Vláda 19. 8. 2011 posunula do parlamentu návrh zaviesť tzv. superhrubú mzdu, ktorá by mala výrazne navýšiť daň z príjmu pracujúcim ľuďom. 13. 9. prešiel návrh rozsiahlej reformy do II. čítania.

Objasnenie

Vláda posunula do parlamentu návrh zaviesť tzv. superhrubú mzdu. Málo ľudí sa zaujíma, čo to bude pre nich znamenať. Ako pozitívum sa uvádza, že systém by mal byť pre ľudí prehľadnejší, čo je pravda. Bežný človek môže z médií ďalej postrehnúť, že umelci a tiež živnostníci proti týmto zmenám dôrazne namietajú, lebo to poškodí ich príjmovú situáciu.

Problém je, že plánovaná „reforma“ je veľmi členitá a schováva sa v nej aj jedna podstatná vec, ktorá sa veľmi negatívne dotkne všetkých, čo sa živia prácou, čiže nielen živnostníkov, ale aj všetkých zamestnancov. Tou „prepašovanou“ úpravou je zmena pomeru medzi odvádzanou daňou a zdravotnými a sociálnymi odvodmi. Zdravotné odvody si človek platí, aby mal zdravotnú starostlivosť vo väčšom rozsahu ako sú neodkladné úkony.

Z výšky odvádzaných súm do Sociálnej poisťovne sa však priamo odvíja výška sociálneho zabezpečenia v rôznych životných situáciách: nezamestnanosť, pracovná neschopnosť, invalidita, materská dovolenka, ale tiež, čo je veľmi podstatné, výška dôchodkov.

Z údajov, ktoré Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny poskytlo, vyplýva, že napr. zamestnanec s hrubou mzdou 500 € by po „reforme“ odviedol 3-násobne vyššiu daň z príjmu oproti súčasnosti. Jeho čistá mzda by síce stúpla zhruba o 3 €, ale odvody by výrazne klesli.

Daň z príjmu, ktorá má aj naďalej ostať 19 %, sa má totiž platiť z celého príjmu, z ktorého sa odpočíta len nezdaniteľné minimum. V súčasnosti sa platí daň až po tom, ako sa odpočítajú odvody. To znamená, že na zásluhových odvodoch zaplatia po novom pracujúci menej, ale na dani oveľa viac.

Tento problém sa týka všetkých zárobkovo činných ľudí a takýto zámer by sme márne hľadali v programovom vyhlásení vlády. Dôsledkom tejto „reformy“ by bola tak rapídna dekonsolidácia daní a odvodov, že štát by musel dorovnávať deficit verejno-právnej Sociálnej poisťovne zo súčasných 1,5 miliardy € ročne až sumou 2,7 miliardy € ročne. Otázkou ostáva, dokedy to bude to-ktorá vláda ochotná robiť. Je otázkou času, kedy by obrovský deficit poslúžil ako zámienka na zníženie súčasného rozsahu plnenia ako Sociálnej poisťovne, tak aj poisťovní zdravotných.

Nedostatky v rozpočte by mala vláda riešiť znižovaním korupcie vo verejných financiách a nie na úkor sociálneho zabezpečenia pracujúcich ľudí či zdravotnej starostlivosti obyvateľstva.

Richard Sulík túto „reformu“ považuje za technickú úpravu potrebnú na zavedenie odvodového bonusu. Koncepcia systému odvodového bonusu má však veľmi vážne nedostatky a v kontexte sociálneho poznania je zjavná aj finančná neudržateľnosť. Čo je tiež dôležité, systém odvodového bonusu by poškodil strednú triedu (ľudí, čo majú mzdy zhruba od 400 € do 1400 €).

Internet je známy tým, že sa na ňom prevažne združujú ľudia, ktorí volili súčasnú koalíciu. Ukážme hromadne vláde, že nám nie je ľahostajné, čo robia s našou súčasnosťou a budúcnosťou.

Ďakujeme, že šírite povedomie o tejto petícii.

Naše tipy:
Odkaz na túto petíciu
http://ippr.sk/sk/aktivity/99-peticia-proti-danovo-odvodovej-reforme
môžete poslať prostredníctvom mailu svojim známym alebo si ho umiestniť na svojej nástenke Facebooku.

Chcete mať informácie o ďalšom vývoji? IPPR je aj na Facebooku!