas môže predstavovať pár, ktorý síce veľmi túži po dieťati, má aj vhodné sociálno-ekonomické zázemie, avšak jednému z páru bránia zdravotné problémy, napr. neplodnosť.

Pre sociálnu politiku má význam hlavne zisťovanie sociálno-ekonomických príčin zníženej fertility. Tie môžeme zhrnúť do niekoľkých bodov:

  • Zlá cenová dostupnosť bývania – tento aspekt sa prejavuje výraznejšie u mladších ľudí.
  • Nízke platy a neistota zotrvania v zamestnaní;
  • Slabé zabezpečenie matky v rannom veku dieťaťa;
  • Málo kvalitná, slabo dostupná, a finančne náročná predškolská starostlivosť o deti.

Zoznam bibliografických odkazov

BAKER, Robin. 1996. Sperm Wars : Infidelity, Sexual Conflict and Other Bedroom Battles. London : Fourth Estate Limited, 1996 [cit. 2010-12-19]. 364 s. ISBN 1-85702-356-0. URL: <http://speedlimited.mischosting.com/SpermWars.pdf>.

BECKER, Gary S. 1960. An Economic Analysis of Fertility. In: Demographic and Economic Change in Developed Countries, [online]. Princeston : National Bureau of Economic Research, 1960 [cit. 2010-11-16]. s. 209-231. URL: <http://econ.duke.edu/~vjh3/e195S/readings/Becker_Fertility.pdf>.

BECKER, Gary S. 1993. The Economic Way of Looking at Life, [online]. [s.a.]. 1993 [cit. 2010-11-16]. URL: <http://cenet6.nsd.edu.cn/download/8924-1.pdf>.

BLEHA, Branislav – VAŇO, Boris. 2007. Niektoré teoretické a metodologické aspekty populačnej politiky a náčrt jej koncepcie pre Slovenskú republiku, [online]. [s.a.]. 2007 [cit. 2010-12-22]. 30 s. URL: <http://www.infostat.sk/vdc/pdf/cl49.pdf>; <http://www.humannageografia.sk/bleha/Niektore_aspekty_populacnej_politiky.pdf>.

BODNÁROVÁ, Bernardína et al. 2005. Medzigeneračná reprodukcia chudoby, [online]. Bratislava : Inštitút pre výskum práce a rodiny, 2005-07 [cit. 2009-03-14]. 102 s. URL: <http://www.sspr.gov.sk/texty/File/pdf/2005/rodina/Medzigen_repro_chudoby_1.pdf>.

BODNÁROVÁ, Bernardína et al. 2010. Východiská a výzvy pre vypracovanie štátnej rodinnej politiky : Záverečná výskumná správa. Bratislava : Inštitút pre výskum práce a rodiny, 2010-02 [cit. 2010-12-09]. 149 s. URL <http://www.sspr.gov.sk/texty/File/vyskum/2009/Bodnarova/Bodnarova-spol.pdf>.

BODNÁROVÁ, Bernardína. 2008. Mladé rodiny: deti a zamestnanie. Bratislava : Inštitút pre výskum práce a rodiny, 2008 [cit. 2009-03-06]. 71 s. URL: <http://www.sspr.gov.sk/texty/File/vyskum/2008/Bodnarova/Mlade%20rodiny.pdf>.

BREZÁK, Jozef. 2005. Úvod do štúdia demografie : (najmä pre sociálnu prácu a sociálnu politiku). Bratislava : LÚČ, 2005. 267 s. ISBN 80-7114-496-7.

DAVIDOVÁ, Eva et al. 2010. Kvalita života a sociální determinanty zdraví u Romů v České a Slovenské republice. Praha : Triton, 2010. 256 s. ISBN 978-80-7387-428-5.

DOKTOROVÁ, Zuzana – HAŠTO, Jozef. 2006. Evolučno-biologické a etologické pohľady na výber partnera pre dlhodobý vzťah u žien. In: Psychiatria, [online], č. 3-4, 13, 2006 [cit. 2010-12-20]. s. 125-132. URL: <http://www.psychiatria-casopis.sk/files/psychiatria/3-4-2006/PSY34-2006-cla7.pdf>.

FREJKA, Tomas – WESTOFF, Charles, F. 2008. Religion, Religiousness and Fertility in the US and in Europe. In: European Journal of Population, [online]. 2008, vol. 24, no. 1. [cit. 2012-04-11]. p. 5-31. URL: <http://www.springerlink.com/content/f5412382u0351489/fulltext.pdf>.

FRIEDMAN, Debra – HECHTER, Michael – KANAZAWA, Satoshi. 1994. A Theory of the Value of Children. In: Demography, [online]. Aug. 1994, vol. 31, no. 3. [cit. 2012-04-11], p. 375-401. URL: <http://personal.lse.ac.uk/Kanazawa/pdfs/D1994.pdf>.

FUKUYAMA, Francis. 2005. Veľký rozvrat : Ľudská prirodzenosť a opätovné nastolenie spoločenského poriadku. Bratislava : AGORA s.r.o., 2005. 339 s. ISBN 80-969394-1-6.

HAŠKOVÁ, Hana. 2009. Fenomén bezdětnosti. Praha : SLON, 2009. 264 s. ISBN 978-80-7419-020-9.

HOFFMAN, Lois Wladis. 1975. The Value of Children to Parents and the Decrease in Family Size. In: Proceedings of the American Philosophical Society, [online]. Dec. 1975, vol. 119, no. 6. [cit. 2012-04-11], p. 430-438. URL: <http://www.jstor.org/stable/986377>.

CHURA, Alojz J. 1936. Slovensko bez dorastu? : Sociálne-pediatrické štúdium. I. diel. Bratislava : Roľnícka osveta, 1936. 464 s.

CHURA, Alojz J. 1938. Slovensko bez dorastu? : Sociálne-pediatrické štúdium. II. diel, I. časť. Bratislava : Roľnícka osveta, 1938. 367 s.

CHURA, Alojz J. 1939. Slovensko bez dorastu? : Sociálne-pediatrické štúdium. II. diel, II. časť. Bratislava : Roľnícka osveta, 1939. s. 379-1370.

JANOTA, Stanislav. 2006. Sociálny štát proti rodine. In: Impulz, [online]. Č. 4/2006 [cit. 2010-12-20]. URL: <http://www.impulzrevue.sk/article.php?157>.

KLIMEŠ, Jeroným. 2005. Partneřy a rozchody. Praha : Portál, s. r. o., 2005. 240 s. ISBN 80-7367-045-3.

LAMBRECHTS, E. 1971. Religiousness, Social Status and Fertility Values in a Catholic Country. In: Journal of Marriage and Family, [online]. Aug. 1971, vol. 33, no. 3. [cit. 2012-04-11]. p. 561-566. URL: <http://www.jstor.org/stable/349854>.

LUŽICA, René. 2004. Kapitoly z rómskej kultúry. Trnava : Slovak Academic Press, 2004. 98 s. ISBN 80-89104-34-7.

MALTHUS, Thomas. 1798. An Essay on the Principle of Population, [online]. London : [s. a.], 1798. [Electronic Scholarly Publishing Project, 1998]. 126 p. [cit. 2009-04-18]. URL: <http://www.biw.kuleuven.be/aee/clo/idessa_files/Malthus1798.pdf>.

MARKÍZA. 2012. Televízne noviny z 25. 4. 2012, [online]. [cit. 2012-04-28]. URL: <http://voyo.markiza.sk/produkt/spravodajstvo/3382-televizne-noviny-25-04-2012-19-00>.

MATULAY, Stanislav. 2003. Rómovia cez prizmu sociologického výskumu. Nitra : Fakulta sociálnych vied UKF v Nitre, 2003. 82 s. ISBN 80-8050-578-0.

MATULNÍK, Jozef et al. 2002. Problematika bývania a súčasný vývoj pôrodnosti na Slovensku. In: CHORVÁT, I. et al. Premeny rodiny v urbánnom prostredí, 2002, s. 17-25

MATULNÍK, Jozef et al. 2006. Analýza sociálnych a zdravotných dôsledkov zmien demografického správania na Slovensku. Trnava : TYPI UNIVERSITATIS TYRNAVIENSIS, 2006. 405 s. ISBN 80-8082-051-1.

MATULNÍK, Jozef. 1998. Pokles pôrodnosti na Slovensku ako deviácia, [dizertačná práca]. Trnava : Trnavská univerzita, 1998. 111 s.

MICHAEL, Robert T. – BECKER, Gary. 1973. On the New Theory of Consumer Behavior. In: The Swedish Journal of Economics, [online], Vol. 75, No. 4. Blackwell Publishing on behalf of The Scandinavian Journal of Economics, 1973-12 [cit. 2010-11-16]. s. 378-396. URL: <http://www.iei.liu.se/nek/730g75/artiklar/1.137257/MichaelBecker.pdf>.

MIKULA, Michal. 2007. Rodina ako ochrana pred totalizmom. In: impulz, [online]. 2007, č. 2. [cit. 2012-03-12]. URL: <http://www.impulzrevue.sk/article.php?208>.

MPSVR SR. 1997. Koncepcia štátnej rodinnej politiky. Bratislava : Tlačové a informačné oddelenie MPSVR SR, 1997. 59 s.

NESVADBOVÁ, Libuše – ŠANDERA, Jiří – HABERLOVÁ, Vera. 2009. Romská populace a zdraví Česká republika – Národní zpráva 2009, [online]. Madrid : FSG, 2009, [cit. 2011-11-09]. 86 s. ISBN: 978-84-692-5535-3. URL: <http://www.vlada.cz/assets/ppov/zalezitosti-romske-komunity/dokumenty/Sastipen.pdf>.

PAKOSTA, Petr. 2009. Proč chceme děti: hodnota dítěte a preferovaný počet dětí v České republice. In: Sociologický časopis/Czech Sociological Review, [online]. Vol. 45, No. 5, 2009 [cit. 2010-12-14]. s. 899–934. URL: <http://sreview.soc.cas.cz/uploads/5b7a99c8c0f63834cd821d8ea66a7702837534ba_PakostaSC2009-5.pdf>.

PASTOR, Karol. 2006a. Zamýšľaná plodnosť. In: MATULNÍK, Jozef et al. 2006. Analýza sociálnych a zdravotných dôsledkov zmien demografického správania na Slovensku. Trnava : TYPI UNIVERSITATIS TYRNAVIENSIS, 2006. s. 32-52. ISBN 80-8082-051-1.

PASTOR, Karol. 2006b. Demografické dôsledky zmien demografického správania. In: MATULNÍK, Jozef et al. 2006. Analýza sociálnych a zdravotných dôsledkov zmien demografického správania na Slovensku. Trnava : TYPI UNIVERSITATIS TYRNAVIENSIS, 2006. s. 22-31. ISBN 80-8082-051-1.

PASTOR, Karol. 2008. Demografické trendy a rodina. In: Impulz, [online]. Č. 3/2008 [cit. 2010-12-20]. URL: <http://www.impulzrevue.sk/article.php?323>.

PŘIDALOVÁ, Marie. 2008. Preference pohlaví dítěte a její možný vliv na reprodukční chováni. In: Demografie, [online]. 2008, vol. 50, č. 1. [cit. 2011-11-05]. s. 57-63. URL: <http://www.czso.cz/csu/2008edicniplan.nsf/t/63003C324A/$File/180308q1.pdf>.

ŘEZÁČOVÁ, Jitka. 2008. Asistovaná reprodukce v léčbě neplodnosti v České republice. In: Demografie, [online]. 2008, vol. 50, č. 1. [cit. 2011-11-05]. s. 70-72. URL: <http://www.czso.cz/csu/2008edicniplan.nsf/t/63003C324A/$File/180308q1.pdf>.

SAM, David Lackland. 2001. Value of Children: Effects of Globalization on Fertility Behavior and Child-Rearing Practices in Ghana. In: Research Review, [online]. 2001, vol. 17, no. 2. [cit. 2010-12-14], p. 5-16. URL: <http://www.culturesofcare.uib.no/downloads/17_2/SAM_17.pdf>.

SLEPIČKOVÁ, Lenka. 2006. Nedobrovolná bezdětnost jako sociologické téma. In: Sociologický časopis/Czech Sociological Review, [online]. Vol. 42, No. 5, 2006 [cit. 2010-12-20]. s. 937-951. URL: <http://sreview.soc.cas.cz/uploads/9090dcc5f2023f0345aaf6267388d9960a87f9fa_610_06Slepickova16.pdf>.

SURKYN, Johan – LESTHAEGHE, Ron. 2004. Value Orientations and the Second Demographic Transition (SDT) in Northern, Western and Suthern Europe: An Update. In: Demographic Research, [online]. Apr. 2004, Special Collection 3, art. 3. [cit. 2012-03-15]. p. 45-86. URL: <http://www.demographic-research.org/special/3/3/s3-3.pdf>.

ŠPROCHA, Branislav – POTANČOKOVÁ, Michaela. 2008. Potratovosť vo vybraných rómských komunitách na Slovensku. In: Demografie, [online]. č. 1/2008, [cit. 2011-11-05]. r. 50. s. 32-41. ISSN 0011-8265. URL: <http://www.czso.cz/csu/2008edicniplan.nsf/t/63003C324A/$File/180308q1.pdf>.

TASR. 2012. Cestujúca porodila v trolejbuse dievčatko. In: SME, [online]. 24. 4. 2012 19:13, [cit. 2012-05-17]. URL: <http://bratislava.sme.sk/c/6351456/cestujuca-porodila-v-trolejbuse-dievcatko.html>.

TOULEMON, Laurent – PAILHÉ, Ariane – ROSSIER, Clémentine. 2008. France : High and stable fertility. In: Demographic Research, [online], Vol. 19, Article 16, 2008-07-01 [cit. 2010-11-30], s. 503-556. URL: <http://www.demographic-research.org/volumes/vol19/16/19-16.pdf>.

VAN DE KAA, Dirk J. 2003. The Idea of a Second Demographic Transition in Industrialized Countries. In: Journal of Population and Social Security, 1(1), 2003 [cit. 2010-12-20]. 35 s. URL: <http://sociales.cchs.csic.es/jperez/pags/Teorias/Textos/VanDeKaa2002.pdf>.

VAN DE KAA, Dirk J. 2004. Is the Second Demographic Transition a Useful Research Concept : Questions and Answers. In: Vienna Yearbook of Population Research, 2004 [cit. 2010-12-20]. Vienna : Austrian Academy of Sciences. s. 4-10. URL: <http://hw.oeaw.ac.at/0xc1aa500d_0x0006201f.pdf>.

VAŠEČKA, Michal. 2001. Poznáme postoje a názory Rómov? In: Dilema, [online]. [s.a.] : [s.a.], 2001-12 [cit. 2010-12-01]. URL: <http://www.ivo.sk/buxus/docs/publicistika/subor/produkt_2142.pdf>.

VINAŘ, Oldřich. 2006. Ženský a mužský mozek. In: Psychiatrie, [online]. Suppl. 2. Ročník 10/2006 [cit. 2010-12-20]. s. 58-62. URL: <http://www.tigis.cz/PSYCHIAT/Psychiatrie_Supplementum%202_06/Web/Vinar_psych_suppl2.pdf>.

VIŠŇOVSKÝ, Emil. 2004. Filozofia a sociálne myslenie. In: ČERNÍK, Václav – VICENÍK, Jozef [ed.]. 2004. Problém rekonštrukcie sociálnych a humanitných vied. Bratislava : Iris, 2004. s. 91-139. ISBN 80-89018-84-X.

ZHENG, Gang – SHI, Shaohua. 2004. Intercultural and Intracultural Diferences in the Value of Children: Comparisons between Four Countries and the Urban, Rural and Floating Populations in China, [online]. 2004, [cit. 2010-12-14]. p. 129-148. URL: <http://ebooks.iaccp.org/xian/PDFs/3_7Zheng.pdf>.

Zdieľať